Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-239-2019.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/239/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu a Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primáciálne námestie č.1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: H. K., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XXXXX/XXH, A., štátne občianstvo SR, v zastúpení: Moško a Gúčik advokáti, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 14, IČO: 36 856 355, o zaplatenie nájomného, zmluvnej pokuty a príslušenstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.03.2019, č.k. 44C/288/2016-215, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 490 eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 104 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 104 eur za každý deň omeškania od 16.01.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 104 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 104 eur za každý deň omeškania od 16.04.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 104 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 104 eur za každý deň omeškania od 16.07.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 104 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 104 eur za každý deň omeškania od 16.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,36 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 4,36 eur za každý deň omeškania od 23.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 69,64 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 69,64 Eur za každý deň omeškania od 16.01.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11220 eur zastavil, výrokom III žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom IV žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1,2, § 545a, § 663, § 665, § 667 ods. 1,2, § 676 ods. 1, § 677 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „ Nariadenie vlády“), § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil tým, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta je neprimeraná a nezodpovedá významu a hodnote záväzku, ktorý je ňou zabezpečovaný. Vzhliadol na to, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie vyššie uvedenej povinnosti žalovaným ako nájomcom, a to za obdobie
od skončenia nájmu t. j. od 01.03.2015 do dňa ohliadky t.j. do 21.07.2016, pri ktorej žalobca zistil, že predmet nájmu nebol uvedený do pôvodného stavu, preto žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu na sumu 8653 eur ( 509 dní x 17 eur). Z hľadiska obsahu predmetná zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť nájomcu pri skončení nájmu uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu. Mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokuty je nezrozumiteľné čo do pojmu „uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu“, a to vo vzťahu k účelu nájmu ( článok I. bod 3 zmluvy). Nakoľko účel nájmu bol vymedzený v rozsahu práva nájomcu užívať predzáhradku a v práve rozšíriť vstup pred nebytovým priestorom na pozemku W.. Č.. XXXXX/X M. K.. Ú.. N. V. so súp. č. XX. Z takto vymedzeného účelu nájmu vyplýva, že účastníci nájomnej zmluvy boli uzrozumení so zmenou predmetu nájmu, ktorú vykoná nájomca v rozsahu rozšírenia vstupu pred nebytovým priestorom. Táto skutočnosť vyplývala aj z výsluchu žalovaného, ktorý uviedol, že nájom na predmetný pozemok uzatváral preto, aby skultivoval vchod do nebytového priestoru, ktorý vlastní a, v ktorom má umiestnenú prevádzku - predajňu mobilov. K tomuto účelu smerovali úkony žalovaného, keď zveľadil prístrešok a zriadil spevnenú plochu. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie posúdil znenie ustanovenia zmluvy - článku IV. bodu 9 ako neurčité a v zmysle cit. ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neplatné vzhľadom na neurčitosť vymedzenia povinnosti, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou vo vzťahu k povinnosti nájomcu uviesť predmet k nájmu do dôvodného stavu keď nie je zrejmé, ako má byť naložené so zmenami predmetu nájmu, ktoré boli vlastne účelom nájmu. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8 653 eur zamietol.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 , § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Zohľadnil skutočnosť, že žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie nájomného vo výške 490 eur s príslušenstvom. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 8 653 eur ( zamietajúca časť). V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11 220 eur, ktorú zobral žalobu späť na základe námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný voči tomuto nároku, ustálil, že procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti žalobca. Ustálil tak úspech žalobcu v rozsahu 2,4 %, úspech žalovaného v rozsahu 97,6 %. Aplikujúc článok 4 a ods. 2 Základných princípov CSP mal súd prvej inštancie za to, že vzhľadom na pomer úspechu by bolo spravodlivé aplikovať ustanovenie už zrušeného zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ktorý v ustanovení § 142 ods. 3 stanovoval, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom k uvedenému priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko tento mal neúspech len v nepatrnej časti.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Upriamil pozornosť na to, že žalovaný neuhrádzal riadne a včas nájomné, preto mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu v sume 8 653 eur. Zmluvná pokuta bola vyčíslená v súlade s čl. IV ods. 9 zmluvy za obdobie od skončenia nájmu, t.j. od 01.03.2015 do dňa obhliadky, t.j. do 21.07.2016. Pričom do uvedeného dátumu nebol predmet nájmu uvedený do pôvodného stavu, čo v konaní preukázal. Vo výpovedi z nájmu uviedol, že žalovaný je povinný po skončení doby nájmu uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, a to po hrozbou zmluvnej pokuty. Samotný žalovaný v žiadosti o prenájom pozemku zo dňa 28.06.2011 uviedol, že sa o pozemok stará a kosí ho, v zmluve prehlásil, že je oboznámený so stavom predmetu nájmu, samotný žalovaný oznámil žalobcovi, že začína s rekonštrukciou, a ak vykonal zmeny na predmete nájmu bol povinný po skončení nájmu predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu. Vo vyjadrení zo dňa 24.05.2018 žalovaný uviedol, že nedal predmet nájmu do pôvodného stravu okamžite až následne. Zároveň namietal skutkové závery súd prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej pokute je nezrozumiteľné čo do pojmu „uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu“. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe aj v tejto časti vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania príp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.07.2019 a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za vecne správne. Namietal, že žalobca nešpecifikoval, ktoré skutkové zistenia považuje za nesprávne a ako má s údajnými nesprávnymi skutkovými zisteniami súvisieť nesprávne právne posúdenie veci. Nešpecifikoval v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Odvolateľ neozrejmil aký význam mala skutočnosť, že žalovaný poznal „pôvodný stav“ predmetu nájmu v čase uzavretia zmluvy známy a že zmeny na predmete nájmu mal vykonať bez súhlasu žalobcu. V odvolaní odvolateľ nenapadol skutočnosť, že súd prvej inštancie
zamietol žalobu aj z dôvodu, že zmluvná pokuta je neprimeraná a nezodpovedá hodnote a významu zabezpečovaného záväzku. Keďže žalobca vymedzil dôvody a rozsah preskúmavania rozhodnutia v napadnutej časti odvolací súd nemá povinnosť vyhľadávať konkrétne skutočnosti, aby naplnil žalobcom uvádzané odvolacie dôvody. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods.1 a 378 ods. 1 CSP). Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok III (ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol) a závislý výrok o trovách konania, pričom výrok I a výrok II, ako odvolaním nenapadnuté nadobudli právoplatnosť. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť vykonané dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.
7. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
8. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že odvolateľ namietal nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie, že pojem „uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu“ nie je zrozumiteľným. Právnou podstatou zmluvnej pokuty je povinnosť zaplatiť určitú sumu v prípade, ak bola porušená zmluvná povinnosť, ktorú si strany pre prípad porušenia dojednali. V prejednávanej veci si strany dohodli zmluvnú pokutu v čl. IV bod 9 Zmluvy o nájme, a to pre prípad porušenia povinnosti nájomcu (žalovaného) uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, pokiaľ sa s prenajímateľom, nedohodne inak. Bolo tak na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že žalovaný neuviedol predmet nájmu do pôvodného stavu. Z obsahu Zmluvy o nájme nevyplýva aký bol stav nehnuteľnosti pred uzavretím Zmluvy o nájme a uvedené nemožno vyvodiť ani s poukazom na žiadosť žalovaného o uzavretie Zmluvy o nájme. Za situácie, že žalovaný už niekoľko rokov pred uzavretím Zmluvy o nájme vlastnil nehnuteľnosť - nebytový priestor nachádzajúci sa priamo pred predmetom budúceho nájmu a tento mienil užívať ako ohraničenú predzáhradku, samotné konštatovanie žalovaného, že sa o pozemok stará a pravidelne ho kosí, nenavodzuje záver o tom, a akom rozsahu bol prenajatý pozemok v čase uzavretia Zmluvy o nájme bol pokrytý trávou a v akom rozsahu nie, t.z. nie je zrejmý „pôvodný stav pozemku“. Tvrdenie odvolateľa, že žalovaný bol oboznámený so stavom predmetu nájmu a stav pozemku mu bol známe, samé o sebe nemá vplyv na posúdenie určitosti výkladu pojmu „pôvodný stav“, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty možno vyvodiť aj z toho, že nárok na jej zaplatenie nebol daný v prípade, ak by s neuvedením do pôvodného stavu súhlasil prenajímateľ(žalobca). Pre posúdenie uvedeného bolo potrebné zohľadniť, že žalovaný sa v Zmluve o nájme zaviazal predmet nájmu užívať výlučne na dohodnutý účel (čl. IV bod 2 Zmluvy o nájme), ktorým bolo okrem iného i zrekonštruovanie a rozšírenie vstupu pred nebytovým priestorom( čl. I bod 3 Zmluvy o nájme) a žalobca s takýmto účelom nájmu vyslovil súhlas ... „Účelom nájmu je užívanie predzáhradky, zrekonštruovanie a rozšírenie vstupu pred nebytovým priestorom...“. Nakoľko nemožno bez pochybností vyvodiť, či zo strany žalovaného a v akom rozsahu došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viaže povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, za uvedenej situácie nebolo možné žalobe žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vyhovieť a nárok mu priznať.
9. K všeobecne formulovanej námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
10. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie v napadnutej časti. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd konštatoval správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutej časti rozhodnutia prvoinštančného súdu, je potrebné uviesť, že z hľadiska posudzovania nároku na náhradu trov konania nedošlo k zmene. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP zohľadniac úspech strán v spore a rovnako správne posúdil otázku procesného zavinenia žalobcu na späťvzatí žaloby.
11. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozhodnutia v napadnutej časti (zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 CSP, potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP vychádzajú z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalovaný, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).