Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-40-2016.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/40/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobcu: P. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom W. 1, XXX XX X., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2016/5771/JH z 27.07.2016 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo 17.02.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu a ŤZP a posudkových činností č. BA3/OPPnKŤZPaPČ/PPK BA I a III/SOC/2016/106488-0005 (prvostupňové rozhodnutie) nevyhovel žiadosti žalobcu z 27.11.2015 a nepriznal mu peňažný príspevok na prepravu. V odôvodnení uviedol, že podľa Komplexného posudku č. BA3/PPČ/SOC/2015/133891/139-140/VFI z 26.01.2016 žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorú toho času nevyužíva. Žalobca sa na osobný pohovor za účelom zisťovania sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nedostavil, čo ospravedlnil svojím nepriaznivým zdravotným stavom. Keďže žalobca toho času nemá pracovné, vzdelávacie, rodinné, či občianske aktivity a nebolo možné vykonať sociálnu posudkovú činnosť za jeho prítomnosti, príspevok na prepravu ďalej nebol v komplexnom posudku navrhnutý.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že bez príspevku a osobnej asistencie, neobsluhovaní viacerými asistentami sa môže len bezradne pozerať z lôžka na bezprostredné okolie prípadne dvakrát do týždňa pri dialýze. Príspevok na prepravu a osobnú asistenciu sú pre žalobcu najdôležitejšie nástroje na dôstojné ľudské fungovanie.
3. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/5771/JH z 27.07.2016 (napadnuté rozhodnutie) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v rámci odvolacieho konania žalovaný doplnil dokazovanie Komplexným posudkom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US/SSVOPPKPC1/ SOC/2016/5857 zo 14.07.2016. Žalobcovi bola v komplexnom posudku stanovená miera funkčnej poruchy 70%, je považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom avšak peňažný príspevok v komplexnom posudku navrhnutý nebol. V lekárskom posudku posudkový lekár uviedol, že žalobca je zaradený v dialyzačnom programe pre chronické ochorenie obličiek, ktoré vzniklo zrejme následkom chronických komplikácií cukrovky. Žalobca je morbídne obézny, preto má výrazne obmedzenú pohyblivosť, má často problém sa dostať nielen k lekárovi, ale problematická bola aj konzultácia so správnym orgánom. Podľa prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
(ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z.) žalobca potrebuje pomoc pri vstávaní, líhaní, polohovaní, osobnej hygiene - umývaní, kúpaní, úprave nechtov na dolných končatinách, pri presune na toaletu, obliekaní, vyzliekaní, príprave jedla, nakupovaní, domácich prácach, starostlivosti o pomôcku (mechanický vozík), akútnom ochorení a pri preprave a premiestňovaní sa. Žalobca nie je v dôsledku morbídnej obezity schopný sa premiestniť k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť a udržať sa v nich a je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V rámci sociálnej posudkovej činnosti vykonanej telefonicky pracovníkmi odvolacieho orgánu bolo zistené, že žalobca žije sám, pre zhoršenú pohybovú schopnosť má od roku 2014 predpísaný mechanický vozík. Býva na 5. poschodí, pričom výťah sa nachádza na 4. Do výťahu však špeciálne upraveným vozíkom nevojde. Podľa jeho vyjadrení sa zdržiava iba v domácnosti, od minulého roka chodí iba 2-krát do týždňa na dialýzu, na ktorú ho prepravuje záchranná služba, ktorá ho príde vyzdvihnúť do bytu a znesie ho až dolu do sanitky. Žalobca sa vyjadril, že bratranec mu toho času vybavuje umiestnenie v Domove sociálnych služieb s celoročnou pôsobnosťou. Žalobca podľa posudku je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z. toho času vzhľadom na jeho možnosti (zdravotný stav) a skutočnú frekvenciu (návšteva zdravotníckych zariadení) využívania prepravy nespĺňa ďalšiu podmienku podľa § 36 ods. 2 pre navrhnutie príspevku na prepravu.
II.
Konanie pred krajským súdom
4. Žalobou doručenou dňa 05.09.2016 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej namietal, že žalovaný v komplexnom posudku nenavrhol kompenzáciu najmä v oblasti mobility, komunikácie, či sebaobsluhy, napriek tomu, že udáva morbídnu obezitu, obmedzenú pohyblivosť i problematickú komunikáciu na pridelenie kompenzácií. Poukazuje na to, že práve osobná asistencia mu má pomôcť k preprave. Uviedol, že orgány nevzali do úvahy už vynaložené značné finančné prostriedky, aby došlo k jeho aktivizácii, či podpory jeho sociálneho začlenenia a nie jeho vylúčenie vydaním takýchto posudkov a rozhodnutí.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že po podaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na prepravu bol žalobca listom z 08.12.2015 vyzvaný na osobný pohovor, pričom bol upozornený, že bez jeho účasti nebude možné objektívne posúdiť sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Žalobca sa na osobný pohovor nedostavil, namiesto toho zaslal žalovanému dňa 05.01.2016 list, v ktorom požiadal o vyšetrenie v domácnosti, na ktorý žalovaný reagoval tak, že nakoľko v komplexnom posudku z 27.10.2015 bol žalobcovi navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 1759 hodín ročne, z toho na prepravu a premiestňovanie 913 hodín ročne, nie je dôvod pri žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na prepravu a príspevku na osobnú asistenciu, vykonať šetrenie v domácnosti. Žalovaný v rámci odvolacieho konania doplnil dokazovanie o komplexný posudok zo 14.07.2016, v ktorom sa však kompenzácia formou peňažného príspevku na prepravu nenavrhuje a poukázal na závery z lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Záverom uviedol, že v prípade príspevku na prepravu ide o fakultatívnu dávku, na priznanie ktorej neexistuje právny nárok.
6. Na základe výzvy súdu, aby žalobca uviedol v akom rozsahu využíval individuálnu prepravu motorovým vozidlom v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým mu bol uvedený príspevok priznaný, v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a v súčasnosti, žalobca uviedol, že si presne nepamätá využívanie prepravy pred 8 rokmi. Uviedol, že často jazdieval na súkromné preväzy otvorených rán, nákupy, požičiavanie tlačovín, návštevy cintorína, hľadanie bezbariérového obydlia. V čase odňatia príspevku uvedené zanedbal až tak, že sa mu postupne vážne zhoršil stav až sa dostal do sociálneho zariadenia. Po 5 mesiacoch vďaka asistencií sa opäť vrátil do domáceho prostredia. V súčasnosti využíva prepravu podľa pravidiel takmer permanentného núdzového stavu na rôzne donášky, dovozy liečiva z iného kraja a pod.
7. Žalovaný k uvedenému vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca neuviedol nové skutočnosti, a preto zotrváva na pôvodnej argumentácii.
8. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe vo sociálnych (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa podmienok uvedených v § 203 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
V.
Posúdenie veci krajským súdom
9. Predmetom posúdenia v danom prípade je otázka, či žalobca v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia splnil podmienky na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu jeho ťažkého zdravotného postihnutia formou príspevku na prepravu podľa § 36 zákona č. 447/2008 Z.z.
10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na prepravu.
11. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá na svoje pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity využíva prepravu zabezpečovanú osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie prepravy, obcou alebo registrovaným subjektom podľa osobitného predpisu. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.
12. Podmienkou pre priznanie príspevku na prepravu je teda záver lekára o odkázanosti žiadateľa na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlo a využívanie prepravy zabezpečovanej osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie prepravy, obcou alebo registrovaným subjektom podľa osobitného predpisu na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity žiadateľa.
13. Splnenie prevej podmienky - odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v konaní nebola sporná, vzhľadom na to, že z oboch komplexných posudkov vydaných v rámci administratívneho konania vyplýva, že žalobca je vzhľadom na svoj zdravotný stav odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
14. Sporným zostalo splnenie druhej podmienky - využívanie prepravy na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity.
15. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že listom doručeným úradu 05.01.2016 žalobca požiadal, aby osobný pohovor prebehol u neho doma, vzhľadom na to, že sa jeho mechanický vozík so šírkou 88cm nezmestí do výťahov budovy úradu práce. Na uvedený list prvostupňový orgán reagoval tak, že nie je problém spraviť šetrenie aj v miestnostiach na prízemí, pričom žalobcovi bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu z toho aj na prepravu a premiestňovanie 913 hodín, preto nevidí dôvod na vykonanie šetrenia v domácnosti. Žalobca sa na osobný pohovor nedostavil. V komplexnom posudku prvostupňového orgánu z 26.01.2016 prvostupňový orgán uvádza, že žalobca toho času nemá pracovné, vzdelávacie ani voľnočasové aktivity, avšak nie je zrejmé z akých podkladov prvostupňový orgán pri formulovaní tohto záveru vychádzal, ani akú sociálnu posudkovú činnosť vykonal prvostupňový orgán. V rámci odvolacieho konania však bol doplnený skutkový stav žalovaným, ktorý na základe telefonického rozhovoru so žalobcom dňa 30.06.2016 zistil, že žalobca sa toho času nachádzal v nemocnici na dialýze, na ktorú chodí dvakrát do týždňa. Pred 3 týždňami utrpel úraz, narazil si chrbticu aj bedrový kĺb a tri týždne ležal na internom oddelení. Zajtra (t.j.01.07.2016) ho mali prepustiť. Uviedol, že okrem dialýzy nikam nechodí, na dialýzu ho prepravuje záchranná prepravná služba a to tak, že ho idú zobrať priamo do bytu. Špeciálny vozík do bytu nevojde. Ďalej žalobca uviedol, že nevie v akom stave bude po príchode z nemocnice, či bude schopný sedieť alebo iba ležať. Nemá sa na úrad ako dostať, keďže býva na piatom poschodí a výťah je na štvrtom. Mokvajúce vredy na predkoleniach už nie sú aktuálne, nie sú otvorené, ale uzavreté. Rodinná situácia sa nezmenila, s bývalou manželkou ani dcérou kontakt neudržiava.
16. Uvedené zistenia potvrdzuje aj konštatovanie žalobcu, že v čase vydania rozhodnutia svoje aktivity zanedbal. Uvedené zistenia sú v rozpore s vyjadrením žalobcu, že často jazdieval na súkromné preväzy otvorených rán, nákupy, požičiavanie tlačovín, návštevy cintorína, hľadanie bezbariérového obydlia., čo môže byť spôsobené aj dlhším časovým odstupom. Pokiaľ žalobca uviedol, že chodil na preväzy
otvorených rán, správny súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v telefonickom rozhovore, že v tom čase uviedol, že už nie sú aktuálne. Uvedené zistenia teda nasvedčujú tomu, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalobca nemal a ani vzhľadom na svoj zdravotný stav v tom čase nebol schopný vykonávať pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Žalobca ani žiadne aktivity v rámci odvolacieho konania nepreukázal.
17. Ako poukázal aj žalovaný, príspevok na prepravu je fakultatívnou dávkou. Charakter tejto dávky je vyjadrený vo formulácií ust. § 36 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorej príspevok možno poskytnúť. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd teda obmedzil svoj prieskum iba na to, či úvaha žalovaného o nesplnení podmienok pre priznanie požadovaného príspevku vychádza z podkladov v administratívnom spise a či si žalovaný zabezpečil dostatok podkladov pre posúdenie veci a či svojou úvahou neprekročil zákonný rámec. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný v odvolacom konaní doplnil dokazovanie a vykonal posudkovú činnosť telefonicky, preto podľa správneho súdu odstránil nedostatok v zistení skutkového stavu v rámci prvostupňového konania. Zároveň jeho závery o nesplnení podmienky vykonávania požadovaných aktivít vzhľadom na zistenia z administratívneho spisu nemožno považovať za arbitrárne.
18. Správny súd záverom poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn.: 7Sžso/19/2016, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia o odňatí príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na to, že podmienkou pre priznanie tohto príspevku je takisto využívanie motorového vozidla na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity, správny súd považuje závery uvedeného rozhodnutia za relevantné aj v tejto veci. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že: „nakoľko sa jedná o fakultatívnu dávku, správny orgán túto môže, ale nie je ju povinný priznať - nie je na ňu teda právny nárok. Rozhodnutie o takejto dávke je vecou úvahy správneho orgánu, preto aj v prípade splnenia všetkých podmienok, uvedených v zákone, nárok na jej priznanie nevzniká. Súd pri preskúmaní takého rozhodnutia preto posudzuje len to, či správna úvaha nevybočila z medzí zákona. Samotná úvaha správneho orgánu však musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci, čo v danom prípade znamená zadováženie si dostatočných podkladov pre posúdenie odkázanosti fyzickej osoby na požadovanú kompenzáciu a splnenia zákonných kritérií na jej priznanie. Zákonným kritériom, respektíve podmienkou na poskytnutie v tomto konkrétnom prípade peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, sú podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, najvyšší súd má za to, že žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala také aktivity, v dôsledku ktorých by reálne dochádzalo k zvýšeným výdavkom súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla. Pokiaľ mal správny orgán na základe svojich zistení za to, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia budú u žalobkyne vhodnejšie kompenzovateľné skôr prostredníctvom poskytnutia peňažného príspevku na opravu pomôcky, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňažného príspevku na opatrovanie, ako peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a tieto aj v príslušných komplexných posudkoch navrhol, nemožno voči takémuto postupu správneho orgánu mať námietky.“
19. Z uvedených dôvodov správny súd nemohol prijať iný záver ako ten, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nepovažoval žalobu za dôvodnú, ju v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
20. Úspešnému žalovanému vo veci náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nezistil okolnosti, pre ktoré by priznanie trov konania v tomto prípade bolo možné spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d) (správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia) a ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).