Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Urto/5/2018

Identifikačné číslo spisu: 2018014363 Dátum vydania rozhodnutia: 11.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2018014363.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku 11. septembra 2018, v trestnej veci odsúdeného W. C., v konaní o uznaní a výkone cudzozemského rozhodnutia pre zločin obchodovania s omamnými látkami podľa § 28a ods. 1 druhý a tretí prípad a ods. 2 číslo 1 a 3 rakúskeho Zákona o omamných látkach a § 12 prípad tretí Trestného zákonníka Rakúskej republiky a iné, o odvolaní odsúdeného W. C. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22. mája 2018, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.

Podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa v Slovenskej republike

u z n á v a

rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt, Rakúska republika zo 7. júna 2017, sp. zn. 12 Hv - 23 v spojení s rozsudkom Najvyššieho krajinského súdu Viedeň z 13. novembra 2017, sp. zn. m, ktorým bol

W. C., nar. XX. V. XXXX v D., štátny občan Slovenskej republiky, trvale bytom S.. A. XXXX, dvere č. XX, XXX XX I., Slovenská republika, t. č. vo výkon trestu odňatia slobody v Rakúskej republike,

uznaný vinným, že

od začiatku marca 2017 do 11. apríla 2017 v rozpore s predpismi omamnú látku, konkrétne látku „Pico“ známu aj ako pervitín alebo ako „chrystal meth“, ktorá obsahuje metamfetamín, v množstve ktoré päťnásobne presahovalo hraničnú hodnotu (§ 28b rakúskeho zákona o omamných látkach) za účelom zárobku (pričom už raz bol v minulosti odsúdený za trestné činy podľa § 28a ods. 1 rakúskeho Zákona o omamných látkach, konkrétne Krajinským súdom Eisenstadt 5. júla 2016 pod číslom 8 Hv 44/16v). A/ vyviezol zo Slovenska a doviezol do Rakúska, a to tak, že v troch prípadoch (raz 20 gramov a dvakrát zakaždým 100 gramov) cez obec Kittsee transportoval vo vlaku do Rakúska, a to do Viedne

celkovo 220 gramov látky „Pico“, ktorá obsahovala minimálne 132 gramov čistého metamfetamínu, B/ v Bratislave a vo Viedni prenechal iným, a to tak že osobám menom A. E. a K. S. vo viacerých prípadoch predal celkovo 250 gramov látky „Pico“, ktorá obsahovala minimálne 150 gramov čistého metamfetamínu, pričom túto omamnú látku predal so ziskom za cenu minimálne eur 45,- za gram, C/ sa pokúsil 11. apríla 2017 vo Viedni prenechať 100 gramov látky „Pico“, ktorá obsahovala približne 60 gramov čistého metamfetamínu, a to osobe menom A. E. tak, že za ním pricestoval s menovaným množstvom omamnej látky a už bol v mnohorodinnom dome, v ktorom osoba menom E. býva, keď ho zadržali príslušníci kriminálnej polície, D/ časťou predajov, ktoré sú uvedené pod bodom B/ (jednalo sa o 130 gramov v Bratislave, s obsahom 78 gramov metamfetamínu), neďaleko hranice prispel k tomu, aby boli dané množstvá omamnej látky samostatne stíhanou osobou menom A. E. vyvezené zo Slovenska a dovezené do Rakúska, pretože vedel, že osoba menom E. bude vo svojej ceste s omamnou látkou okamžite pokračovať do Rakúska,

č í m s p á c h a l

v bodoch A/ a D/ zločin obchodovania s omamnými látkami v zmysle § 28a ods. 1 druhý a tretí prípad a ods. 2 číslo 1 a 3 rakúskeho Zákona o omamných látkach a § 12 tretí prípad rakúskeho Trestného zákonníka, v bodoch B/ a C/ zločin obchodovania s omamnými látkami podľa § 28a ods. 1 piaty prípad a ods. 2 číslo 1 a 3 rakúskeho Zákona o omamných látkach a § 15 rakúskeho Trestného zákonníka, za ktoré mu bol

u l o ž e n ý

trest odňatia slobody vo výmere tri a pol roka, ktorý

v y k o n á

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 22. mája 2018, sp. zn. , podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov uznal rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt, sp. zn. 12 Hv 27/17z-23 zo 7. júna 2017, v spojení s rozsudkom Najvyššieho krajinského súdu Viedeň, z 13. novembra 2017, sp. zn. m, vo vzťahu k osobe odsúdeného W. C., narodeného XX. V. XXXX v D., štátneho občana Slovenskej republiky, uznaného za vinného, na skutkovom základe tam uvedenom. V zmysle Trestného zákonníka podľa Zákona o návykových látkach mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3,5 (tri a pol) roka, do uloženého trestu odňatia slobody sa započítal čas strávený vo vyšetrovacej väzbe od 11. apríla 2017, 18.00 hod. do 7. júna 2017, 11.54 hod. a súčasne nariadil na území Slovenskej republiky vykonať zvyšok uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. V súlade s Tr. zák. ho pre výkon trestu na území Slovenskej republiky zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku krajského súdu podal odsúdený odvolanie. Nesúhlasil s výkonom trestu na území Slovenskej republiky, pretože bol rozsudkom krajského súdu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V Rakúsku stupne stráženia nie sú, vzhľadom na dobré správanie bol uznanými rozhodnutiami na výkon trestu zaradený do jedného z najmenej strážených zariadení v Rakúsku. Umožnené má 24 hodinové vychádzky mimo zariadenia, každé dva týždne (časom sú možné 48-hodinové vychádzky). Je rozvedený, má vyživovaciu povinnosť, ktorú je schopný plniť, lebo bol zaradený do práce a má mesačný príjem približne 1.400,- eur. Má možnosť sprchovať sa kedykoľvek. Na Slovensku je sprchovanie dostupné dvakrát do týždňa a časovo obmedzené, boli by mu odoprené veci každodennej potreby, vlastné oblečenie, posteľné prádlo, ďalej poukázal na rozdielny štandard

vybavenosti zariadení na výkon trestu v Rakúsku. Na Slovensku nemá trvalý ani prechodný pobyt, rodinné, sociálne ani pracovné väzby, ktoré by mohli prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestu. Z rodiny je v kontakte len s mamou žijúcou v Rakúsku, ktorá ho navštevuje. Po jeho prevoze na Slovensko jej však zdravotný stav neumožní prekonať takú diaľku. Namietal, že vo veci nerozhodoval príslušný súd podľa , pretože na Slovensku nemá trvalý ani prechodný pobyt a pred zatknutím žil v I.. Príslušným by tak mal byť Krajský súd v Bratislave. Navrhol rozsudok zrušiť a vec postúpiť na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

Prokurátor a minister spravodlivosti sa nevyjadrili k odvolaniu.

Najvyšší súd ako odvolací súd na neverejnom zasadnutí preskúmal v zmysle správnosť výrokov, ktorých sa odvolanie týka, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení <. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „")

§ 4

ods. 1 rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak a/ odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky alebo má na jej území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky,

b/ odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky, alebo

ods. 2 ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia (ďalej len „osvedčenie") označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že Spolkové Ministerstvo spravodlivosti Rakúskej republiky 22. februára 2018 podľa predložilo Krajskému súdu v Trnave osvedčenie podľa rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008, o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účel ich výkonu v Európskej únii, spolu s rozsudkom Krajinského súdu Eisenstadt zo 7. júna 2017, sp. zn. 12 Hv - 23 v spojení s rozsudkom Najvyššieho krajinského súdu Viedeň z 13. novembra 2017, sp. zn. m, na základe ktorých si má menovaný vykonať trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka.

Podľa

§ 12 ods. 1 na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má odsúdený obvyklý pobyt alebo vykonáva trest odňatia slobody.... O začatí konania o uznaní a výkone rozhodnutia upovedomí príslušný súd ministerstvo.

§ 17 ods. 1, 4 ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 16, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná.... Súd nesmie podľa

odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí.

Krajská prokuratúra v Trnave 23. apríla 2018 vyjadrila súhlas s uznaním a vykonaním rozsudku Krajinského súdu v Eisenstadte spojení s rozsudkom Vrchného krajinského súdu vo Viedni. Odsúdený C. žiadal, aby trest vykonával v Rakúsku.

V zmysle , ,

Súd môže odovzdať do iného členského štátu výkon rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o uložení trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky alebo tohto členského štátu, a

a/ odsúdený je štátnym občanom tohto členského štátu a má v ňom obvyklý pobyt alebo má na jeho území preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody, b/ odsúdený je štátnym občanom tohto členského štátu, nemá v ňom obvyklý pobyt, ale po prepustení z výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody uloženej v rozhodnutí má byť vyhostený na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní do tohto členského štátu, alebo súd, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 1, môže odovzdať výkon rozhodnutia do členského štátu z dôvodu vhodnosti a účelnosti takého postupu, pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby. Súd môže odovzdať výkon rozhodnutia do členského štátu aj na základe návrhu odsúdeného alebo príslušného orgánu vykonávajúceho štátu; súd týmto návrhom nie je viazaný.

Súd, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 1, môže odovzdať výkon rozhodnutia do členského štátu len so súhlasom odsúdeného; súhlas odsúdeného sa nevyžaduje, ak sa odovzdáva výkon rozhodnutia do členského štátu a) podľa odseku 1 písm. a/ alebo písm. b/. Súhlas obvineného s vykonávaním uloženého trestu odňatia slobody v Slovenskej republike nebol potrebný. V tomto smere vyjadrenie obvineného je nepodstatné, a preto súd pri rozhodovaní o uznaní a výkone cudzieho súdneho rozhodnutia nebol oprávnený k nemu prihliadať.

Z osvedčenia Spolkového Ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky najvyšší súd zistil, že odsúdený W. C. je občanom Slovenskej republiky, nar. 17. októbra 1978 v Bratislave, s posledným známym pobytom S.. A. XXXX/XX, I., I.. Odsúdený bol podľa rakúskeho práva za skutky kvalifikované v bodoch A/ až D/ ako zločin obchodovania s omamnými látkami, ktorých sa dopustil od začiatku marca 2017 do 11. apríla 2017.

V osvedčení v časti h/ rozsudok, ktorým sa ukladá trest pod bodom 2 (trestné činy pod bodom h/ predstavujú viacero z trestných činov vymedzených právom štátu pôvodu, za ktoré v štáte pôvodu možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce osobnú slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, je vyznačené „nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami", súd preto v zmysle , neskúmal či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Odsúdený sa zúčastnil konania, vedúceho k vydaniu rozhodnutia o odsúdení na trest odňatia slobody tri a pol roka. K obmedzeniu osobnej slobody došlo od 11. apríla do 7. júna 2017.

Z oznámenia pre odsúdenú osobu vyplýva, že prispôsobenie trestu príslušným orgánom Slovenskej republiky (vykonávacieho štátu) možno vykonať, len ak je z hľadiska dĺžky alebo druhu trest nezlučiteľný s právom vykonávajúceho štátu.

Predovšetkým treba k veci uviesť, že najvyšší súd nezistil v posudzovanej veci dostatočne významný

dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od svojej publikovanej judikatúry. Konkrétne od rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 122/2014, v zmysle ktorého kritériá uvedené v , podľa ktorých nesmie prevzatý výrok o treste zhoršiť postavenie odsúdeného a má v čo najväčšej miere zodpovedať pôvodne uloženej trestnej sankcii, je nutné vztiahnuť aj na vonkajšiu diferenciáciu trestu uplatňovanú v Slovenskej republike.

V kontexte vyjadreného je podstatným zistenie, že na základe podkladov, ktoré mal prvostupňový súd (a rovnako aj odvolací súd) k dispozícii, nie je možné posúdiť, ktorému stupňu stráženia podľa § 48 Tr. zák. zodpovedajú aktuálne podmienky výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným v Rakúsku. Keďže ďalšie objasňovanie tejto otázky (aj vzhľadom na to, že v Rakúskej republike sa neuplatňuje vonkajšia diferenciácia trestu v podobe ako na Slovensku) by bolo zjavne na úkor rýchlosti celého uznávacieho konania, čo by v konečnom dôsledku mohlo poprieť jeho účel, mal už krajský súd postupovať v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného (in dubio pro reo) a odsúdeného zaradiť na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s najmiernejším, teda minimálnym stupňom stráženia.

C. v odvolaní namietal aj vyšší štandard týkajúci sa ubytovania, vybavenia cely či hygieny v rakúskom ústave na výkon trestu odňatia slobody, tieto rozdiely však nezakladajú dôvod odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle Podľa o výkone trestu odňatia slobody štandardy vybavenia či zdravotnej starostlivosti nesúvisia s vonkajšou diferenciáciou výkonu trestu odňatia slobody, pretože táto súvisí predovšetkým so stupňom stráženia odsúdeného vo výkone trestu.

V súvislosti s námietkou, podľa ktorej o uznaní cudzozemského rozhodnutia rozhodoval nepríslušný súd podľa , pretože nemá na Slovensku trvalý pobyt a pred zatknutím býval v I., odvolací súd konštatuje, že podľa zápisnice z ústavu na výkon trestu odňatia slobody Göllersdorf spísanej 30. januára 2018 o 13.25 hod v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, v konaní vo veci prevzatia výkonu trestu v rámci Európskej únie Slovenskou republikou (štát výkonu trestu odňatia slobody) C. vyhlásil, že je štátnym občanom Slovenskej republiky a žije na adrese XXX XX I., S.. A. XXXX/XX, Slovenská republika. S poukazom na toto vyhlásenie je odvolací súd toho názoru, že v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia cudzozemského rozhodnutia rozhodoval príslušný súd v súlade s splnenú podmienku na odovzdanie výkonu rozhodnutia v zmysle , a to pobyt odsúdeného vo vykonávajúcom štáte. Odvolateľovi bol navyše Cudzineckým spolkovým a azylovým úradom, regionálne riaditeľstvo Burgenland zo 4. decembra 2017, sp. zn. 1110910803-17046612/BMI-BFA_BGLD_RD, uložený zákaz pobytu desať rokov. Odvolací súd považuje za irelevantnú i námietku, podľa ktorej odovzdaním výkonu trestu na Slovensku mu nebude možné ďalej udržiavať rodinné väzby s matkou, pracujúcou v Rakúsku, pretože vzhľadom na jej zdravotný stav nebude môcť absolvovať cestu do ústavu na výkon trestu, nachádzajúcom sa na Slovensku. Z priložených dokladov o pobyte O. D. v Rakúskej republike a lekárskych nálezov je zrejmé, že má evidovaný pobyt na adrese O. X T. X, H. (Z. XXXXX), predmetné mesto je vzdialené 680 km od mesta Göllersdorf, v ktorom C. momentálne vykonáva trest uložený uznanými rozhodnutiami, vydanými štátom pôvodu.

Najvyšší súd zrušil preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu (nielen v odvolaním napadnutom výroku o spôsobe výkonu uznaného trestu) a sám na neverejnom zasadnutí rozhodol tak, ako je to vyjadrené vo výroku tohto rozsudku.

Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, že krajskému súdu boli z Ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky 22. februára 2018 doručené dva návrhy na uznanie a výkon rozhodnutia trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody v Európskej únii, vydané Krajinským súdom v Eisentadte, a to sp. zn. 12 Hv 27/17z a 8 Hv 44/16v. V spise sa nachádzajú dve osvedčenia uvedené v čl. 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, jednak vo vzťahu k uznávanému rozhodnutiu

Krajinského súdu v Eisenstadte zo 7. júna 2017, sp. zn. 12 Hv 27/17z, v spojení s s rozsudkom Najvyššieho krajinského súdu Viedeň z 13. novembra 2017, sp. zn. m (č. l. 2-17), ako aj v súvislosti s rozhodnutím totožného súdu z 5. júla 2017, sp. zn. 8 Hv 44/16v (č. l. 18-30). Prvostupňový súd zrejme nedopatrením nerozhodoval o uznaní rozhodnutia Krajinského súdu v Eisenstadte z 5. júla 2017, sp. zn. 8 Hv 44/16v, i keď predmetné rozhodnutie je súčasťou skutkovej podstaty skutkov v uznávanom rozhodnutí zo 7. júna 2017 , sp. zn. 12 Hv 27/17z a v čl. II tohto rozhodnutia súd rozhodol tak, že podmienečné prepustenie v súvislosti s piatimi mesiacmi trestu odňatia slobody, ktoré bolo W. C. poskytnuté rozsudkom Krajinského súdu Eisenstadt zo 4. januára 2017, sp. zn. 14 BE 115/16Z, sa podľa Trestného zákonníka v spojení s ruší.

Odvolací súd nemohol o tomto uznaní rozhodovať, vzhľadom na procesnú zásadu dvojinštančnosti trestného konania (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2016, sp. zn. , uznesenie najvyššieho súdu z 29. marca 2017, sp. zn. ), ako aj s poukazom na princíp odvolacieho konania vyjadrený v , v zmysle ktorého môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného len na základe odvolania prokurátora, podaného v jeho neprospech (zákaz reformatio in peius). Rozsudok krajského súdu bol napadnutý len odvolaním C. a eventuálne uznanie ďalšieho trestného rozhodnutia Krajinského súdu v Eisenstadte z 5. júla 2017, sp. zn. 8 Hv 44/16v, proti odsúdenému, postupom podľa , by bolo nepochybne rozhodnutím v rozpore s vyššie vyjadrenou zásadou odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.