Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/42/2018

Identifikačné číslo spisu: 5317010002 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5317010002.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvinenej I. R. , pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí dňa 31. júla 2018 v Bratislave, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej I. R. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Čadca z 20. júna 2017, sp. zn. bola obvinená I. R. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 9. júla 2016 v čase okolo 18.00 hod. z prístupovej cesty vedúcej k rodinnému domu č. XX v obci D. T. Y., okres Q., odcudzila voľne položenú motorovú pílu zn. Husquarna 550XPG, červenej farby, ktorú následne odniesla do rodinného domu č. XXXX v obci D. T. Y. okres Q., čím poškodenému PaedDr. N. C. spôsobila škodu vo výške 500,- Eur.

Za to ju Okresný súd Čadca odsúdil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obvinenej podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa uložil obvinenej povinnosť nahradiť poškodenému PaedDr. N. C. škodu vo výške 500,- Eur.

Odvolanie podané obvinenou I. R. proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Čadca Krajský súd v Žiline uznesením z 29. novembra 2017, sp. zn. , podľa ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ako aj proti citovanému rozsudku Okresného súdu Čadca

podala obvinená I. R. dovolanie, ktoré odôvodnila sama, ako aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Celestína Stehuru dňa 31. mája 2018.

V dovolaní podanom prostredníctvom obhajcu obvinená poukázala na dovolací dôvod podľa , ktorého naplnenie videla v tom, že okresný súd nepostupoval v súlade s dôsledným uplatnením práva na obhajobu ako takého, čím bolo toto právo porušené podstatným spôsobom, nakoľko okresný súd nepostupoval tak, aby boli v konaní objasnené a zohľadnené aj skutočnosti svedčiace v prospech obvinenej, práve naopak, pristupoval k jej obvineniu jednostranne, pričom pri rozhodovaní bral do úvahy len výpovede poškodeného a jeho manželky. Predmetnú motorovú pílu neodcudzila. V rámci konania nebolo bez dôvodných pochybností orgánmi činnými v trestnom konaní dokázané, že by tento trestný čin spáchala. Pri rozhodovaní vychádzal súd len z dôkazov - výpovede poškodenej B. C., ktorá mala ako jediná vidieť údajnú krádež motorovej píly. Ďalšie svedecké výpovede susedov majú len minimálnu výpovednú a dôkaznú hodnotu. Tieto výpovede len referujú to, čo im povedali poškodení, preto ich nie je možné považovať za priame dôkazy. Obvinená poukázala na to, že so svedkami má konflikty, čo znižuje vierohodnosť ich výpovedí. Na odsúdenie z trestného činu všeobecne nemôže v právnom štáte postačovať tvrdenie poškodeného bez akýchkoľvek hodnoverných dôkazov. Poškodený na miesto samé privolal hliadku polície, pričom policajti vykonali ohliadku jej nehnuteľnosti. Podstatnou skutočnosťou podľa obvinenej je, že v rámci časového horizontu medzi spáchaním tohto skutku a príchodom polície nebolo možné pílu niekde schovať. Privolaní policajti prehľadali aj okolie domu a žiadnu odcudzenú pílu nenašli. Súd teda nezistil náležite skutkový stav veci, čo je porušením základných zásad trestného konania a teda porušením aj základného práva na spravodlivý proces.

Ďalej obvinená označila dovolací dôvod podľa odôvodňujúc ho tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku z dôvodu, že sa nemôže jednať o spáchanie trestného činu - prečinu krádeže podľa Tr. zák., keď jeho spáchanie a jej vina nebola preukázaná.

Na základe uvedeného obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal zákonnosť výrokov napadnutých rozhodnutí a podľa vyslovil porušenie zákona z dôvodov podľa a a zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil Okresnému súdu Čadca, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvinenej sa vyjadril prokurátor príslušnej prokuratúry s tým, že s dôvodmi uvádzanými obvinenou sa nestotožňuje a podané dovolanie považuje za nedôvodné, nakoľko s poukazom na vykonané dokazovanie, súdom vykonané dôkazy neodôvodňovali iné rozhodnutie, než ktoré vo veci bolo vydané. Rozhodnutia súdov považuje za zákonné a odôvodnené.

Obvinená sa k vyjadreniu prokurátorky nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a že obvinená pred podaním dovolania využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil, že dovolanie podané obvinenou I. R. nie je dôvodné, a preto ho podľa odmietol.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a

zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.

Dovolací súd vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu obvinenej uplatnenému podľa uvádza, že obvinená vo svojom dovolaní poukazuje na porušenie zákona, teda že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, avšak skutočnosti, ktoré uvádza, obsahovo podstatu definovanú predmetným ustanovením nenapĺňajú.

Obvinená totiž v rámci tohto dovolacieho dôvodu napáda hodnotenie dôkazov, čo vecne nezodpovedá porušeniu práva na obhajobu. Žiadne iné pochybenie, ktoré by bolo možné subsumovať pod uvedený dovolací dôvod vo vzťahu k porušeniu práv na obhajobu obvinenej, zistené nebolo.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený obvinenou v zmysle ustanovenia , dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti . Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia (podradenosť), odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení až písm. n) Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Nie je možné, sa s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení , domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia .

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko obvinená skutočnosťami, ktoré uviedla vo svojom dovolaní, nenaplnila ani jeden z ňou uvádzaných dovolacích dôvodov v zmysle ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa jej dovolanie odmietol.

Pre úplnosť je nutné uviesť, že obvinená v ňou uvádzaných dôvodoch dovolania namietala korektnosť konania na súde prvého stupňa, pričom však žiadna z ňou uvádzaných skutočností nevyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní a ani z podaného odvolania. Tu uvádzané skutočnosti obvinená nenamietala najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, preto ich v súlade s ustanovením nemožno použiť v dovolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.