Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-110-2021.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/110/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Mgr. Q. B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., W. cesta XX proti manželovi Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., W. cesta XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Mgr. Q. B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a manžela Q. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. vo zv. X ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletá B. B. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej B. B. výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 17.09.2021 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že sa nachádza v takom trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, že je vylúčené obnovenie manželského zväzku formou spolužitia s manželom. Manželstvo je ku dňu podania návrhu len formálnym zväzkom a nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že krátko po svadbe manžel začal nehospodárne nakladať so spoločným majetkom bez jej vedomia a jej súhlasu, opakovane bral pôžičky, za ktoré si kupoval pre svoju potrebu motorky, osobné auto, štvorkolku. Trvale vzájomné odlúčenie nastalo aj z jej strany keď od októbra 2020 trvale žije s maloletou vo Viedni, kde má pobyt a zamestnanie.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.10.2021 súhlasil s rozvodom manželstva. Potvrdil, že ich manželstvo sa nachádza v trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate a je teda vylúčené akékoľvek obnovenie manželského zväzku s navrhovateľkou. Ich manželstvo je nefunkčné, je len formálnym zväzkom. Chce začať nový život. Svoje stanovisko bližšie odôvodnil
tým, že od r. 2018 sa začala navrhovateľka chovať čoraz viac chladnejšie. Komunikácia medzi ním a navrhovateľkou je minimálna. Spolužitie s navrhovateľkou je utrpenie a chce, aby čo najskôr skončilo. Už dlhšiu dobu si každý žije svoj život, vyhýbajú sa spoločnému kontaktu, pokiaľ to nie je nevyhnutné kvôli dcére.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základnej funkcie a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Výrazné problémy v manželstve účastníkov konania nastali po narodení ich dcéry. Navrhovateľka od tohto obdobia nectila zo strany manžela oporu, podporu a manžel to zase vnímal, že navrhovateľka sa upla na maloletú, prestala sa o neho ako manžela zaujímať. Manželia napriek tomu, že pred uzavretí manželstva sa dlhodobo poznali, po narodení dcéry nedokázali skĺbiť partnerský a rodičovský vzťah, čo postupne viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu sa, ku ktorému do výraznej miery prispela aj týždňová práca navrhovateľky v Rakúskej republike. Intenzita narušenia partnerského vzťahu účastníkov konania je takej intenzity, že nie je možné už od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, o čom svedčí aj skutočnosť, že manžel navrhovateľky po dobu polroka má známosť s inou ženou, ktorú považuje za vážnu. Manželstvo účastníkov konania je tak v súčasnosti len formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
5. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
6. Rodičia na pojednávaní v prípade rozvodu manželstva navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá počas pracovného týždňa sa spolu s maloletou zdržiava v Rakúskej republike, kde pracuje a maloletá navštevuje predškolské zariadenie. Počas víkendov matka spolu s maloletou a otcom sa zdržiavajú v jednej domácnosti. Otec počas tohto obdobia sa maloletej venuje, chodí so s ňou na výlety, hrá sa s ňou, avšak aj počas tohto obdobia priamu osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Otec maloletej pracuje v štvorzmennej prevádzke. Počas voľna v pracovný týždeň, zhruba 3-4 dni v mesiaci, zabezpečuje priamu osobnú starostlivosť o maloletú bez prítomnosti matky. Otec maloletej doposiaľ nepretržite najdlhšie 5 dní zabezpečoval priamu osobnú starostlivosť o maloletú. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, pretože to je pre maloletú najlepšie a o maloletú u matky bude kvalitnejšie postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Súd vzhľadom na doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletú, doterajší spôsob starostlivosti o maloletú zo strany rodičov mal zato, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, je plne v záujme maloletej, neodporuje zákonu a preto ju schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd zohľadnil aj kontinuálnosť výchovného prostredia maloletej aj po rozvode jej rodičov.
12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkoch pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že počas pracovného týždňa maloletá v Rakúsku navštevuje materskú školu, do ktorej sa uhrádzajú mesačne výdavky vo výške 400 Eur. Maloletá v materskej škole má 2 krúžky a to tanečný a gymnastiku, na ktoré sa spolu uhrádzajú polročné poplatky vo výške 270 Eur. Počas pobytu maloletej v domácnosti otca maloletá na Slovensku navštevuje materskú školu, do ktorej sa uhrádzajú mesačné poplatky od 30 do 45 Eur. Maloletá nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Na maloletú sú tak bežné výdavky spojené so zabezpečením jej osobných potrieb a to stravovania do 100 Eur, zakupovania oblečenia, obuvi štvrťročne do 100 Eur. Maloletá má 5 rokov. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, sú riadne zamestnaní a podľa potvrdenia ich zamestnávateľov matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.634,19 Eur a otec vo výške 920,92 Eur. Matka maloletej je v Rakúsku poberateľom rodinných prídavkov mesačne v sume 180 Eur. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal zato, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto rodičovskú dohodu aj v tejto časti schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd prihliadol na výšku rodinných prídavkov poberaných matkou.
13. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v časti neupravenia styku otca s maloletou súd zohľadnil skutočnosť, že otec sa s maloletou stretáva, čomu matka nebráni.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.