Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/10/2017

Identifikačné číslo spisu: 7016200150 Dátum vydania rozhodnutia: 11.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7016200150.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: T.. D. U., bytom B. - B. M. F., U. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -31 zo dňa 23. novembra 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -31 zo dňa 23. novembra 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2016 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie") podľa a o sociálnom poistení v znení účinnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „") a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.

Preskúmavané rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 186 dní a nebol v tomto zamestnaní prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a Nárok na zníženie dôchodkového veku v súlade s nesplnil. Súčasne nesplnil ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa , nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií u navrhovateľa netrvalo k 31.12.1999. Zároveň ani v zmysle mu nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 60 rokov, nakoľko vek

60 rokov potrebný na nárok na starobný dôchodok nie je nárokom vyplývajúcim zo zaradenia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, ktorý sa podľa zachováva.

Na opravný prostriedok navrhovateľa podľa tretej hlavy piatej časti v znení neskorších predpisov (ďalej len „") krajský súd preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

Konštatoval, že navrhovateľ v zamestnaní I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 186 dní, nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , preto mu nárok na zníženie dôchodkového veku v súlade s ustanovením až d) a nevznikol. Zároveň mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa , nakoľko jeho zamestnanie, zaradené do I. kategórie funkcií, netrvalo k 31.12.1999. Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok ani v zmysle ods. l písm. e) dovŕšením 60 rokov veku, nakoľko vek 60 rokov potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa tohto ustanovenia nie je nárokom vyplývajúcim zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ktorý sa podľa zachováva.

Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Uviedol, že dovŕšením 60 rokov veku splnil zákonné podmienky na dosiahnutie dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Poukázal na skutočnosti uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. : „Podľa Zákona o sociálnom poistení () obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok." V tejto súvislosti uviedol, že jeho osobe, (ktorá zároveň v I. kategórii funkcií odpracovala 19 rokov a 186 dní) nebol žiaden z vyššie uvedených dôchodkov priznaný.

Podmienku dosiahnutia veku uvedenú v , t.j. 60 rokov, výslovne nevylučuje žiadne ustanovenie ani , teda táto podmienka je naďalej zachovaná. Zároveň poukázal na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu, v zmysle ktorého ustanovenie zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu, podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023.

Tiež namietal nerešpektovanie čl. 30 Medzinárodného dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach ako aj právneho názoru Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. , kde konštatuje, že v zmysle čl. 30 citovaného Dohovoru nadobudnuté právo na starobný dôchodok musí byť zachované aj pri zmene zákonov a v zmysle čl. 17 a 19 Dohovoru má byť oprávnenému navrhovateľovi starobný dôchodok priznaný a riadne vyplácaný. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 03.03.2017 uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v podanom odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Trvá na vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa subsidiárne (v texte rozsudku tiež „") a s prihliadnutím na ustanovenie . Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s ust. veta druhá odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania ( v spoj. s ) jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a preto postupom podľa v spoj. s a rozsudok krajského súdu potvrdil.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. septembra 2018 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 02.12.2015 žiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku odo dňa XX.XX.XXXX, t. j. od dosiahnutia 60 rokov veku, poukazujúc na ust. v spojení s

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2010 podľa a priznala navrhovateľovi od 03.05.2010 predčasný starobný dôchodok, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. 62 rokov XX.XX.XXXX podľa stal starobným dôchodkom.

Podľa v znení účinnom pre prejednávanú právnu vec dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h), 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l), alebo e) 60 rokov. Podľa občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v

a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

Dňa 01.01.2004 nadobudol účinnosť , ktorý nahradil a odchylne ustanovil dôchodkový vek. Vek 60 rokov dosiahol dňa XX.XX.XXXX, t.j. za účinnosti , podľa ktorého je dôchodkový vek 62 rokov.

Odchylne je však určený dôchodkový vek pre poistencov, ktorí získali doby poistenia, resp. služby, vo zvýhodnenej pracovnej kategórii (kategórii funkcií). Tento sa, vzhľadom na ust. , ktorý zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, uplatňuje aj naďalej u tých poistencov, ktorí splnili podmienky ustanovené v § až d) a

Navrhovateľ v zamestnaní I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 186 dní, nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , preto mu nárok na zníženie dôchodkového veku v súlade s ustanovením až d) a nevznikol. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Nakoľko zamestnanie navrhovateľa, zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999 (podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia personálnych a sociálnych činností a Osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 29.09.2015 bol navrhovateľ zo služobného pomeru prepustený dňom 20.07.1990) nevznikol mu nárok na zníženie dôchodkového veku ani podľa tohto ustanovenia.

Dôchodkový vek 60 rokov podľa nie je zvýhodneným nárokom, vyplývajúcim zo zaradenia do zvýhodnených pracovných kategórií, resp. kategórií funkcií, teda uvedený nárok nevyplýva z výkonu takéhoto zamestnania alebo služby. Navrhovateľ za účinnosti , t.j. do 31.12.2003 nesplnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok podľa (vek 60 rokov, ktorý bol do 31.12.2003 dôchodkovým vekom dosiahol až XX.XX.XXXX). Preto do uvedeného dátumu nezískal nárok na starobný dôchodok podľa vtedy účinného právneho predpisu.

Navrhovateľ dôchodkový vek podľa dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t. j. XX. R. XXXX.

Odvolací súd dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu nepovažoval za dôvody spôsobilé spochybniť závery ku ktorým dospela odporkyňa a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd. Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania dôvody spochybňujúce závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, možno konštatovať, že krajský súd nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutie potvrdil a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s a tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.