Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sa/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: Q. M., bytom C.. L. XXX/X, XXX XX U., právnej zastúpenej G.. C. E., advokátkou so sídlom U.. E. XX, XXX XX U., proti žalovanému: E. D., I. A., Z.. XX. K.. X a XX, XXX XX R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa E. D.. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2021, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa E. D.. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec s a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1 Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmeňujúce rozhodnutie E. D., S.. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.12.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zvýšenia invalidného dôchodku.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný nesprávne identifikoval vznik rozhodujúceho ochorenia na 09.05.2019. Žalobkyňa poukázala na závery rozsudku Krajského súdu v Trenčíne -82 zo dňa 28.04.2021, ktorými sa žalovaný neriadil. Žalobkyňa namietala, že po zrušení pôvodného rozhodnutia žalovaného prebehlo nové konanie a posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, avšak v neprítomnosti žalobkyne, bez zabezpečenia nových lekárskych správ, bez zabezpečenia odborného lekárskeho posudku, zdravotný stav a vytýkané nedostatky posúdil opakovane rovnaký posudkový lekár, ako v prípade pôvodného zrušujúceho rozhodnutia. Tento zotrval na svojom skoršom stanovisku a dokonca miesto odborného posúdenia zdravotného stavu a odpovedí na vytýkané nedostatky sa vyjadroval k právnym otázkam ako aj k ďalším jemu neprislúchajúcim skutočnostiam (domnelá motivácia žalobkyne, zobrala žalobu späť a pod.). Takýto posudok pôvodného lekára, o ktorom nie je zrejmé, kto vlastne je, či vôbec má k uvedenému posúdeniu zdravotného stavu dostatočné odborné skúsenosti a znalosti, či je odborníkom v danej oblasti, alebo sa jedná len o všeobecné vzdelanie, nie je možné v tomto štádiu konania považovať za dostačujúci. Podľa žalobkyne bol posudzovaný zdravotný jej stav bez toho, aby žalobkyňu videli, neboli žiadané nové lekárske správy. Lekárske správy, z ktorých vychádzal žalovaný sú podľa žalobkyne posudzované nedostatočne, bez vzájomných súvislostí, dokonca bez konkrétnych odkazov a vyberané z kontextu bez ohľadu na ďalšie rozhodujúce skutočnosti.

3. Žalobkyňa namietala, že posudok nebol žalobkyni doručený pred rozhodnutím, nemala možnosť sa s ním oboznámiť, ako ani prípadne navrhnúť ďalšie dokazovanie vo veci. Rozhodnutie nebolo vôbec doručené ani právnej zástupkyni žalobkyne, hoci z udeleného splnomocnenia je zrejmé, že splnomocnenie bolo udelené na celé konanie až do konečného rozhodnutia vo veci.

Žalobkyňa nesúhlasila so závermi žalovaného (že žalobkyňa vo svojej pôvodnej žiadosti o dôchodok neuviedla skorší termín žiadosti o dôchodok, konanie na krajskom súde v minulosti - správnu žalobu vzala späť a s posledným posúdením dňa 28.01.2020 bola spokojná. Evidentne ide o rentové tendencie, a že zdravotný stav žalobkyne sa od roku 1989 opakovane menil, nemal trvalý charakter, opakované záznamy psychiatra dokumentujú kolísavý stav. Nie je teda splnená podmienka trvalého stupňa organického psychosyndrómu ako požaduje) a tieto nepovažovala za odborné, ale účelovo vynímané z textu, nevyplývajúce zo žiadneho lekárskeho záznamu ani zo znaleckého posudku. Podľa žalobkyne sa stav depresie ťažkého stavu nezlepšoval, ako ani nedochádzalo k zlepšovaniu organického psychosyndrómu. Naopak, ide o poškodenie mozgu trvalého charakteru, ktoré je spôsobené opakovaným úrazom s prognózu zhoršovania tohto stavu. Žalobkyňa mala za to, že ako zdravotne postihnutá osoba nie je povinná presne definovať poškodenie svojho zdravotného stavu, na to sú lekári, odborníci, lekárske správy a zdravotná dokumentácia, z ktorej je povinný žalovaný vychádzať a to aj bez toho, či na tieto skutočnosti poistenec poukáže. Je povinnosťou E. D. zistiť skutkový stav úplne,

4. Žalobkyňa poukázala na rozdielnosť záverov posudkového lekára a lekárskych správ G.. K. H. z rokov 2008 až 2020, z ktorých vyplýva, že k zlepšeniu ťažkej depresívnej poruchy nedochádzalo, stav kolísavý, prognóza zlepšenia zdravotného stavu bola nepriaznivá, pre dg. O. psychosyndróm, konštatovaný už v roku 1989. Žalobkyňa uviedla, že diagnóza depresívnej poruchy ťažkého stupňa sa nemenila, a to od roku 2008, pričom predtým možno hovoriť o depresii stredného stupňa. Žalobkyňa namietala predchádzajúce hodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď k zlepšovaniu zdravotného stavu žalobkyne nedochádzalo, a to ani ďalších súvisiacich ochorení, pričom depresia ťažkého stupňa bola konštatovaná od roku 2008, bez zlepšovania diagnózy, v roku 2018 bola nutná hospitalizácia. Podľa žalobkyne pre konštatovanie tejto formy zhoršeného zdravotného stavu nie je rozhodujúce, či sú prítomné psychotické prejavy, alebo nie sú, pretože v súčasnosti nimi žalobkyňa netrpí, napriek tomu má diagnostikovanú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre hlavné ochorenie - depresiu ťažkého stupňa vo výške 65%. Organický psychosyndróm je odlišné ochorenie, čo však nie je zrejmé z daného posudku, ako tento stav posudzoval uvedený posudkový lekár, pretože miešal rôzne pojmy, ochorenia, ako aj posudzoval kolísavý priebeh toho-ktorého ochorenia v rozpore s lekárskymi správami. Žalobkyňa mala za to, že posudok, z ktorého vychádzal žalovaný je nedostatočný, neodborný, neboli odstránené vytýkané nedostatky. 5. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepochopil a vôbec nenapravil pôvodné zrušené rozhodnutie, pretože krajským súdom vytýkané nedostatky sa nevzťahovali len k samotnému lekárskemu posudku, ale predovšetkým k spôsobu rozhodnutia žalovaného (nedostatky popísané v bode 31. a 32. rozsudku). Žalovaný opakovane iba prevzal stanovisko posudkového lekára, toto prakticky prepísal, a následne použil iba právne predpisy na výpočet výšky invalidného dôchodku. Nie sú tu zrejmé žiadne vlastné úvahy žalovaného, ani posúdenie právnych predpisov, prečo k zvýšeniu došlo až od roku 2019. Okrem toho je nesprávne uvedený čas úrazu na bicykli žalobkyne (utrpela ďalšiu kontúziu hlavy), ktorý nebol v roku 2019 ale v roku 2004. Žalobkyňa namietala, že nie je opätovne zrejmé, prečo zvýšenie na 65% nie je kvalifikované už skôr. Žalobkyňa vyjadrila domnienku, že pokiaľ posudkový lekár nevedel odpovedať na vytýkané nedostatky a odstrániť vytýkané rozpory, bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť odborný lekársky posudok, príp. znalecký posudok, čo žiadali už aj v predchádzajúcom konaní a na túto skutočnosť poukazoval aj krajský súd. Podľa žalobkyne sa žalovaný sa vo svojom rozhodnutí neriadil právnym názorom a pokynmi krajského súdu a rozhodol opätovne rovnako, bez toho, aby svoje tvrdenia náležite odôvodnil a podporil odbornými znalosťami, ako aj riadnym odôvodnením a vlastnými úvahami. Žalobkyňa poukázala na to, že opakovane uvádza, že už v roku 1989 po autohavárii bol u žalobkyni konštatovaný organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa, v roku 2004 žalobkyňa utrpela ďalšiu nehodu, bola zrazená na prechode pre chodcov, čo zanechalo u nej ďalšie trvalé následky, ktoré boli už konštatované v roku 2004, resp. 2005. Posúdenie veci žalovaným s dátumom od 09.05.2019 nemá oporu v skutkovom stave, z prepúšťacích správ Psychiatrickej ambulancie FN F. (XX.XX.XXXX- XX.XX.XXXX) je zrejmé, že žalobkyňa sa liečila psychiatricky asi X rokov (od roku 2008), v roku 1989 prekonala kontúziu mozgu, bola operovaná, zrazená autom, lieči sa na hypertenziu. Jej zdravotný stav bol dlhodobo nepriaznivý, organický psychosyndróm bol konštatovaný v roku 1989, teda jednalo sa o ťažký zdravotný problém, ku ktorému sa pridružovali aj ďalšie zdravotné problémy. Už v tejto prepúšťacej správe je konštatovaná recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa. Podľa psychologických vyšetrení, PhDr. K. H. zo dňa XX.XX.XXXX, výsledky poukazovali na postihnutú vštiepivosť pamäti, zníženie novopamäti, schopnosti záťaže, frustračnej záťaže, výrazne znížená koncentrácia pozornosti, psychomotorické tempo, progredujúci organický psychosyndróm, veľmi ťažká depresívna porucha.

6. V písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalovaný žalobu zamietnuť, pričom napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX O zo dňa XX. septembra XXXX a trval na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX O zo dňa XX. septembra XXXX, ktorým zmenil rozhodnutie žalovanej, ústredie Č. XXXXXX XXXX O zo dňa 9. decembra 2019. K námietke žalobkyne ku kvalifikácii posudkového lekára žalovaný uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov, pričom činnosť posudkového lekára je podmienená získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Námietku žalobkyne, ktorou nesúhlasila s dátumom zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 9. mája 2019 označil za nedôvodná, nakoľko v odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi a v súlade s právnym názorom krajského sudu, vysloveným v jeho rozsudku, sa vysporiadal s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu a svoj posudkový záver uviedol podrobne v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17. augusta 2021, ktorý bol obsahom napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej Č. XXX XXX XXXX O zo dňa 14. septembra 2021 a tvoril jeho neoddeliteľnú prílohu. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej uviedol, že zdravotný stav žalobkyne posúdil aj súdny znalec dňa 8. júna 2020, pričom jasne uviedol, že zdravotný stav sa od roku 1989 opakovane menil, nemal trvalý charakter, opakované záznamy psychiatra dokumentujú kolísavý stav. Nie je teda splnená podmienka trvalého stupňa organického psychosyndrómu ako požaduje žalobkyňa. Súčasne nie je splnená podmienka ani ťažkého stupňa organického psychosyndrómu, nakoľko tento bol tiež hodnotený rozdielne. Podľa žalovaného invalidita nad 70 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená od druhej hospitalizácie v roku 2019 správne, nakoľko ťažký stupeň depresie už spĺňal charakter dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so psychotickými príznakmi, čo je závažné zhoršenie oproti hospitalizácii v roku 201 B, kedy halucinácie ani bludy neboli prítomné. Posudkový lekár sociálneho poistenia teda zrozumiteľne a podľa medicínskych kritérií vysvetlil dôvod určenia dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú poukazoval krajský súd v bode 30 rozsudku. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je riadne odôvodnené a odôvodnenie obsahuje všetky zákonom predpísané formálne náležitosti, sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol generálny riaditeľ žalovanej vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rozhodnutie I. E. D. vychádza z obsahu administratívneho spisu žalobkyne. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkový stav podľa žalovaného vo veci posúdenia invalidity žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

7. Z administratívneho spisu vyplýva, že na podklade žiadosti žalobkyne zo dňa 19.11.2019 E. D., S. rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku žalobkyne. Vychádzala pritom z odborného posudku o invalidite zo dňa 19.11.2019, podľa ktorého žalobkyňa je naďalej invalidná, pretože pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu bola stanovená na 55 %. 8. Na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ E. D. rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2020 zmenil prvostupňové rozhodnutie a podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení žalobkyni zvýšil invalidný dôchodok s účinnosťou od 09.05.2019 na sumu 399,90 Eur mesačne a od 01.01.2020 na sumu XXX,XX Eur mesačne. Poukázal na závery posudkového lekára ústredia E. poisťovne zo dňa 28.01.2020, podľa ktorých žalobkyňa z medicínskeho hľadiska trpí ťažkými epizódami depresie asi od roku 2008, ktoré si za ostatný rok vyžiadali dve hospitalizácie na psychiatrii, ktoré potvrdili ťažkú depresiu s bludným myslením - autoakuzáciami. Organický psychosyndróm sa ľahko zhoršil zo 6- percentného indexu deteriorácie na 16 %. V októbri 2019 utrpela ťažkú kontúziu hlavy pri dopravnom úraze na bicykli. Má výrazne znížený pracovný potenciál. Uvedenému zodpovedá posúdenie v strede zákonného rozpätia 50 - 80 podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V (duševné choroby a poruchy správania), položky 3 (poruchy nálad), písm. b) - ťažké formy, čomu zodpovedá miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 65 %. Za iné ochorenia - dorzalgia - CC - cefalea, CB vľavo - tendovaginitídy ľavého predlaktia, hypertenzia 1, uterus myomatosus v sledovaní, nikotinizmus (15 cigariet), v anamnéze gonartróza bilat. II., gastritída s negatívnym HP, varixy dolných končatín riešené operačne vľavo asi v roku 2005, rizartróza, OAB, kontúzia mozgu riešená operačne, SBH nepotvrdené, krátkodobá frustná hemiparéza vľavo a stredne ťažký organický psychosyndróm - ID 36 %, otras mozgu, dystorzia C chrbtice a zlomenina lopatky riešená Desaultom, kontúzia hlavy a dystorzia krku - zvýšil posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne ustálená na úrovni 75 %, s účinnosťou od 09.05.2019, t.j. odo dňa poslednej hospitalizácie žalobkyne.

9. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo na základe správnej žaloby podanej žalobkyňou podrobené súdnemu prieskumu. Rozsudkom sp. zn. -82 zo dňa 28.04.2021 bolo rozhodnutie žalovaného zrušené s tým, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, pričom rozhodnutie vyhodnotil ako nepreskúmateľné. Konkrétne správny súd v tomto konaní uviedol, že “jej rozhodujúce ochorenie je v zdravotnej dokumentácii identifikovateľné už skôr než od 09.05.2019, konkrétne možno poukázať na prepúšťaciu správu z hospitalizácie na Psychiatrickej klinike v júni 2018, z ktorej vyplýva, že u žalobkyne bola identifikovaná recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa, t.j. takýto diagnostický záver nie je badateľný až po hospitalizácii v roku 2019. Z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, akú závažnosť diagnostickému záveru z júna 2018 a skorším lekárskym nálezom prisúdil posudkový lekár žalovaného. Ak by sme vzali do úvahy čo i len hospitalizácie v roku 2018 a 2019 a porovnanie diagnostických záverov v prepúšťacích správach, možno dospieť k názoru, že pri oboch hospitalizáciách išlo v podstate o totožnú diagnózu, ktorá sa líšila iba v kategórii prítomnosti, resp. absencii psychotických príznakov. Zo zákona o sociálnom poistení, konkrétne jeho prílohy č. 4, kapitoly V, položky č. 3 vyplýva, že pre určenie konkrétnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pri ťažkých formách porúch nálad (manických, represívnych, periodických) stanovené rozpätie od 50 do 80 %. Ak teda žalobkyňa mala prepúšťacou správou z júna 2018 stanovenú diagnózu recidivujúcej depresívnej poruchy ťažkého stupňa, t.j. o cca 10 mesiacov skôr, než ako jej prítomnosť ustálil posudkový lekár, a prítomnosť uvedenej diagnózy je vystopovateľná aj zo skorších lekárskych nálezov, je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko neposkytuje žiadne zrozumiteľné vysvetlenie pre pochopenie základných argumentačných východísk, z ktorých žalovaný, resp. jeho posudkový lekár dospel k záveru, že recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa je v živote žalobkyne prítomná až od 09.05.2019”

10. Po takomto zrušení rozhodnutia žalovaného bol zdravotný stav žiadateľky posúdený opätovne, a to so záverom, že žalobkyňa je invalidná od 09.05.2019 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % ( 65% + 10%). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol určený ťažký organický psychosyndróm podľa kapitoly V (duševné choroby a poruchy správania), položky 3 (poruchy nálad), písm. b) - (65%) a za ostatné zdravotné postihnutia jej bola takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti zvýšená o 10%. Pri posúdení zdravotného stavu vychádzal aj z posudku súdneho znalca dňa 08.06.2020, ktorý podľa posudkového lekára jasne uviedol, že zdravotný stav posudzovanej sa od roku 1989 opakovane menil, nemal trvalý charakter, opakované záznamy psychiatra dokumentujú kolísavý stav. Nie je teda splnená podmienka trvalého stupňa organického psychosyndrómu ako požaduje. Nebola splnená podmienka ani ťažkého stupňa organického psychosyndrómu, nakoľko tento je tiež hodnotený rozdielne, vyskytuje sa aj ľahký stupeň vyjadrený slovne a inde ako ľahký stupeň vyjadrený percentami indexu deteriorácie na 16%. Invalidita nad 70% bola určená od druhej hospitalizácie v roku 2019 správne, nakoľko ťažký stupeň depresie už splna charakter dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so psychotickými príznakmi, čo je závažné zhoršenie oproti hospitalizácii v roku 2018, kedy halucinácie ani bludy neboli prítomné. Tým mal za zrozumiteľne a podľa medicínskych kritérií vysvetlený dôvod určenia dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú poukázal krajský súd v bode 30.

11. Žalovaný následne dňa 13.10.2020 vo veci opätovne rozhodol a to tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení žalobkyni zvýšil invalidný dôchodok s účinnosťou od 09.05.2019 na sumu 399,90 Eur mesačne a od 01.01.2020 na sumu 411,50 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medicínsky trpí účastníčka konania ťažkými epizódami depresie asi od roku 2008, ktoré si za posledný rok vyžiadali dve hospitalizácie na psychiatrii, ktoré potvrdili ťažkú depresiu s bludným myslením - autoakuzáciami. Organický psychosyndróm sa ľahko zhoršil zo 6 %-ného indexu deteriorácie na 16 %, v októbri 2019 utrpela ďalšiu kontúziu hlavy pri

dopravnom úraze na bicykli. Podľa prepúšťacích správ je výrazne znížený pracovný potenciál. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie v strede zákonom stanoveného rozpätia na 65 % v kapitole V, položke 3, písm. b) prílohy č. 4 k Ostatné ochorenia boli v minulosti posúdené na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia, zlepšenie nie je dokumentované, preto túto mieru poklesu posudkový lekár potvrdil na celkových 75 % od dátumu prepustenia z poslednej hospitalizácie, t. j. dňa 9. mája 2019. Ďalej v rozhodnutí bolo uvedené, že zdravotný stav žalobkyne posúdil aj súdny znalec dňa 8. júna 2020, pričom jasne uviedol, že zdravotný stav sa od roku 1989 opakovane menil, nemal trvalý charakter, opakované záznamy psychiatra dokumentujú kolísavý stav. Nie je teda splnená podmienka trvalého stupňa organického psychosyndrómu, ako žalobkyňa požaduje. Nie je splnená podmienka ani ťažkého stupňa organického psychosyndr6mu, nakoľko tento je tiež hodnotený rozdielne, vyskytuje sa aj ľahký stupeň, vyjadrený slovne, a inde ako ľahký stupeň, vyjadrený percentami indexu deteriorácie na 16 %. Invalidita nad 70 % bola ,určená od druhej hospitalizácie v roku 2019 správne, nakoľko ťažký stupeň depresie už spĺňa charakter dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu s psychotickými príznakmi, čo je závažné zhoršenie oproti hospitalizácii v roku 2018, kedy halucinácie, ani bludy neboli prítomné. Tým zrozumiteľne a podľa medicínskych kritérií posudkový lekár vysvetľuje dôvod určenia dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú poukazuje krajský súd v bode 30 svojho rozsudku. Znalec sa vyjadril aj k pracovnému potenciálu a pracovnému zaťaženiu. Takéto posudzovanie podľa pracovného zaradenia sa od roku 2004 nepoužíva, rozhodujúce sú diagnostické závery. Napriek tomu konštatuje, že účastníčka konania nie je schopná, podľa znalca, plnohodnotného pracovného zaťaženia, s čím posudkový lekár súhlasil, nakoľko to znamená, že čiastočné zaťaženie je schopná absolvovať.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( (ďalej len „“) v spojení s ). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva ( v spojení s ), rozhodol o správnej žalobe bez pojednávania, nakoľko jeho nariadenie nežiadal žiadny účastníkov konania, ani to vzhľadom na povahu veci, obsah administratívneho spisu a jednoznačnosť písomne zaznamenaných argumentačných pozícií účastníkov správny súd nepovažoval za potrebné.

13. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.

21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

23. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

24. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

25. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

26. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

27. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

29. Správny súd po preskúmaní v poradí druhého rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd má za to, že záver žalovaného uvedený v rozhodnutí o tom, že žalobkyňa v roku 2019 utrpela ďalší vážny úraz hlavy je nesprávny, nakoľko tento úraz sa stal tak ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu v roku 2004. Preto možno konštatovať, že skutkový základ, ktorý vzal žalovaný do úvahy, a z ktorého vychádzal, nemá oporu v administratívnom spise. Ďalej správny súd má aj pri tomto preskúmavanom prípade za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dátum vzniku plnej invalidity, keď sa možno stotožniť s názorom žalobkyne o tom, že jej rozhodujúce ochorenie je v zdravotnej dokumentácii identifikovateľné už skôr než od 09.05.2019. Správny súd je toho názoru, že aj nové rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné vo vzťahu k prepúšťacej správe z hospitalizácie na Psychiatrickej klinike v júni 2018, z ktorej vyplýva, že u žalobkyne bola identifikovaná recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa, t.j. takýto diagnostický záver nie je badateľný až po hospitalizácii v roku 2019, ale skôr už v roku 2018. Rozhodnutie žalovaného nie je možné preskúmať z pohľadu diagnostickému záveru z júna 2018, nakoľko z rozhodnutia nemožno identifikovať aký je rozdiel medzi zmenami zdravotného stavu žalobkyne v roku 2018 a v roku 2019. Pre preskúmateľnosť rozhodnutia vzhľadom na obsah administratívneho spisu (lekárske správy/nálezy) je nevyhnutné, aby posudkový lekár (žalovaný) presne stanovil mieru funkčnej poruchy (zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) pri lekárskych správach minimálne v roku 2018 (ak už vtedy nedosahovali hranicu 70%) a neskoršími správami v roku 2019. Správny súd opätovne ako v predchádzajúcom rozhodnutí poukazuje na to, že pri hospitalizácie v roku 2018 a 2019 a porovnanie diagnostických záverov v prepúšťacích správach, možno dospieť k názoru, že pri oboch hospitalizáciách išlo v podstate o totožnú diagnózu, ktorá sa líšila iba v kategórii prítomnosti, resp. absencii psychotických príznakov. Pričom zo zákona o sociálnom poistení, konkrétne jeho prílohy č. 4, kapitoly V, položky č. 3 vyplýva, že pre určenie konkrétnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pri ťažkých formách porúch nálad (manických, represívnych, periodických) stanovené rozpätie od 50 do 80 %, musí byť aj vzhľadom na námietky žalobkyne byť vymedzená miera funkčnej poruchy (zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak pri hospitalizáciach v roku 2018 ako aj v roku 2019 . Ak teda žalobkyňa mala prepúšťacou správou z júna 2018 stanovenú diagnózu recidivujúcej depresívnej poruchy ťažkého stupňa, t.j. o cca 10 mesiacov skôr, než ako jej prítomnosť ustálil posudkový lekár, a prítomnosť uvedenej diagnózy je vystopovateľná aj zo skorších lekárskych nálezov, čomu by svedčila dlhodobosť zhoršenia zdravotného stavu a schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tak potom je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je stále postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko neposkytuje žiadne zrozumiteľné vysvetlenie pre pochopenie základných argumentačných východísk, z ktorých žalovaný, resp. jeho posudkový lekár dospel k záveru, že recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa je v živote žalobkyne prítomná až od 09.05.2019, zvlášť ak rozpätie je v rozsahu 50 až 80%. Správny súd k znaleckému posudku č.9/2020 od MUDr. B. L. konštatuje, že tento sa primárne nezaoberal otázkou momentu vzniku zdravotných ťažkostí žalobkyne, ale posúdil jej zdravotný stav v reálnom čase ku dňu vypracovania znaleckého posudku, t.j. ku dňu 08.06.2020.

30. Správny súd má za to, že v preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne a s inými jej návrhmi, a preto nie je možné preskúmavané rozhodnutie považovať za zodpovedajúce ustanoveniam § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť nielen to, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ale aj to, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Úvahou je potrebné rozumieť vysporiadanie sa s argumentáciou žalobkyne k spornej otázke, a teda k vzniku možnej skoršej invalidity (rok 2018 prípadne skôr). Posúdenie vzniku invalidity (miery funkčného postihnutia) je síce medicínska otázka, avšak musí byť preskúmateľná (zrozumiteľná a pochopiteľná) aj zo strany účastníka, súdu. Ak však odôvodnenie rozhodnutia len stroho konštatuje, mieru funkčnej poruchy, bez riadneho vysvetlenia rozdielu významov jednotlivých lekárskych správ spolu s jasným dosahom na hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne, tak takéto rozhodnutie je z pohľadu súdu nepreskúmateľné, nakoľko nedáva požadované odpovede.

31. Správny súd má za to, že pri skúmaní vzniku invalidity žalobkyne by si žalovaný mal dôsledne uvážiť, či si prizve znalca z príslušného odboru pre stanovenie presného dátumu vzniku invalidity, alebo vec podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení prekonzultuje v rámci spolupráce s praktickým

lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Prípadne otázku času vzniku invalidity môže posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia posúdiť v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore za účelom odstránenia nejasností.

32. S poukazom a uvedené správny súd podľa a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého žalovaný, riadiac sa právnym názorom správneho súdu, o odvolaní žalobkyne opätovne rozhodne, pričom svoje závery presvedčivo zdôvodní v naznačenom smere.

33. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného nebolo doručené jej právnej zástupkyni správny súd konštatuje, že v rámci administratívneho spisu nenašiel plnú moc na zastupovanie od žalobkyne pre právnu zástupkyňu. Plná moc sa nachádza len v súdnom spise. Preto uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ak žalobkyňa chce, aby boli doručované rozhodnutia právnej zástupkyni, tak je potrebné žalovanému doručiť plnú moc na zastupovanie a tento je následne povinný doručovať písomnosti určené žalobkyni jej právnej zástupkyni. Rovnako tak vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nepreskúmania aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne v jej prítomnosti, nakoľko aj podľa názoru správneho súdu je uvedené nateraz nadbytočné, nakoľko ide len o skúmanie otázky vzniku invalidity v minulosti, k čomu sa nejaví ako potrebné skúmať aktuálny zdravotný stav žalobkyne. Nevylučuje to však možnú potrebu jej výsluchu v otázkach vzniku invalidity v minulom období, ak to posudkový lekár vyhodnotí ako potrebné.

34. Ďalej správny súd uvádza, že v rámci administratívneho konania by mala byť aktívna aj žalobkyňa samotná a ak má lekárske správy, ktorými žalovaný nedisponuje z obdobia pred 09.05.2019, aby mu ich dodala, prípadne si môže zabezpečiť doplnok znaleckého posudku, alebo nový znalecký posudok, ktorý dá odpoveď na otázku, od kedy trpí zdravotnou poruchou, ktorá bola vyhodnotená znížením miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.