Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/131/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L., W.. X.X.XXXX, L., W.. X.X.XXXX a W., W.. X.X.XXXX - W., bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Y.J.. T. Š., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu T., deti rodičov: matka Y. W., W.. X.X.XXXX, F. T., Š. XXXX/XX, práv. zast.: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátska kancelária, so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves a otec C. W., W.. X.X.XXXX, M..Č.. F. T., L. W. XXX, práv. zast.: JUDr. Milan Sivý, advokát so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 3006/116, v konaní o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -81 zo dňa 17.06.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že maloletým a rodičom ukladá výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, a to prostredníctvom Z. T. H. E. C. T., T. XXXX/XX, XXX XX T., po dobu nasledujúcich 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v rozsahu 4 hodín mesačne podľa určenia Z. T. H. E. C. T., T. XXXX/XX, XXX XX T., za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a vzťahu medzi rodičmi a zlepšenia vzťahu maloletých s matkou.

II. Obom rodičom ukladá povinnosť dostaviť sa v stanovenú hodinu na uvedenú adresu a rešpektovať plán výkonu výchovného opatrenia.

III. Otcovi maloletých detí ukladá povinnosť v stanovenú hodinu zabezpečiť účasť maloletých detí na výchovnom opatrení podľa pokynov Z. T. H. E. C. T., T. XXXX/XX, XXX XX T..

IV. Uvedené výchovné opatrenie bude trvať 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. na uloženie výchovného opatrenia - podrobiť sa povinnosti odborného psychologického poradenstva na zlepšenie vzájomnej komunikácie a zlepšenie vzťahov medzi rodičmi v zmysle ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ust. .

4. V rozhodnutí poukázal na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. , v ktorom súd rozsudkom č.k. -72 zo dňa XX.XX.XXXX manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať výživným v sume 130,- eur mesačne na každé dieťa. Zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi v každú pánu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Súd ďalej konštatoval, že kolízny opatrovník dal voči výroku o úprave styku matky s maloletými deťmi odvolanie, v ktorom však vôbec neuvádza potrebu uloženia výchovných opatrení v zmysle ust. a nedovoláva sa toho, že komunikácia medzi rodičmi je zlá, výsostne sa zaoberá otázkou, či úprava styku s maloletými deťmi je vhodná. Súd prijal záver, že kolízny opatrovník sa nevenuje otázke styku matky s maloletými deťmi, posúdením vhodnosti, ale venuje sa len potrebe zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Je nelogické, aby bola takouto príkaznou formou zlepšovaná komunikácia medzi rodičmi, keď táto bola jednoznačne deklarovaná pri rozvode manželstva uzavretím rodičovskej dohody. Súd má za to, že ak rodičia sa vedeli dohodnúť a dokázali uzavrieť rodičovskú dohodu dňa 09.04.2021, je to jasným signálom, že tak závažný zásah, aký navrhuje kolízny opatrovník, je nepotrebný a nežiaduci. Súd poznamenal, že v súčasnosti už rodičia spolu nežijú a teda neobstojí argument kolízneho opatrovníka, že rodičia sa hádajú pred deťmi. Určitý stupeň animozity medzi rozvedenými rodičmi je prirodzený, tento stav si však nevyžaduje urýchlenú potrebu zásahu tretích osôb do vzťahu medzi rodičmi a maloletými deťmi. Prvoradou tu nastáva otázka úpravy styku s maloletými deťmi a nie otázka zlepšenia vzťahov medzi rodičmi. Súd prijal záver, že v súčasnosti, keď sú rodičia rozvedení, je určitá miera vzájomnej intolerancie akceptovateľná. Uvedené podčiarkuje aj samotné vyjadrenie oboch rodičov po vyhlásení rozsudku dňa 07.06.2021, ktorí sa výslovne práva odvolanie voči rozsudku vzdali. Z uvedeného dôvodu súd posúdil návrh ako predčasný, nedôvodný a nesúladný so záujmami maloletých detí a preto ho zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. (ďalej len „“).

III. Obsah odvolania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. a vyjadrenie k odvolaniu

6. Proti rozsudku podal odvolanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T., namietajúc, že sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Situácia v rodine sa rozvodom rodičov vôbec nezlepšila, odsťahovanie otca s maloletými deťmi a úplné odstrihnutie matky nemožno považovať za vyriešenie ich dlhotrvajúceho rodičovského konfliktu. Rovnako je neakceptovateľné tvrdenie súdu, že po rozvode manželstva je miera vzájomnej intolerancie akceptovateľná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T. poukázal na tvrdenie matky, že maloleté deti vidí každú druhú sobotu, kedy jej deti oznámia, že s ňou nechcú ísť bez toho, aby vedeli uviesť dôvod. Od rozvodu nemá možnosť byť s deťmi spolu istý čas bez prítomnosti otca. Preto využije možnosť, keď deti ráno cestujú školským autobusom do školy, stráviť pár minút v autobuse s deťmi, kde sa môže s nimi aspoň porozprávať a zistiť, ako sa majú. Matka uviedla, že počas času tráveného v školskom autobuse jej deti povedia, že sa tešia na sobotu, keď sa stretnú, ale keď sa v sobotu stretnú, v prítomnosti otca jej oznámenia, že s ňou nikam nejdú. Otec maloletých detí matku neinformuje ohľadom maloletých detí a nekomunikuje s ňou ani telefonicky. Matka zistila, že deti majú nové telefónne číslo, ktoré jej odmietli oznámiť. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T. návrh na uloženie výchovného opatrenia odôvodňuje tým, že s rodinou maloletých detí pracuje už dva roky a počas tejto doby bol zaznamenaný dlhotrvajúci rodičovský konflikt v deštruktívnej fáze. Rodičia aj počas doby, keď žili v spoločnej domácnosti, spolu riadne nekomunikovali, deti boli často svedkami ich hádok. Rodičia sa neinformovali ako a kde budú tráviť čas s deťmi. Otec často vyberal deti zo školy a trávil s nimi čas mimo domácnosti, späť sa vracali až v neskorých večerných hodinách, mimo svojej spoločnej domácnosti otec trávil s deťmi aj celé víkendy bez toho, aby o tom informoval matku maloletých detí. Matka už v čase ich spoločného bývania v domácnosti nemala možnosť tráviť s deťmi požadovaný čas, otec jej neumožňoval v období pred rozvodom manželstva, aby s maloletými deťmi mohla realizovať

fyzioterapeutické cvičenia nevyhnutné kvôli zdravotnému stavu detí z dôvodu diagnostikovanej H.. Rodičom bola odporúčaná aj spolupráca s mediátorkou R.. Š., ktorá však nevyriešila za obdobie od 07/2020 do 11/2020 a nezlepšila situáciu v rodine maloletých detí. Už mediátorka vo svojej správe uviedla, že v rodine absentuje komunikácia medzi rodičmi a výmena základných informácií ohľadom zabezpečenia starostlivosti o deti. Situácia v rodine maloletých detí sa vyhrotila, keď v mesiaci marec 2017 otec požiadal kolízneho opatrovníka, aby boli vypočuté maloleté deti z dôvodu, že ich matka dlhodobo bije a nevhodným spôsobom sa k nim správa. Na základe tohto podnetu otca bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi a pohovor s rodičmi individuálnou aj spoločnou formou, a na základe týchto skutočností bol podaný aj podnet na Okresnú prokuratúru v T.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T. namieta konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že kolízny opatrovník sa vyjadril, že komunikácia medzi rodičmi prebieha a problém je zrejme len pri úprave styku s deťmi, a preto doporučil návrh na uloženie výchovného opatrenia zamietnuť. Postup súdu považuje za nesprávny, pretože sa dostatočne nevenoval najlepšiemu záujmu maloletých detí. Matka je naďalej separovaná od detí, rodičia spolu nekomunikujú ohľadom detí. Opatrenia, ktoré predtým prijal ÚPSVaR T. na zlepšenie situácie v rodine maloletých detí - návšteva rodičov na referáte poradensko-psychologických služieb a spolupráca s mediátorkou nepriniesli nápravu situácie v rodine, preto pristúpil k podaniu návrhu o nariadenie výchovného opatrenia. Stav, v akom sa nachádza vzťah rodičov maloletých detí, si vyžaduje zásah súdu do rodinných vzťahov skutočne v záujme zabezpečenia ochrany záujmov maloletých detí, a je nevyhnutné poskytnutie poradenstva rodičom s cieľom účinnej a odbornej pomoci, aby mohli znovu prevziať obaja rodičovskú zodpovednosť a spoločne sa naučiť komunikovať v záujme detí a ich budúcej výchovy.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. namieta tvrdené skutočnosti, že otec neinformuje matku o tom, kde bude tráviť čas s deťmi s tým, že matka nemá možnosť stráviť s deťmi žiaden čas. Uviedol, že sa stará o výchovu a vzdelanie detí a trávi s nimi voľný čas z dôvodu, že ide o výslovné želanie maloletých, ktoré sa boja byť v prítomnosti matky z dôvodu, že boli matkou bité a týrané. Poukázal na vyjadrenie maloletých detí, ktoré sú súčasťou spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. . Poukázal na rozsudok súdu prvej inštancie v konaní sp.zn. , ktorým došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Má za to, že nie je potrebné ukladať výchovné opatrenie, pretože skutočnosti uvádzané v návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. sú vysporiadané uvedeným rozsudkom. Namietal, že ak v rámci trestného konania na základe podaného trestného oznámenia - podnetu vo veci podozrenia z týrania maloletých detí matkou, príslušný orgán zistí naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, bude tu dôvod na podanie návrhu na zákaz styku s maloletými deťmi s matkou. Podľa názoru otca je úprava schválená súdom jednoznačne v záujme maloletých detí do skončenia trestného stíhania. Otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. je dôvodné, a teda boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku podľa .

9. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. na uloženie výchovného opatrenia - podrobiť sa povinnosti odborného psychologického poradenstva na zlepšenie vzájomnej komunikácie a zlepšenie vzťahov medzi rodičmi v zmysle ust. . Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním tento návrh zamietol. Predmetom

odvolacieho konania s poukazom na dôvody Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu.

10. Zo skutočného stavu veci vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo právoplatne rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. -72 zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň bola schválená rodičovská dohoda vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu. Styk s maloletými deťmi upravil súd vo vzťahu k matke každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. V predmetnom prípade bol styk matky s deťmi upravený v minimálnej možnej miere, a to s poukazom na vedené trestné stíhanie voči matke pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ale za súčasného rešpektovania princípu prezumpcie neviny. S takýmto záverom nesúhlasil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. ako odvolateľ, a to s poukazom na nedostatočné zistenie, či takáto úprava styku matky s maloletými deťmi je najvhodnejšou formou, pričom rovnako aj matka maloletých detí nesúhlasila s rozsudkom v tejto časti.

11. Odvolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 30.11.2021 zrušil rozsudok vo výroku o úprave styku matky s maloletými deťmi a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení konštatoval, „Maloleté deti majú právo na styk s oboma rodičmi, preto je vylúčené, aby styk s rodičom, ktorému deti neboli zverené do jeho osobnej starostlivosti nebol vôbec upravený, ak neexistujú dôvody na jeho obmedzenie alebo zakázanie. Toto právo vyplýva matke zo , kde v zmysle vyššie cit. ust. v spojení s . Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 30. odôvodnenia) nevyplýva, aké ďalšie dôkazy súd prvej inštancie v tomto smere vykonal a aký prípadný negatívny vplyv na zdravie a výchovu maloletých detí by mala širšia, resp. častejšia úprava styku matky s maloletými deťmi. Rovnako z tohto odôvodnenia nevyplýva ani to, ako súd prvej inštancie zhodnotil a ako sa vysporiadal aj s ďalšími skutočnosťami majúcimi podstatný vplyv pre úpravu styku matky s maloletými deťmi, t.j. prirodzené potreby detí, ich zdravie, vek, výchova, režim, vzájomný vzťah rodičov, ako aj osobné, rodinné, materiálne pomery rodičov. Frekvencia styku matky s maloletými deťmi je závislá tiež od záujmu a potrieb detí, od ich časových možností, od vplyvu, akým rodičia pôsobia na deti a ich duševný stav, od ich možností a schopností starať sa o deti tak, aby bol styk s nimi deťom na prospech. Výsledky vykonaného dokazovania realizovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a tiež obsah súdneho spisu svedčia o tom, že súd by mal tiež zvážiť výchovné opatrenia vzhľadom na narušenosť vzťahov nielen medzi rodičmi navzájom, ale aj medzi matkou a maloletými deťmi. Bola nesporne preukázaná aj existencia napätia medzi rodičmi vzájomne, preto tento stav vyžaduje prijatie opatrení. Výchovné opatrenia majú zabezpečiť to, že maloleté dieťa sa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými zásadami spoločnosti, ktoré zahrňujú aj právo dieťaťa na styk a rozvoj vzťahu s druhým rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Takto nariadené výchovné opatrenie by malo prispieť k naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletých detí a tiež k tomu, aby otec a v danom prípade aj mal. deti získali schopnosť akceptovať úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletých detí, aby sa matka podieľala na ich výchove a aby sa rozvíjali a prehlbovali tieto vzťahy, pretože maloleté dieťa potrebuje k harmonickému a zdravému vývinu lásku oboch rodičov, preto je v záujme maloletých, aby sa súd pokúsil o konsolidáciu vzťahov medzi matkou a deťmi, ako aj rodičmi navzájom prostredníctvom vhodnej formy výchovného opatrenia.“

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že situácie, kedy prichádzajú do úvahy výchovné opatrenia, sú signálom, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú odstránené, nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností. V je okrem ďalších uvedené výchovné opatrenie, ktorým súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré je opatrením nižšej intenzity, o ktorom sa rozhoduje vtedy, ak dospeje k záveru, že v danom prípade je opatrenie miernejšieho charakteru postačujúce.

13. Výsledky vykonaného dokazovania realizovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, tiež obsah súdnych spisov vedených vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti svedčia o tom, že záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na uloženie výchovného opatrenia nemá oporu v zistenom skutočnom stave veci. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva narušenosť vzťahov nielen medzi rodičmi navzájom, ale aj medzi matkou a maloletými deťmi. Bola nesporne preukázaná existencia napätia medzi rodičmi vzájomne a medzi deťmi a matkou. Rodičia

vzájomne nekomunikujú a deti s matkou odmietajú komunikovať akýmkoľvek spôsobom v prítomnosti otca, preto si tento stav vyžaduje prijatie opatrenia.

14. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane uviesť, že pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou požiadavkou, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má totiž prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom, a to pozitívnym usmerňovaním dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi, nie však formálne spôsobom „to je tvoj otec, resp. matka a musíš s ním/ňou ísť alebo sa s ním/ňou stretnúť“, a to ešte za situácie, keď dieťa v rodine, v ktorej je vychovávané, nikdy nič dobré o druhom rodičovi nepočulo, skôr naopak a zároveň nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove dieťaťa má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa aspoň v obmedzenom rozsahu, teda v rámci styku, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, a preto pri úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ by súd svojím rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzil alebo zakázal, musí súčasne urobiť vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. Ide spravidla o nariadenie odborného poradenstva podľa . Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na neupravenie, obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Rodič navrhujúci neupravenie, obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné problémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

15. Odvolací súd konštatuje, že cieľom odborného poradenstva je predovšetkým sledovať záujem maloletých detí, v prospech ktorých je mať fungujúci vzťah s oboma rodičmi, a teda aj s matkou. Výchovné opatrenie má zabezpečiť to, že maloleté dieťa sa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovateľnými zásadami spoločnosti, ktoré zahrňujú aj právo dieťaťa na styk a rozvoj vzťahu s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Takto nariadené výchovné opatrenie by malo prispieť k naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletých detí, a tiež k tomu, aby v danom prípade otec získal schopnosť akceptovať úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Kontrolovaný kontakt matky s maloletými deťmi v neutrálnom prostredí pod dohľadom odborníkov a tiež terapeutická práca s rodičmi vytvára priestor pre maloleté deti, aby zvládli kontakt s matkou a nadviazali s ňou fungujúci vzťah. Keďže sa maloleté deti bránia osobnému kontaktu s matkou, je daná potreba terapeutickej práce s deťmi a tiež s rodičmi, medzi ktorými je tiež napätý vzťah. Odvolací súd sa prikláňa k záveru, že bez cielenej intervencie odborníka vo vzťahu k maloletým deťom aj k rodičom nie je možné dosiahnuť zmenu postoja dieťaťa k matke a jeho zlepšenie.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletých detí, aby sa matka podieľala na ich výchove a aby sa rozvíjali a prehlbovali vzťahy medzi nimi a matkou, pretože maloleté deti potrebujú k harmonickému a zdravému vývinu lásku oboch rodičov, preto je v záujme dieťaťa, aby sa súd výchovným opatrením pokúsil o konsolidáciu vzťahov medzi matkou a maloletými.

17. Vo vzťahu k dĺžke trvania a frekvencie uloženého výchovného opatrenia odvolací súd zohľadnil osobitosti tejto veci a situáciu, v akej sa maloleté deti nachádzajú. Vzhľadom na situáciu v rodine a s ohľadom na vek a postoj maloletých detí je podľa názoru odvolacieho súdu vhodné, aby sa realizovalo poradenstvo v rozsahu 4 hodín mesačne po dobu 6 mesiacov. Takáto úprava zaručuje, že odborníci v danej oblasti budú pravidelne pracovať s deťmi a s ich rodičmi, čo vytvára lepší priestor pre vytvorenie kladného postoja otca a maloletých detí k úlohe a významu matky v živote maloletých detí. Aj keď otec bezdôvodne vopred spochybňuje význam a účel výchovných opatrení, odvolací súd zdôrazňuje, že vyhodnotiť splnenie účelu, ktorý sa ním sleduje, prináleží v zmysle príslušných ustanovení súdu. Súd v zmysle sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. V zmysle ust. súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby sa pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotilo splnenie účelu výchovného opatrenia. Ak splnilo svoj účel, súd zruší výchovné opatrenie.

18. Zhrnúc vyššie uvedené, pristúpil odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie podľa a uložil maloletým deťom a rodičom výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa podrobnému psychologickému poradenstvu prostredníctvom Z. T. H. E. C. U. T. v rozsahu 4 hodín mesačne, pričom uvedené výchovné opatrenie ohraničil trvaním 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Obom rodičom uložil povinnosť dostaviť sa v stanovenú hodinu na uvedenú adresu a rešpektovať plán výkonu výchovného opatrenia. Otcovi maloletých detí uložil povinnosť v stanovenú hodinu zabezpečiť účasť maloletých detí na výchovnom opatrení podľa pokynov centra.

19. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2007 Z.z.) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).