Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34P-60-2023.pdf
PDF · 108.8 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/60/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Krajňákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. a otca F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 100 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.07.2023.
IV. Zročné výživné za obdobie od 26.07.2023 do 31.05.2024 vo výške 1019,32 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Stretávanie sa otca s maloletým sa ponecháva neupravené.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2023 žiadala matka maloletého, aby súd rozhodol o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého A. v sume 200 Eur.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti u jej starých rodičov v období od júna 2019 do augusta 2022, dieťa otec nechal v jej starostlivosti. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Otec sa s maloletým nestretáva a neprispieva na jeho výživu. Matka je na materskej dovolenke, jej mesačný príjem je 412,60 Eur a rodinné prídavky v sume 60 Eur.
3. Súd v mesiacoch september, október a november 2023 vykonal pokus o zorganizovanie informatívneho stretnutia rodičov na súde v rámci inštitútu tzv. „Cochemskej praxe“. Boli naplánované spolu dve informatívne stretnutia, prvý termín na deň 09.10.2023 a druhý, náhradná termín na deň 24.11.2023. Otec sa bez ospravedlnenia nedostavil ani na jeden termín, hoci o náhradnom termíne určenom na deň 24.11.2023 vedel z telefonického rozhovoru s koordinátorom. Matka sa na informatívne stretnutie dňa 24.11.2023 dostavila. Súdu sa v rámci prípravy informatívneho stretnutia rodičov nepodarilo otcovi doručiť návrh matky ani na jednu známu adresu otca.
4. Podľa ust. § 180 C.s.p. súd rozhodol na pojednávaní dňa 24.05.2024 za prítomnosti navrhovateľky matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a v neprítomnosti otca. Vzhľadom ku skutočnosti, že súdu sa nepodarilo doručiť návrh matky otcovi do vlastných rúk na žiadnu súdu známu adresu otca, súd doručoval návrh otcovi v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP oznámením na úradnej tabuli a na webovom sídle súdu v dňoch od 21.03.2024 do 22.04.2024. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, ani nevyužil svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní.
5. Súd sa oboznámil s návrhom matky a jeho prílohami (rodný list maloletého), vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: potvrdením ÚPSVaR Malacky o poberaní prídavkov na deti matkou za roky 2023 a 2024, potvrdením ÚPSVaR Malacky opoberaní rodičovského príspevku matkou za roky 2023 a 2024, lustráciou otca v katastri nehnuteľností, lustráciou otca v evidencii vlastníkov a držiteľov motorových vozidiel, lustráciou bankových účtov otca, potvrdením ÚPSVaR Bratislava o poberaní štátnych sociálnych dávok otcom, potvrdením ÚPSVaR Bratislava o evidencii otca ako uchádzača o zamestnanie, potvrdením ústredia Sociálnej poisťovne o poberaní prípadných dávok otcom a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Matka pri výsluchu na pojednávaní dňa 24.05.2024 opísala spolužitie s otcom maloletého tak, že spolu žili 6 rokov, 3 roky pred narodením maloletého a 2 po narodení maloletého. Spolužitie bolo zo začiatku v poriadku až do okamihu, keď začal byť partner drogovo závislý, prestal pomáhať matke so starostlivosťou, doma nebol od rána do včera. Mal svetlé obdoba, keď sa spamätal, vrátil sa naspať, ale trvalo to krátko, väčšinou doma spal, pokus o vyliečenie nevykonal. Matka nevie, aké drogy bral, domnieva sa, že ide o ťažké drogy. Matka vie, že nedokončil strednú školu s maturitou, malo ísť o hotelovú školu – kuchár/čašník, počas školy praxoval v Riverparku, kde sa potom aj zamestnal, no neskôr, kvôli drogám úplne stratil prácu. Matka sa domnieva, že by mohol byť bezdomovec, pretože aj jeho vlastná matka ho už odmietla, aby sa k nej nevracal, pretože má problém s drogami, teda ani jeho matka nevie, kde sa zdržuje. Na otázku súdu, kedy naposledy prejavil otec záujem o kontakt so synom, matka uviedla, že to mohlo byť minulý rok začiatkom roka 2023, aj to prejavil záujem o stretnutie, ktoré napokon nezrealizoval. Na otázku súdu, či stará matka z otcovej strany prejavuje záujem o kontakt s vnúčaťom, matka uviedla, že tiež nie, pretože sa zaujíma tak 2x ročne na Vianoce a na narodeniny.
Z výsluchu ďalej vyplynulo, že matka poberá predĺžený rodičovský príspevok, lebo jej maloletého nevzali pre nedostatok miesta do materskej škôlky. Jej prihlášku budú znova posudzovať, a možno v septembri tohto roku maloletý nastúpi do škôlky. Matka si sporadicky privyrába brigádne, ale ide o sumu max. 60 Eur mesačne, ako čašníčka. Poberá tiež rodinné prídavky. Matka navrhla súdu, aby predišla komplikáciám, napríklad pri zápise maloletého do škôlky alebo školy, keďže otec sa vôbec o dieťa nezaujíma, mať právo zastupovať maloletého iba ona. Tiež zvažovala, z obáv pre prípad, že by sa jej niekedy niečo stalo, že by aj správa majetku bola len na matke, a to preto, že otec by mohol vzhľadom na to, že je závislý, nesprávne hospodáriť s možným majetkom, kt. by maloletý mohlo nadobudnúť do budúcna.
7. Kolízny opatrovník navrhol obmedziť otcovi rodičovské práva-zastupovať majetok len matkou, pretože otec sa nedostavil na úrad, nikdy nežiadal, že by potreboval pomoc pri výkone práva na styk, ani úrad nikdy nekontaktoval, preto navrhol tiež styk neupraviť.
8. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine, sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé schopné sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
23. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
24. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
25. Prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý A. je vo faktickej starostlivosti matky, otec sa od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti s matkou o maloletého nezaujíma, matku dlhodobo nekontaktuje za účelom podieľania sa na starostlivosti o maloletého a na jeho výchove. Keďže mal súd preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého dlhodobo zabezpečuje matka, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok ponechal iba v kompetencii matky, nakoľko zistil, že otec o maloletého neprejavuje žiaden záujem, z čoho možno usudzovať, že neprejavuje záujem ani o vykonávanie rodičovských práv a povinností vzťahujúcich sa k zastupovaniu maloletého a k správe jeho prípadného majetku. Matka pri výkone rodičovských práv a povinností, pri ktorých je nevyhnutný súhlas otca, resp. spolurozhodovanie oboch rodičov, by mala v každej podstatnej veci jednotlivo kontaktovať otca a zisťovať jeho názor a súhlas na výkon konkrétnych rodičovských práv a povinností. V danom prípade rodiny však nemožno predpokladať, že by uvedený postup účinne fungoval, keďže matka ani nedisponuje kontaktom na otca, nie je známe, kde sa otec zdržiava, o otcovi nemá žiadne informácie ani jeho blízka rodina (jeho matka), otec sa zatajuje, z čoho dôvodu môže byť matka, podľa názoru súdu, pri riadnom praktickom výkone rodičovských práv a povinností obmedzovaná tým, že nedokáže zabezpečiť stanovisko, názor otca. Z hľadiska záujmu maloletého, a to na zaistenie riadneho výkonu rodičovských práv a povinností maloletého, súd ponechal právo zastupovať maloletého iba v kompetencii matky. Rovnako, s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa, ponechal i právo spravovať majetok maloletého iba v kompetencii matky, a to predovšetkým z dôvodu, že u otca existuje riziko nehospodárneho nakladania s prípadným budúcim majetkom maloletého, nakoľko súd zistil, že otec je s najväčšou pravdepodobnosťou závislý od užívania návykových látok, nežije usporiadaným spôsobom života a nevykonal pokus o liečbu svojej závislosti.
26. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispievať na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.
27. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby dieťaťa vo veku maloletého, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného, ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
28. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
29. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
30. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a skutočnosť, že sa súdu podarilo zistiť zárobkové a majetkové pomery otca iba nepriamo, prostredníctvom výsledkov dostupných lustrácii, mal súd za to, že výška výživného 100 Eur mesačne na maloletého A. je primeraným výživným, ktoré môže zodpovedať zisteným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov.
32. Súd sa pri určovaní výšky výživného sústredil na zabezpečenie pokrytia iba základných, nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa vo veku A., ktorý má v čase rozhodovania súdu takmer 4 roky, a to stravy, ošatenia, hygieny, bývania, zdravotnej starostlivosti. Príjmom matky bol v čase rozhodovania súdu rodičovský príspevok v sume 473,30 Eur, ktorý matka predĺžene poberá z dôvodu, že maloletý A. nebol pre nedostatok miesta umiestený do škôlky, ďalej rodinné prídavky v sume 60 Eur, občasné zárobky matky z brigád ako čašníčky. Otcove zárobkové pomery sa súdu zistiť nepodarilo. Z výpovede matky vyplývalo, že otec by mal mať ukončené základné vzdelanie, pretože nedokončil strednú školu s maturitou, mal by mať skúsenosti s prácou čašníka, praxoval a bol zamestnaný v spoločnosti, v ktorej vykonával prácu čašníka počas štúdia i po jeho skončení. Bytové pomery otca súdu tiež neboli známe, podľa výpovede matky by mohol prebývať na ulici, pretože má závažné problémy so závislosťou od návykových látok. Matke so starostlivosťou o maloletého nijako nepomáha rodina zo strany otca, napríklad stará matka, ktorá rovnako nemá vedomosť o tom, kde by sa mohol otec maloletého zdržiavať. Súd nezistil, že by otec bol toho času v nejakom stálom pracovnom pomere. Otec nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne štátne dávky, ani dávky sociálneho poistenia, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Má otvorené účty v troch bankách s mínusovým alebo nízkym zostatkom peňažných prostriedkov, v niektorých bankách má predrezervované finančné prostriedky. Súd pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal z princípu potencionality príjmu.
33. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).
34. Aplikovaním princípu potencionality príjmu u povinného otca dospel súd k záveru, že otec vzhľadom na svoj mladý produktívny vek, dosiahnuté základné vzdelanie, skúsenosti na trhu práce v odbore čašníctvo a aktuálnu situáciu na trhu práce, by bol schopný dosahovať minimálne aspoň úroveň čistej minimálnej mzdy v hospodárstve SR, ktorá je aktuálne v sume 615,50 Eur pri uplatnení mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane. Otec má registrovaný trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, v ktorom je dostatok pracovných príležitostí a nízka nezamestnanosť. Zdravotný stav otca súdu nie je známy,
avšak akékoľvek straty zamestnania, eventuálne i nedokončenie stredoškolského vzdelania v dôsledku neliečenej závislosti otca od užívania návykových látok, súd na tomto mieste pričítal na ťarchu otca. Počas konania súd nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu mohli brániť. Súd preto vychádzal z toho, že otec ako mladý muž vo vysoko produktívnom veku je schopný dosahovať príjem aspoň na úrovni 600 Eur mesačne v čistom, čo pri takto ustálenom potenciálnom príjme otca predstavuje odporúčané tabuľkové výživné na maloleté dieťa vo veku A. pri neexistencii žiadnej ďalšej vyživovacej povinnosti otca sumu vo výške 108 Eur (t.j. 18 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča, 18 % zo 600 Eur). Vzhľadom na uvedené súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého v sume 100 Eur mesačne a takto určené výživné súd považoval spolu s rodinnými prídavkami matky, predĺženým poberaním rodičovského príspevku za primerané, ktoré dokáže zabezpečiť uspokojenie základných potrieb maloletého. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca takto určené výživné platiť a otec musí vynaložiť dostatočné úsilie na to, aby sa na zabezpečovaní potrieb maloletého podieľal. I keď matka na pojednávaní neuvádzala, že by maloletý mal zhoršený zdravotný stav, eventuálne, že by so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého mala nejaké zvýšené výdavky, avšak celá starostlivosť o maloletého spočíva výlučne na matke, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní v plnej a podstatnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého a táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančnému plneniu.
35. Súd ďalej ustálil, že otec je povinný doplatiť výživné od podania návrhu matkou na súd, nakoľko matka uvádzala, že otec s výživou matke nijako nepomáha. Súd vzhliadol nárok matky na priznanie výživného od podania návrhu na súd za dôvodný v plnej miere a určil zročné výživné za obdobie od 26.07.2023 do 31.05.2024. Uvedené obdobie predstavovalo spolu 10 celých kalendárnych mesiacov a 6 dní z kalendárneho mesiaca júl 2023, preto zročné výživné za celé obdobie predstavovalo spolu sumu 1019,32 Eur (10 x 100 Eur + 6 x 100 Eur deleno 31 júlových dní). Vzhľadom na vyššiu sumu zročného výživného, určil súd otcovi dlhšiu lehotu na plnenie ako štandardnú lehotu 3 dní od právoplatnosti. Otec je povinný zročné výživné zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
36. Súd záverom apeluje na otca maloletého, že starostlivosť a uspokojovanie potrieb maloletého nemôže ostať iba na matke, otec musí zodpovedajúcim spôsobom prispievať matke na výživu dieťaťa, rovnako by mal otec prejavovať záujem o kontakt s maloletým a pričiňovať sa obdobne na jeho výchove.
37. Styk otca s maloletým súd ponechal bez úpravy tak, ako to žiadala matka. Súd sa stotožnil aj so stanoviskom kolízneho opatrovníka o tom, že keďže otec sa žiadnym spôsobom nedožadoval pomoci pri realizácii práva styku, nie je žiaden dôvod na to, aby súd styk upravoval do konkrétnej podoby.
38. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.).