Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/117/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. Ľ. G., bytom v Č., L. Č.. XXX/XX, 2. L. G., bytom v Č., L. Č.. XXX/XX, 3. C. G., bytom v Ž., M. Č.. XXX/XX, zastúpení JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá č. 23 proti žalovaným 1. Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, 2. L. U., bytom v Č., F. Č.. XXX/XX, zastúpeného KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fibichova č. 11, o ochranu osobnosti, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov a žalovaného v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 25.5.2020 č.k. -216 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni v prvom rade sumu 10.000,00 eur, žalobkyni v druhom rade sumu 5.000,00 eur a žalobcovi v treťom rade sumu 5.000,00 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcov titulom nemajetkovej ujmy.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný v druhom rade dňa 17.2.2018 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej riadil osobné motorové vozidlo Honda Civic a pri prejazde miernou pravotočivou zákrutou na mokrej vozovke premával neprimeranou rýchlosťou, v dôsledku čoho sa s vozidlom dostal do šmyku, v dôsledku čoho zrazil tam idúceho chodca L. G., ktorý utrpel mnohopočetné zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice aj podľahol. L. G. bol manželom žalobkyne v prvom rade a otcom žalobcov v druhom a treťom rade. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice- okolie právoplatne uznaný vinným z prečinu usmrtenia.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcov je čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k zásahu do práva žalobcov na ochranu ich súkromného a rodinného života a to usmrtením ich blízkeho príbuzného manžela a otca.

4. Pri riešení otázky pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalovanej v prvom rade vychádzal zo Smernice Rady č. 72/166/EHS, Smernice č. 90/232/EHS a Smernice č. 200/26/ES. Vzhľadom na to, že komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú škodu, tak je nemajetkovou ujmou, ktorú považuje za nemajetkovú škodu. S prihliadnutím účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bol toho názoru, že v rámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody peňažnou formou podľa , .

5. Ohľadom formulácie žalobného návrhu súd uviedol, že žalobu posudzoval komplexne vo vzťahu k označeným stranám sporu, obsahu žaloby a jej zdôvodnenia a žalobného návrhu. Ako žalované boli označené dva subjekty a tomu korešpondovalo skutkové a právne zdôvodnenie žaloby, až petit bol formulovaný vo vzťahu k žalovanému bez určenia, či ide o žalovaného v prvom alebo v druhom rade. Vzhľadom na to, že petit žaloby nebolo možné definovať ako neúplný alebo nezrozumiteľný a vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcov objasnil na prvom pojednávaní skutočnosť, že došlo ku gramatickej chybe, keď bolo uvedené, že si uplatňuje nárok od žalovaného v jednotnom čísle.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zásahom bola smrť L. G., ktorá spôsobila ujmu na osobnostných právach žalobcov. Protiprávnosť konania žalovaného v druhom rade bola prešetrovaná v rámci trestného stíhania, ktoré bolo ukončené jeho odsúdením a uložením trestu. Žalovaný v druhom rade bol pôvodcom neoprávneného zásahu, ktorý zapríčinil smrť L. G.Č., manžela a otca žalobcov. Preto je podľa názoru súdu náležité uloženie sankcie podľa , v danom prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

7. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal zo zistení, že ide o nezvratný stav a nenapraviteľnú ujmu ako je smrť manžela a otca žalobcov. Súd tiež prihliadol na blízky manželský a rodičovský vzťah medzi nebohým a žalobcami, veľkú psychickú traumu žalobcov z neočakávaného tragického úmrtia prejavujúcu sa veľkým smútkom a takmer zúfalstvom žalobcov. U žalobkyne v prvom rade strata manžela preukázateľne viedla aj k najcitlivejšej ujme, nakoľko ich vzťah bol veľmi pevný a blízky a aj po dvoch rokoch sa žalobkyňa vôbec nevyrovnala s touto stratou. Strata otca zasiahla aj žalobcov v druhom a treťom rade taktiež veľmi závažne, mali s ním blízky a vrúcny vzťah, prejavilo sa to smútkom zo straty opory rodiny. Celkovo však vyhodnotil ujmu žalobcov v druhom a treťom rade ako menej intenzívnu s poukazom na to, že ide o dospelé deti, ich rozvíjajúcu sa budúcnosť, lepšie možnosti spracovania a prekonania straty.

8. Okrem uvedenej závažnosti vzniku ujmy súd posudzoval aj okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. K porušeniu došlo nedbanlivostným konaním žalovaného v druhom rade pri prevádzke motorového vozidla a prihliadol na viaceré okolnosti, mimo vôle žalovaného v druhom rade - šmyk, zvodidlá, ktoré usmernili dráhu auta do práve prechádzajúceho chodca. Súd prihliadol aj na osobu žalovaného v druhom rade a jeho pomery, teda na to, že k skutku došlo v čase, keď mal 18 rokov a v súčasnosti je nemajetný a nezamestnaný. Na základe týchto kritérií súd za najzávažnejšiu stratu, stratu manžela - životného partnera prisúdil žalobkyni v prvom rade náhradu 10.000,00 eur a žalobcom v druhom a treťom rade sumu po 5.000,00 eur, hoci stratu otca považoval taktiež za veľmi závažnú, avšak menej intenzívnu. V prevyšujúcej časti preto žalobu žalobcov zamietol. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v prvom rade o potrebe analogického použitia a 6 a tiež ust. , ktoré ustanovuje limit pre výšku nemajetkovej ujmy a to z dôvodu, že ust. upravuje aj náhradu nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosti vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podali včas odvolanie žalobcovia a vo vyhovujúcom rozsudku aj žalovaný v druhom rade.

11. Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd rozsudok v zamietajúcom výroku zmenil a priznal im plnú náhradu.

12. V odvolaní uviedli, že v konaní bolo preukázané, že L. G. bol manželom žalobkyne v prvom rade a otcom žalobcov v druhom a treťom rade. Spoločne tvorili plne fungujúcu a harmonickú rodinu s mimoriadne dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Zbytočná smrť manžela a otca bola nečakaná, tragická, ktorú zavinil žalovaný v druhom rade svojou nebezpečnou a nezodpovednou jazdou, ktorá nenávratne pretrhla dovtedy medzi nimi existujúce citové väzby. Nesporne silne negatívne

zasiahla do súkromia žalobcov, ktorí mali najbližší vzťah k zosnulému. Psychická trauma, ktorú touto smrťou utrpeli, zanechala nezmazateľné stopy a táto tragická udalosť sa natrvalo vryla do ich pamäte a spomienok na ich manžela a otca.

13. Podľa ich názoru sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia v nesprávne zistenom skutkovom stave a posúdenie všetkých okolností daného prípadu a to vzhľadom na závažnosť ujmy, jej trvanie, ktorá na rozdiel od náhrady majetkovej ujmy pôsobí v dlhšom časovom období a jej intenzita klesá spravidla až po dlhšom časovom horizonte a následky ujmy, ktoré sú nezvratné z dôvodu smrti manžela a otca žalobcov. Ako predpoklad zodpovednosti bola splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilá vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v neoprávnenom porušení osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Podľa ich názoru uniesli dôkazne bremeno v preukázaní neoprávneného zásahu v príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a neoprávnenosťou zásahu, o čom súd nemal žiadne pochybnosti. Napriek tomu však majú za to, že súd sa dopustil pochybenia, keď im priznal veľmi nízke odškodnenie. Fakt zbytočnej predčasnej smrti blízkej osoby navždy negatívne poznačil ich život. V odvolaní poukazujú na a SR. Domnievajú sa, že bola porušená zásada rovnosti zbraní, keď im v konaní „nevenoval dostatočnú pozornosť“ a popri treste odňatia slobody spojené s uložením výkonu trestu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom a treste zákazu činnosti viac poskytol obhajobu osobe, ktorá spôsobila smrť manžela a otca.

14. Žalovaný v druhom rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu zamietol.

15. V odvolaní uviedol, že nezákonnosť rozsudku vidí predovšetkým v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorý sa nevysporiadal s vadami žaloby spočívajúcimi jednak v rozpore medzi označením žalovaných v žalobe a samotným žalobným návrhom, v ktorom je už uplatnený nárok iba voči jednému zo žalovaných, avšak nie je uvedené, voči ktorému z nich, čo zakladá nezrozumiteľnosť a neurčitosť žaloby. Žaloba tak nespĺňa náležitosti v zmysle v spojení s Z obsahu žalobného petitu teda nie je zrejmé, ktorý žalovaný by mal byť zaviazaný k náhrade nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie nebol oprávnený sám odstrániť takéto nedostatky žalobného návrhu a vysporiadať sa s nimi tak, aby mohol rozhodnúť v rozsahu, v akom rozhodol svojim rozhodnutím. Žalobcovia žiadnym spôsobom neodstránili tieto vady a tak súd na základe uvedených vád, ktoré si nevyžadovali postup podľa , ale zmenu žaloby podľa a nasl. rozhodol v rozpore s povinnosťou byť viazaný žalobným návrhom. Nezrozumiteľnosť a vzájomný rozpor označovania osôb žalovaných okrem označenia v žalobe pretrváva aj v ďalších vyjadreniach žalobcov spísaných a podaných prostredníctvom ich právneho zástupcu. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie priznal nárok voči viacerým subjektom a to napriek tomu, že žalobný návrh bol formulovaný tak, že sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úhrnne 200.000,00 eur, došlo nepochybne k porušeniu ust. , resp. iných ustanovení.

16. Nezákonnosť rozsudku vidí žalovaný aj v nesprávnom právnom posúdení veci. Pri uplatňovaní náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné prihliadať aj na okolnosti, za akých došlo alebo malo dôjsť k porušeniu práv žalobcov a to zásahom do ich osobnostných práv. V prejednávanej veci k porušeniu nedošlo úmyselným konaním, ale jeho nedbanlivostným konaním pri prevádzke motorového vozidla. Smrť L. G. nebola priamym následkom jeho konania, k jeho úmrtiu došlo pôsobením viacerých okolností a to najmä šmykom na vozovke, následným nárazom do obrubníka, preletenie cez zvodidlá, ktoré skutočnosti ovplyvnili dráhu motorového vozidla a následne odrazenie od značky, majúce za následok náraz do nebohého L. G.. Ďalej poukázal na znalecký posudok č. 11/2018, z ktorého je zrejmé, že nešlo o jeho jazdu motorovým vozidlom, počas ktorej by prekročil rýchlosť o desiatky kilometrov. Počas nárazu sa pohyboval rýchlosťou 83,2 km/h, čo je pod dovolenou hranicou povolené v maximálnej rýchlosti na danom úseku cesty, ktorou bola rýchlosť 90 km/h. Ďalej poukázal na skutočnosť, že verejne prejavil ľútosť niekoľkokrát. Vo vzťahu k svojim majetkovým pomerom uviedol, že v máji toho roku dovŕšil 21 rokov, nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem, nevie sa plnohodnotne zamestnať vo vyštudovanom odbore, nakoľko mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel každého druhu vo výmere 4 a pol roka. Do pozornosti súdu uviedol skutočnosť, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v prípade úmyselných trestných činov je len nepatrne vyššia ako bola priznaná v tomto konaní súdom prvej inštancie. Ak obetiam trestného činu vraždy sa podľa ustanovení judikatúry prizná nemajetkovej ujmy v sume 10.000,00 eur, zastáva názor, že obetiam nedbanlivostných prečinov nie je možné pričítať rovnaký stupeň závažnosti vzniknutej ujmy a to v podobe náhrady nemajetkovej

ujmy v rovnakej sume ako pri úmyselnom trestnom čine. Vzhľadom k tomu, že v prípade nároku žalobcov sa nejedná o násilný trestný čin ani o úmyselný trestný čin, ale o nedbanlivostný prečin, je dôvodný záver, že suma 20.000,00 eur vo vzťahu k žalobcom je neprimeraná a neodôvodnená, nakoľko predstavuje iba nepatrný rozdiel v porovnaní so sumou, ktorá by prináležala ako maximálna suma odškodnenia pri násilnom trestnom čine. Vzhľadom na to, že namietaný rozsudok považuje za nesprávny, namieta aj samotný výrok rozsudku o náhrade trov konania.

17. Intervenient vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok v zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdiť vzhľadom na to, že súd prvej inštancie pri určení peňažnej náhrady prihliadol správne na nenapraviteľný smrteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania, ako aj na dôsledky, ktoré smrť manžela a otca žalobcov u nich vyvolala. Mal za to, že žiadnej strane nebola znemožnená a upieraná možnosť realizovania jeho procesných práv a konajúci súd zabezpečil rovnaké postavenie každej zo strán a bola im daná aj rovnaká možnosť obhajovať svoje záujmy za rovnakých procesných podmienok.

18. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolania žalobcov a žalovaného nie sú dôvodné.

19. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru o zodpovednosti žalovaných za vzniknutú nemateriálnu ujmu žalobcom, ktorý následnej aj správne právne posúdil, ak im uložil povinnosť zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

20. K odvolaniu žalobca je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Vo vzťahu k námietke, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, ktorý podrobne popísal v napadnutom rozhodnutí. Aj keď žalobcovia v podanom odvolaní tvrdili, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neuvádzajú v odvolaní, v čom spočíva nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie. Z obsahu podaného odvolania je však zrejmé, že namietajú nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k výške priznanej nemajetkovej ujmy, ak požadujú, aby súd zmenil rozsudok v zamietajúcom výroku a priznal im nimi požadovanú výšku nemajetkovej ujmy 100.000,00 eur, resp. po 50.000,00 eur.

22. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie súdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Ďalej je nevyhnutné prihliadnuť nielen na závažnosť takejto ujmy, ale aj na všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Je tiež potrebné dôkladne poznať väzby žalobcov k

osobe, ktorá následkom takéhoto protiprávneho konania zahynula. Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z hľadiska „odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu.

27. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch je smerodajných niekoľko faktorov a to či bol žalovaný pôvodcom takéhoto zásahu, či k zásahu do práv došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti tak ako aj to, ako bol žaloba uspokojený v trestnom konaní.

28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby, pretože došlo k zásahu do ich práva na ochranu ich súkromného, rodinného života usmrtením ich blízkeho príbuzného, manžela a otca.

29. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd správne vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ak prihliadol na blízky manželský, rodičovský vzťah medzi nebohým a žalobcami, veľkú psychickú traumu žalobcov z neočakávaného a tragického úmrtia prejavujúcu sa veľkým smútkom a takmer zúfalstvom žalobcov. Mal za to, že ide o nezvratný stav a nenapraviteľnú ujmu. Správne vzal do úvahy, že k porušeniu nedošlo úmyselným, ale nedbanlivostným konaním žalovaného v druhom rade pri prevádzke motorového vozidla, správne vyhodnotil, že uvedená okolnosť nemení nič na tom, že žalovaný je zodpovedný za smrť rodinného príslušníka žalobcov. Vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy všetky rozhodujúce okolnosti nemožno mu vyčítať, ak na základe uvedených kritérií, za najzávažnejšiu ujmu považoval ujmu žalobkyne v prvom rade v dôsledku straty jej životného partnera - manžela a prisúdil jej sumu 10.000,00 eur a ujmu žalobcov v druhom a treťom rade považoval za „menej“ intenzívnu a priznal každému z nich nemajetkovú ujmu v sume 5.000,00 eur. Ak žalobcovia považujú priznanú nemajetkovú ujmu za neprimerane nízku, k tomu je potrebné uviesť, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom, nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila život človeka. Priznaná nemajetková ujma má za cieľ ujmu zmierniť a to najmä v prípadoch, kedy navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy.

30. Za dôvodné nepovažuje odvolací súd ani odvolanie žalovaného v druhom rade. Námietku v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie dostatočné v odôvodnení svojho rozhodnutia vyložil tvrdenia žalovaného ohľadom procesných vád žaloby spočívajúcich v označení žalovaných v úvode žaloby, nakoľko právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 25.5.2020 prípadnú vadu žaloby odstránil tým, že upresnil nárok vo vzťahu k žalovaným v prvom a druhom rade.

31. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, vo vzťahu k výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že ani túto nemožno považovať za dôvodnú, lebo ako bolo vyššie uvedené súd prvej inštancie prihliadol ku všetkým rozhodujúcim okolnostiam pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Tvrdenie žalovaného, že k úmrtiu L. G., rodinného príslušníka žalobcov, nedošlo úmyselným konaním, verejne prejavil ľútosť niekoľkokrát, bol právoplatným trestným rozkazom uznaný za vinného z prečinu usmrtenia s podmienečne uloženým trestom odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a uloženie trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkého druhu vo výmere 4 a pol roka nemožno hodnotiť ako okolnosti, resp. ako dôvod pre zamietnutie žaloby ohľadom nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedené rozhodujúce okolnosti práve boli zohľadnené súdom prvej inštancie pri ustálení výšky nemajetkovej ujmy. Rovnako tak tvrdenie, že nevlastní žiaden majetok a nemá žiaden príjem nie je dôvodom pre zamietnutie nároku žalobcov, nakoľko majetkové pomery žalovaného nie sú pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy rozhodujúcim hľadiskom tak, ako ani majetkové pomery žalobcov.

32. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcami a žalovaným uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení a v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

33. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, pričom v danom prípade

žiadna zo strán v odvolacom konaní úspech nemala, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

34. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).