Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/52/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXX, zastúpený: Mgr. Roman Nagy, so sídlom Nitra, Akademická 4, proti žalovanému: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., D. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Zvolen, Štefana Moyzesa 43, o zaplatenie sumy 2.464,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -88 zo dňa 24. januára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.464,20 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 11. 08. 2016 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť vydať žalovanému varný panel/platňa 9-6L: ASCOT 90X60 INDUKCIA CREAM/BRONZE a bronzové madlo AFBT9: pre 90 cm varič do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1

- 4, , veta prvá, , , , , zák. č. 250/ 2007 zákona o ochrane spotrebiteľa.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrh na zaplatenie sumy 2.464,20 eura odôvodnil tým, že ústnou kúpnou zmluvou zo dňa 15. 03. 2014 kúpil od žalovaného, predávajúceho varný panel v žalobe bližšie špecifikovaný za cenu 2.345,40 eura a bronzové madlo v sume 118,80 eura. Po uvedení do prevádzky varný panel v záručnej dobe niekoľkokrát reklamoval pre nefunkčnosť, naposledy prostredníctvom svojej manželky e-mailom zo dňa 07. 12. 2015. Žalovaný reklamáciu nevybavil v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, preto listom zo dňa 01. 08. 2016 v súlade s ust § 18 ods. 4 Zákona od zmluvy odstúpil. Reklamáciu vybavila spoločnosťou URGELA, spol. s r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie 815/14, 960 01 Zvolen, IČO: 46 486 577 písomnosťou zo dňa 14.12.2015. Žalovaný poukazoval na to, že uvedená spoločnosť vybavovala aj predchádzajúce reklamácie, čo žalobca nerozporoval, pričom priložil fotokópiu Príkaznej zmluvy o výkone reklamačnej činnosti zo dňa 12. 04. 2015 uzatvorenej medzi žalovaným ako príkazcom a spoločnosťou URGELA, spol. s r.o. ako príkazníkom. Žalobca uvádzal, že predchádzajúce reklamácie nerozporoval, pretože ich uvedená spoločnosť vybavila kladne, vrátením opraveného panela. V danom prípade listom zo 07. 12. 2015, označeným ako Doklad o vybavení reklamácie reklamáciu zamietla. Vybavenia reklamácie, t. j. zamietnutie iným právnym subjektom, ako je predávajúci, je podľa názoru žalobcu v rozpore s ust. o ochrane spotrebiteľa; mal za to, že reklamáciu môže vybaviť len ten, kto vec predal a to iba vrátením opraveného výrobku spotrebiteľovi. V opačnom prípade je táto osoba povinná postúpiť reklamáciu na vybavenie predávajúcemu, z čoho možno jednoznačne vyvodiť záver, že zamietnuť reklamáciu je oprávnený iba predávajúci, ktorým bol žalovaný.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 15. 03. 2014 ústnu kúpnu zmluvu o kúpe varného panelu varič/platňa A9-6I: ASCOT, 90x60 indukcia cream/bronze za cenu 2.345,40 eura a bronzové madlo AFBT9: pre 90cm varič v sume 118,80 eura. Po uvedení panela do prevádzky bol žalobcom viackrát v záručnej dobe reklamovaný pre vadu - nefunkčnosť, naposledy dňa 07. 12. 2015. Žalobca tvrdil, že reklamáciu žalovaný nevybavil v lehote 30 dní (, o ochrane spotrebiteľa), preto odstúpil od kúpnej zmluvy. Súd za spornú vzhliadol skutočnosť namietanú žalovaným, či došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, nakoľko podľa neho reklamácia bola z jeho strany vybavená riadne a včas. Žalovaný tvrdil, že reklamácia bola vybavená spoločnosťou URGELA spol. s r.o., ktorá však podľa jeho písomného vyjadrenia nie je určenou osobou v zmysle definície stanovenej v , nakoľko nie je výrobcom určenou osobou na vykonávanie záručných opráv a ani tieto nevykonáva, ale v zmysle príkaznej zmluvy uzavretej s ním je len osobou, prostredníctvom ktorej zabezpečuje vykonávanie činnosti súvisiacich s vybavovaním a riešením reklamácii, čiže vybavenie reklamácie žalobcu spoločnosťou URGELA spol. s r.o., je rovnocenné s vybavením reklamácie, ako keby ju obstaral sám, pretože spoločnosť URGELA spol. s r.o., konala v zmysle príkaznej zmluvy v jeho mene a na jeho účet t. j. účet, platí, že reklamáciu vybavil on a nie spoločnosť URGELA spol. s r.o. v jej mene a na jej účet. Z príkaznej zmluvy súd zistil, že bola uzavretá medzi príkazcom C. K., žalovaným a príkazníkom spoločnosťou URGELA spol. s.r.o., so sídlom Zvolen, Kuzmányho nábrežie 815/14, IČO: 46 486 577. V bode II. ods. 1 sa príkazník zaviazal pre príkazcu (v príkazcovom záujme) vykonávať vo vlastnom mene a na vlastný účet (tzv. fiduciárne) všetky činnosti, ktoré sú spojené alebo súvisia s vybavovaním a riešením reklamácií výrobkov/tovaru predávaného príkazníkom jeho zákazníkom (kupujúcim). Podľa ods. 2, bodu II príkazca navyše príkazníka splnomocnil v celom rozsahu na vykonávanie činnosti podľa tejto zmluvy a na vystupovanie a konanie v celom rozsahu výkone činnosti podľa tejto zmluvy voči tretím osobám (t. j. navonok - napr. voči výrobcom, a i.).

1.4. Súd konštatoval, že manželka žalobcu e-mailom dňa 07. 12. 2015 reklamovala u žalovaného varný panel pre nefunkčnosť indukčnej dosky. Keďže manželstvo žalobcu a manželky trvá, nebolo zrušené ich BSM za trvania manželstva a reklamácia je bežnou vecou, ktorú v zmysle mohol vybavovať každý z manželov, bola manželka žalobcu oprávnená na podanie reklamácie.

1.5. Súd uviedol, že žalobca uplatnil reklamáciu v súlade s , podľa ktorého spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, pretože reklamáciu adresoval žalovanému ako dodávateľovi predmetu kúpi a žalovaný na základe príkaznej zmluvy reklamáciu postúpil spoločnosti Urgela spol. s r.o., ktorá v zmysle citovaného ustanovenia môže reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného výrobku, čo sa nestalo; na reklamáciu odpovedala zamietajúcim prípisom; spoločnosť mala reklamáciu postúpiť na vybavenie predávajúcemu, t. j. žalovanému.

1.6. Tvrdenia o prenesení aktivít žalovaného na spoločnosť súd hodnotil ako nepreukázané v tom, že odpoveď na predmetnú reklamáciu podala na to oprávnená osoba v zmysle , a to spoločnosť Urgela spol. s r.o., čiže z tohto vyplýva, že spoločnosť mala len odovzdať opravený výrobok a na reklamáciu mal odpovedať žalovaný.

1.7. Súd mal preukázané, že žalovaný nevybavil riadne a včas reklamáciu, porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia tým, že na reklamáciu neodpovedal ako oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, a teda žalobca mohol aj odstúpiť od zmluvy. Keďže žalovaný v tridsaťdňovej lehote nevybavil reklamáciu, ako oprávnená osoba v zmysle až 4 zák. č. 205/200 súd uzavrel, že žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy nevybavením reklamácie v zákonom stanovenej lehote. Súd neprihliadol na tvrdenia žalovaného, že spotrebič u žalobcu pracoval pod napätím 242 až 250 voltov, že o tejto skutočnosti bol žalobca riadne upovedomený s tým, že výrobca nepreberá zodpovednosť za prípadné opätovné poškodenie elektrických súčasti spotrebiča. Súd teda neprihliadol na tvrdenia, či išlo o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, pretože pre rozhodnutie v predmetnej veci nepovažoval za potrebné skúmať rozsah a opodstatnenosť vád. Rozhodujúca bola skutočnosť, že reklamácia nebola vybavená v lehote oprávnenou osobou.

1.8. Keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy pre nevybavenie reklamácie v zákonnej lehote oprávnenou osobou s následkom odstúpenia od zmluvy v súlade s § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, súd prvej inštancie neskúmal rozsah a opodstatnenosť reklamovaných vád, ktoré žalovaný sčasti ani nespochybňoval.

1.9. Vyhovenie žalobe z dôvodu odstúpenia od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy a v zmysle ust. nastupuje povinnosť zmluvných strán vrátiť si poskytnuté plnenia, preto súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcom zaplatenú cenu tovaru oproti povinnosti žalobcu vydať predmetné veci.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o možnosti zastúpenia druhého manžela pri uplatnení vád a poukázal na svoje vyjadrenia, že uplatnenie reklamácie na základe ktorej došlo k odstúpeniu od zmluvy bolo neplatné, pretože bolo uplatnené neoprávnenou osobou, t. j. nie spotrebiteľom, ktorý od neho prevzal tovar, ale jeho manželkou, s ktorou nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý tvrdil, že manželke dal bližšie nestotožnenú generálnu plnú moc, ku ktorej sa ale konkrétnejšie nevyjadril a ani jej existenciu nepreukázal, teda nemohol ani uniesť dôkazné bremeno ohľadne tejto spornej skutočnosti. Je názoru, že ide o zjavnú a účelovú nepravdu, pretože manželka žalobcu v reklamačnom e-maili bola podpísaná ako „JUDr. Q. J. - P. G. J. s.r.o. XXX XX W. XX, okr. F.“ z čoho ani v najmenšom nevyplýva, že by konala za žalobcu ale skôr za spoločnosť GATA STAV s.r.o., s ktorou nebol v záväzkovo vzťahu. Nesprávnym skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa zistenia varného panelu poukázal na odôvodnenie uvedené v bode 29. napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti uviedol, že súd ignoroval jeho tvrdenia, ktoré okrem iného žalobca v konaní nepoprel a to, že reklamácia bola vybavená spoločnosťou URGELA s.r.o. zamietnutím reklamácie na základe stanoviska talianskeho výrobcu. Pri vybavovaní tejto reklamácie spoločnosť URGELA s.r.o. odmontovala indukčný panel z domova žalobcu a odoslala ho do Q., kde boli vymenené podstatné časti. Tieto tvrdenia uvádzal v odpore 26. 11. 2016. V priebehu konania ich žalobca neoznačil za sporné (odoslanie tovaru, výmena súčastí), preto má za to, že mal ich považovať za nesporné v zmysle . Na tieto skutočnosti však súd neprihliadol alebo ich nesprávne zhodnotil pri vyvodzovaní záverov. Ďalej poukázal na jeho tvrdenie, ktoré zostalo zo strany žalobcu nerozporované, že reklamácia 07. 12. 2015 bola obsahovo zhodná s predchádzajúcou, ktorej vybavenie žalobca nenamietal. Nie je ale spravodlivo možné od dodávateľa požadovať, aby identickú reklamáciu opakovane zasielanú on opakovane vybavoval. Má za to, že ak sa nerozporuje vybavenie v poradí druhej reklamácie, tak reklamáciu z uvedeného dňa nemal povinnosť opätovne vybaviť, považoval ju za identickú. Zastáva názor, že vybavením reklamácie a výmenu podstatných súčastí indukčného panelu mal súd dôjsť k záveru, že panel už nie je pôvodnou vecou v prácnou zmysle a zmiešaním viacerých súčiastok, v Q. došlo k vzniku novej veci dodanej spoločnosťou URGELA s.r.o., na ktorú mu spoločnosť vystavila faktúru. Ak by aj nedošlo k vzniku novej veci v právnom zmysle, nie je možné v súlade s dobrými mravmi požadovať od dodávateľa (C. K.) aby zodpovedal za vady tovaru, na ktorom si žalobca nechal vykonať výmenu podstatných častí treťou osobou. Ďalej poukázal, že súd rozhodol v jeho neprospech na základe aplikácie o ochrane spotrebiteľov, keď dospel k záveru, že spoločnosť URGELA, s.r.o. bola určenou osobou definovanou v citovaného zákona. Poukázal, že odkaz 7a) v predmetnom ustanovení, ktoré odkazuje na , podľa ktorého právo zo zodpovednosti za závady sa uplatňuje u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ má postavenie určenej osoby len ak je v záručnom liste určený na opravu a zároveň keď u neho spotrebiteľ reklamáciu uplatnil. V danej veci však tomu tak nie je. Žalobca si reklamáciu uplatnil od C. K.. Podľa neho spoločnosť URGELA s.r.o. teda vystupovala ako splnomocnenec C. K. pri vybavovaní reklamácie. V konaní vyšlo najavo, že splnomocnenie bolo žalobcovi známe a voči nemu účinné, už len vzhľadom na to, že zo svojho obydlia vpustil zamestnancov spoločnosti URGELA pri vybavovaní v poradí druhej reklamácie. Nesprávnymi skutkovými zisteniami týkajúcimi sa predmetu plnenia-vzájomného poukázal, že súd ignoroval skutkový stav zistený v čase konania t. j., že žalobca si nechal vymeniť podstatné časti variča, teda vo výroku rozhodnutia je zaviazaný na vrátenie plnenia, ktoré už v pôvodnom stave nemá. Jedinú vec, ktorú by

mu mohol vrátiť je pozmenený tovar, ktorého podstatné časti nie sú plnením, ktoré dostal od neho. Poukázal na a , podľa ktorého ak vrátenie tovaru nie je dobré, musí dôjsť k poskytnutiu peňažnej náhrady, ktorú sumu súd nezisťoval a o túto bolo potrebné ponížiť jeho povinnosť vrátiť kúpnu cenu. Zároveň sa súd mal vysporiadať s tým, že v súčasnosti nefunkčné podstatné časti variča si dal žalobca namontovať spoločnosťou URGELA, s.r.o., preto nie je možné od fyzickej osoby C. K. požadovať, aby prijal poškodený tovar, ktorý od neho ani nepochádza. Ak súd zaviaže žalobcu na vrátenie nefunkčného plnenia zatiaľ čo jeho na vrátenie plnej kúpnej ceny dôjde k nerovnocennému stavu kedy sa žalobcovi vráti kúpna cena ale on dostane nefunkčný bezcenný produkt. V konaní nebolo preukázané a on výslovne poprel, že by dodaný varič bol vadný, predmetom sporu je reklamácia nefunkčného variča, ktorý už obsahoval podstatné časti od spoločnosti URGELA s.r.o., nie od C. K.. V konaní nebolo preukázané, že by C. K. dodal varný varič podľa reklamácie v poradí tretí zo dňa 7.12.2015 obsahovo podstatné časti namontované spoločnosťou URGELA s.r.o. Poukázal tiež na nepreskúmateľnosť rozsudku a ustálenú súdnu prax k výkladu ust. . K tejto súvislosti uviedol, že v odôvodnení rozsudku sa súd k mnohým skutočnostiam kľúčovými pre posúdenie veci venuje zbežne alebo vôbec, nedáva odpoveď na to, akým logickým postupom dospel k skutkovým a právnym záverom. Napríklad v otázke ako dospel pri určovaní jeho povinnosti zaplatiť sumu 2.464,20 eura a prečo neprihliadol na to, že varič má podstatné súčiastky nepochádzajúce od neho, prečo zavial žalobcu na vydanie variča, keď v konaní vyšlo najavo, že nezodpovedá plneniu, ktoré mu dodal a na základe subsumcie akých skutkových okolností a pod aké právne normy dospel k úsudku, že spoločnosť URGELA s.r.o. vystupovala vo veci v postavení určenej osoby.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K námietke žalovaného, že namietal neplatnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu po uplatnenia neoprávnenou osobou poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že vybavenie reklamácie posúdil podľa ako bežnú vec, kde nie je potrebný súhlas druhého manžela. Poukázal na to, že manželke udelil dňa 09. 01. 2015 generálnu plnú moc na jeho zastupovanie a konanie vo všetkých veciach a túto aj doložil do spisu. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel, preto nie je pravdou, že by nepreukázal existenciu plnej moci a neuniesol dôkazné bremeno. Jeho manželka uplatnila aj prvú reklamáciu, a to žalovaný nenamietal. K námietke, že jeho manželka uplatnila tretiu reklamáciu z jej pracovného emailu, označením spoločnosti Gatastav s.r.o. je názoru, že táto skutočnosť nemá vplyv na to, že žalovaný vedel, kto reklamáciu uplatňuje a v mene koho ju uplatňuje, čo potvrdil aj žalovaný, keď vo vyjadrení k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 09. 08. 2016 výslovne uviedol, že reklamácia kupujúceho bola správnymi predpismi vybavená. Jeho argumentácia v tomto smere je účelovou, nepodstatnou, procesnou obranou, ktorá je napokon v zjavnom rozpore s predchádzajúcim faktickým konaním žalovaného pri vybavovaní jednotlivých reklamácií. K nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa varného panela poukázal na to, že v poradí druhá reklamácia, ktorú vybavovala spoločnosť URGELA s.r.o. bola síce po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehote formálne zamietnutá, avšak fakticky mu bol vrátený opravený indukčný panel, hoci si on opravu u žalovaného ako ani u spoločnosti URGELA neobjednal. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel, a preto ju treba považovať za nespornú. Nakoľko bol opravný indukčný panel v rámci uplatnenej druhej reklamácie mu vrátený, považoval vyriešenie reklamácie za kladne vybavené, preto nemal dôvod namietať neoprávnenosť spoločnosti URGELA s.r.o. na uplatnenie reklamácie. Reklamácia zo 07. 12. 2015 sa týkala vád, ktoré sa vyskytli na zakúpenom tovare po tom, ako mu bol v rámci druhej reklamácie opravený indukčný panel. Ide teda o uplatnenie nových vád tovaru, ktoré sa vyskytli po vrátení v rámci druhej reklamácie. Pripomenul v tejto súvislosti, že žiadnu výmenu súčastí varného panelu si od žalovaného neobjednal ani od inej osoby. V nadväznosti na nesprávne skutkové zistenia súdu týkajúce sa určenej osoby poukázal na to, že súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spoločnosť URGELA s.r.o. je určenou osobu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenie žalovaného, že ním udelené splnomocnenie spoločnosti URGELA s.r.o. mu malo byť známe zásadne popiera, nakoľko sa nezakladá na pravde. On ako aj jeho manželka ako svedkyňa na pojednávaní dňa 24. 01. 2019 výslovne uviedli, že nemali vedomosť o tom, že by v mene žalovaného mala reklamáciu vybavovať spoločnosť URGELA s.r.o. rovnako ani o existencii príkaznej zmluvy. O nej sa dozvedel až po odstúpení od kúpnej zmluvy, po tom ako ju právny zástupca žalovaného zaslal jeho zástupcovi v prílohe písomného vyjadrenia k odstúpeniu od zmluvy. Viac ako rok po uzatvorení kúpnej zmluvy bola príkazná zmluva uzatvorená, t. j. 12. 04. 2015, pričom žalovaný ho nikdy nepoučil a neinformoval ako spotrebiteľa, že spoločnosť URGELA s.r.o. by mala vybavovať reklamácie v mene a na účet žalovaného aj ako splnomocnený zástupca. Nakoľko žalovaný počas celého konania ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal mať vedomosť o tom, že uvedená spoločnosť bola splnomocnená riešením reklamácie v mene

žalovaného. Právne dôsledky porušenia povinnosti žalovaného ako predávajúceho informovať ho ako spotrebiteľa podľa § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe vybavenia reklamácie v dôsledku neinformovania o udelenie plnomocenstva spoločnosti URGELA spol. s r.o. na riešenie reklamácie mal dôvodne za to, že spoločnosť URGELA s r.o. konala pri riešení jednotlivých reklamácií ako určená osoba. Dodal, že ak by odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že spoločnosť URGELA spol. s r.o. bola určenou osobou je toho názoru, že vzhľadom na vykonané dokazovanie najmä vzhľadom na obsah písomnosti dokladu o vybavení reklamácie zo 14.12.2015, ktorý je vystavený na hlavičkovom papieri spoločnosti URGELA spol. s r.o., pričom v texte sa výslovne uvádza, že zodpovednosť našej spoločnosti za závady nie je daná a v celom dokumente nie je uvedená žiadna zmienka, že by táto spoločnosť riešení reklamácie konala v mene a na účet žalovaného. Nesplnenie informačnej povinnosti podľa § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa zo strany žalovaného a neinformovanie ho o udelení plnomocenstva spoločnosti URGELA s.r.o. na riešenie reklamácie nemožno vyvodiť záver, že by spoločnosť URGELA s.r.o. konala v mene žalovaného, práve naopak pri vybavovaní reklamácie 07. 12. 2015 konala vo vlastnom mene, a teda nebola oprávnená osobou na vybavenie reklamácie a vôbec na jej zamietnutie ako konštatoval súd prvej inštancie. V nadväznosti na nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa predmetu plnenia vo výroku rozhodnutia žalovaný poukazuje na to , že si nechal vymeniť podstatné časti varného panela a teda jej má byť zaviazaný na vrátenie inej veci. Túto argumentáciu považuje za absurdnú a v rozpore s právnym inštitútom zodpovednosti za vady. Naopak za vadu zakúpeného tovaru zodpovedá predávajúci, a preto je v prípade zníženia hodnoty zakúpeného tovaru v dôsledku vady zaťažuje táto predávajúceho. V opačnom prípade by to znamenalo, že po vybavení reklamácie opravou zakúpeného tovaru resp. výmenou za nový, by kupujúci už nikdy nemal odstúpiť od uzatvorenej zmluvy s tým, že predávajúcemu vráti zakúpený tovar, nakoľko tento by už nezodpovedal tomu istému tovaru. Opätovne pripomenul, že žiadnu opravu varného panela si u žalovaného ani u spoločnosti URGELA s.r.o. neobjednal. Tieto skutočnosti žalovaný nepoprel a svoje tvrdenia ohľadom výmeny podstatných častí ani nepreukázal. Žalovaný počas celého konania svoje skutkové tvrdenia ohľadom nemožnosti vrátenia zakúpeného tovaru resp. ohľadom jeho neprimeranej hodnoty vzhľadom na jeho vadu počas celého konania a to ani vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo konanie vyhlásené za skončené neuviedol, čiže sa jedná o prostriedok procesnej obrany, na ktorý v zmysle nemožno prihliadnuť.

4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch svojho odvolania ako aj odvolacom petite. Uviedol, že žiadne plnomocenstvo, ktorého obsahom by bolo splnomocnenie pre manželku žalobcu mu nebolo doručené, ani preukázané. Mal za to, že poukaz žalobcu na plnú moc zo dňa 09. 02. 2015 je irelevantný, pretože v tomto smere dôkazné bremeno má žalobca. Fakt, že právo uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady tovaru je záväzkovo právnym nárok i vecou právneho posúdenia nejde o skutkové tvrdenia, k tomuto záveru mal dospieť súd na základe aplikácie zásady iura novit curia. Zároveň tvrdí, že manželka žalobcu odoslala správu zo svojho firemného e-mailu, v ktorom figuruje ako konateľka a teda aj keby mala splnomocnenie udelené inou osobou, ak sa podpíše aj s uvedeným názvom právnickej osoby, ktorej je štatutárom, je nevyhnutné vykladať tento úkon spôsobom ako by ho vykladala bežná osoba v právnom styku, teda ide o úkon spoločnosti Gatastav s.r.o. urobený prostredníctvom štatutárneho orgánu. Tvrdenie žalobcu, že mal považovať druhú reklamáciu za kladne vybavenú je nelogické a nepodložené, keďže je nesporné, že mu bola doručená faktúra za opravu varnej dosky spoločnosťou URGELA s.r.o. Ak si nechal opraviť varný panel inou spoločnosťou, ktorá mu zaslala aj faktúru, nemohol byť dobromyseľný ohľadom toho , že išlo o kladne vybavenú reklamáciu. K vyjadreniam ohľadne obsahovej zhodnosti reklamácie a výmeny súčastí varného panela, tieto nie sú zrozumiteľné a zrejme nepochopil podstatu jeho námietky. Z tvrdením žalobcu, že spoločnosti URGELA, s.r.o. nebolo udelené platné plnomocenstvo na vybavenie reklamácie, rovnako ako s tým, že neboli oznámené nemožno súhlasiť, vzhľadom na to sa však úplne nezrozumiteľne javí jeho obrana, že si od spoločnosti URGELA, s.r.o. nič neobjednal, napriek tomu jej prenechal svoj varný panel na to aby ho zaslala do Q. Ako potom mohol ísť na novú reklamáciu vo vzťahu k C. K. za vady novovzniknuté, keď on žiadnu reklamáciu nevybavil. Zmeny na podstatných častiach na tovare vykonané subjektom odlišným od neho nevyhnutne majú vplyv na jeho zodpovednosť závady. Tak ako tvrdí sám žalobca spoločnosť URGELA nemala platné oprávnenie konať za C. K. a tým nemohla za neho konať a ani vybaviť reklamáciu. Procesná obrana žalobcu vo veci výmeny podstatných súčastí varného panela vzniku novej veci sa míňa s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a zrejme nepochopil podstatu zodpovednosti za vady. Pre spor v prejednávanej veci je podstatné či predtým ako bola reklamovaná nefunkčnosť varného panela jeho funkčné časti dodané C. K. bolo vymenené alebo do nich bolo zasahované iným subjektom, čo žalovaný nenamietal ani nepopieral, naopak k vyjadrení vyplýva, že si bol vedomý, že jeho reklamáciu

vybavuje spoločnosť s ručením obmedzeným a nie C. K.. Žalobca vo svojom vyjadrení na adresu oprávnenia spoločnosti URGELA s.r.o. konať pri vybavovaní reklamácie v mene C. K., podľa neho výslovne potvrdzuje, že nemal vedomosť o oprávnení spoločnosť URGELA konať v mene jeho. Ďalej potvrdil, že nemal vedomosť, že by v mene žalovaného mal vybavovať reklamáciu spoločnosť URGELA s.r.o. Z vyjadrení žalobcu teda nie je zrejmé, že nemal z čoho vyvodzovať oprávnenie spoločnosti URGELA na vykonávanie akýchkoľvek činností pri zodpovednosti C. K. za vady ním dodaného tovaru. To ale nevyhnutne znamená, že pri v poradí druhej reklamácie kde došlo k výmene funkčných častí panela spoločnosťou URGELA s.r.o. musel vedieť, že túto výmena vykonáva menovaná spoločnosť a zároveň nevedel o akomkoľvek oprávnení spoločnosti URGELA s.r.o. na zastupovanie C. K.. Teda mu muselo byť zrejmé, že spoločnosť URGELA s.r.o. nekoná za C. K. ale vo vlastnom mene, ako vyplýva z jeho vyjadrenia. Právne argumentácie žalobcu, podľa ktorej právne dôsledky toho, že nebol informovaný o spôsobe reklamácie podľa a nebol informovaný o akomkoľvek oprávnení spoločnosti URGELA s.r.o. konať za žalovaného preto mal dôvodne za to, že URGELA s.r.o. je určenou osobou je nelogické. Nie je možné, aby v dôsledku toho, že mu nič nebolo oznámené mal považovať nejaké subjekty za určenú osobu. V konaní nebolo preukázané, že spoločnosť URGELA s.r.o. mala postavenie určenej osoby, preto pri zásahu do varného panela, pri ktorom došlo k výmene podstatných častí konala vo svojom mene a nie v mene C. K., preto tento nezodpovedá za vady funkčných častí panelu dodaných spoločnosťou URGELA s.r.o. Ako v konaní vyšlo najavo, spoločnosť URGELA s.r.o. nemala oprávnenie konať za C. K., preto nemohla v jeho mene vybaviť ani funkčné časti varného panelu, mohla konať len vo vlastnom mene a preto nesie zodpovednosť za tento tovar. Na záver dodal, že skutočnosťou výmeny funkčných častí varného panela spoločnosťou URGELA s.r.o. o zásahu tejto spoločnosti do funkčných častí panela počas jeho odoslania k výrobcovi do Q. a o oprave panelu touto spoločnosťou pri vybavovaní v poradí druhej reklamácie uviedol, aj samotný žalobca, ktorý uvádzal, že nemal dôvod namietať vybavenie v poradní druhej reklamácie spoločnosťou URGELA s.r.o., pretože mu bol vrátený opravený tovar.

5. Žalobca v duplike zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu. Poukázal na udelenie generálnej plnej moci svojej manželke, ktoré žalovaný poprel až po podaní odvolania. V písomnom vyjadrení tvrdí, že žiadne plnomocenstvo mu nebolo doručené, čo nie je nijak preukázané, tak skutkové tvrdenie nemožno v zmysle koncentrácie konania prihliadnuť. Bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo preukázané doručenie plnomocenstva, zastáva názor, že toto nemá vplyv na to, že fakticky žalovaný akceptoval reklamáciu uplatnenú jeho manželku e-mailom zo dňa 07. 12. 2015 ako oprávnenou osobou, keď tvrdí, že bola riadne vybavená. Ani pri jednej reklamácii nenamietal, že by jeho manželka nebola oprávnená túto vybaviť. Vedel o tom, v koho mene sa reklamácia uplatňovala, poukázal na doklad o vybavení reklamácie zo 14. 12. 2015, ktoré vyslovene uvádza, že vyjadrenie k Vašej reklamácii, tento doklad je adresovaný jemu a nie spoločnosti Gatastav s.r.o. Doklad o vybavení reklamácie podpísaný aj žalovaný, hoci v právnom postavení konateľa spoločnosti URGELA s.r.o. Opätovne poukázal, že žalovaný vo vyjadrení k odstúpeniu od zmluvy výslovne uviedol, že reklamácia kupujúceho bola v súlade s právnymi predpismi vybavená ,čo je zrejmé a nepochybné, teda to, že žalovaný vedel, že reklamácia bola uplatnená v jeho mene ako kupujúceho a aj ju akceptoval. Uvedené skutočnosti sa následná zmena tvrdenia žalovaného, že reklamácia nebol uplatnená oprávnenou osobou, potom ako predtým pri riešení všetkých troch reklamácií komunikoval výlučne s jeho manželkou a reklamáciu akceptoval ako ňou uplatnenú v jeho mene považuje za účelové a nevieryhodné. Žalovaný fakticky po prvýkrát v konaní potvrdil, že reklamáciu uplatnenú e-mailom zo dňa 07. 12. 2015 žiadnym spôsobom nevybavil, práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý ako kupujúci v zmysle odstúpil od zmluvy. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného z 13. 11. 2019, ktorým potvrdil, že reklamáciu zo 07. 12. 2015, ktorá znamená dôvodné a zároveň platné odstúpenie od zmluvy. Poukázal na to, že druhú reklamáciu, pri ktorej došlo k výmene častí uplatnil u žalovaného ako predávajúceho, čo žalovaný nepoprel. V odpore proti platobnému rozkazu výslovne uvádza reklamáciu za mňa, tak ako v iných prípadoch by bola spoločnosť URGELA s.r.o. na základne príkaznej zmluvy z 12. 04. 2015, teda je zrejmé, že opravu vykonala menovaná spoločnosť. Ak plnomocenstvo bolo obsiahnuté v článku 2 ods. 2 príkaznej zmluvy bolo neplatné, nemá to žiadne vplyv na to, že opravu tovaru v rámci druhej reklamácie vykonala spoločnosť URGELA s.r.o. v rámci záväzkového vzťahu so žalovaným výmenu varných častí takisto vykonala na pokyn žalovaného a nie na základe jeho objednávky. Ak si teda žalovaný v rámci druhej reklamácie objednal u spoločnosti URGELA s.r.o. opravu reklamovaného tovaru a následne žalobcovi ako spotrebiteľovi vrátil tovar za vady zakúpené u žalovaného a reklamovaného u neho zodpovedá žalovaný ako predávajúci. Akým spôsobom žalovaný uskutočnil opravu, či ju vykonal

sám alebo iným subjektom, je pre posúdenie jeho zodpovednosti bezpredmetné. Podstatné je, že tovar bol zakúpený u neho a jednotlivé vady boli reklamované u žalovaného ako u predávajúceho.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), prejednal vec (odvolanie žalovaného) ako podané včas (362 ods.1 ) oprávnenou osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (, ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.464,20 eura dôvodiac tým, že na základe ústenej kúpnej zmluvy a objednávky č. XXXXXXXXX zo dňa 15. 03. 2014 kúpil od predávajúceho (žalovaného) varný panel - varič/platňa A9-6I: ASCOT, 90x60 indukcia cream/bronze, za cenu 2.345,40 eura a bronzové madlo AFBT9: pre 90 cm varič v sume 118,80 eura. Po jeho uvedení do prevádzky bol žalobcom v záručnej dobre niekoľkokrát u predávajúceho reklamovaný pre vadu (nefunkčnosť). Žalobca naposledy uplatnil u predávajúceho reklamáciu prostredníctvom svojej manželky e-mailom dňa 07. 12. 2015. Reklamácia podľa žalobcu nebola predávajúcim vybavená v zákonnej 30 dňovej lehote, pretože bola vybavená spoločnosťou URGELA, spol. s r.o., písomnosťou zo dňa 14. 12. 2015. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že uvedená spoločnosť vybavovala aj predchádzajúce reklamácie, čo žalobca nikdy nerozporoval. K vyjadreniu pripojil kópiu príkaznej zmluvy o výkone reklamačnej činnosti zo dňa 12. 04. 2015 uzatvorenej medzi ním na jednej strane (príkazca) a spoločnosťou URGELA, spol. s r.o na strane druhej (príkazník). V danom prípade teda spoločnosť URGELA, spol. s r.o, vybavila reklamáciu zamietnutím. Podľa žalobcu vybavenie reklamácie, resp. jej zamietnutie iným subjektom ako predávajúcim je v rozpore s , preto pre nevybavenie jeho reklamácie v lehote 30 dní podľa odstúpil od zmluvy listom zo dňa 01. 08. 2016, doručeným žalovanému dňa 03. 08. 2016. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie , dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k vybaveniu reklamácie oprávnenou osobou v lehote 30 dní, preto bol žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy.

8. Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

8.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods. 1 písm. b) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

8.3. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až .

8.4. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. V prejednávanej veci ide o prípad uplatnenia zodpovednosti za vady (reklamácie) zo strany žalobcu, ako kupujúceho u žalovaného, ako predávajúceho s tým, že žalobca založil svoju žalobu na tvrdení, že jeho reklamácia nebola vybavená včas, pretože ju nevybavovala oprávnená osoba, z ktorého dôvodu má právo na odstúpenie od (kúpnej) zmluvy. Z obsahu reklamácie zo dňa 14. 12. 2015 vyplynulo, že bola zamietnutá z dôvodu, že spotrebič nebude pracovať pod napätím v rozsahu 230-240 V s tým, že pri jeho inštalácií dňa 04. 12. 2015 bolo v elektrickej sieti žalobcu namerané napätie 242 V (teda z dôvodu, že ide o vadu/poškodenie, za ktoré žalovaný nenesie zodpovednosť v prípade, ak spotrebič nebude pracovať pod napätím v rozsahu 230-240 V).

10. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o vzniku práva žalobcu na odstúpenie od zmluvy je predčasné, pretože súd prvej inštancie k namietaným právnym záverom dospel nesprávnym právnym výkladom ust. , o ochrane spotrebiteľa.

11. Podľa , ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

11.2. upravuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, ak reklamácia nebola vybavená v zákonnej lehote. Právo na odstúpenie od zmluvy zákon neviaže výlučne na nedodržanie 30- dňovej lehoty, ale v prvom rade na splnenie podmienky, že sa jedná o záručnú vadu predanej veci, ktorú je možné reklamovať a za ktorú zodpovedá predávajúci. Zodpovednosť za vady predanej veci vzniká iba v prípade existencie vád, na ktoré sa vzťahuje záruka. Prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá automaticky vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu, že sa súd musí existenciou predávajúcim tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Vyššie uvedené závery boli konštatované v rozhodnutí Najvyššie súdu SR sp. zn. zo dňa 11. 10. 2018 v obdobnom prípade, kde Najvyšší súd vyslovil, že márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je totiž dôvodné len za splnenia určitých predpokladov, a to že a) reklamovaná vada je skutočne vadou, b) vyskytuje sa u predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c) je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú vadu“. V prípade, že k poškodeniu dôjde v dôsledku nesprávneho používania veci, najmä v prípade jej užívania v rozpore s informáciami (výrobcu) o spôsobe použitia a údržby veci, nejde o „reklamačnú“ vadu v zmysle

12. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že možno pristúpiť k záveru, že v danom prejednávanom prípade bolo primárnou povinnosťou súdu prvej inštancie (a to aj s poukazom na zásadu iura novit curia - súd pozná právo) sa v konaní zaoberať najskôr skutočnosťou, či v danom prípade ide o takú vadu variča, ktorá je tzv. vadou reklamovateľnou. Až posúdením uvedeného a následným záverom o tom, že v danom prejednávanom prípade by išlo o vadu reklamovateľnú (s poukazom na obsah listiny o vybavení reklamácie zo dňa 14. 12. 2015 / č. l. 17) by mohol pristúpiť k posudzovaniu tohto, kto bol oprávnený reklamáciu vybaviť, či táto bola vybavená oprávnenou osobou a včas a zároveň

aj k záveru o dôvodnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu podľa Z. z, resp. k posudzovaniu skutočností, ktoré ako uviedol súd prvej inštancie v bode 29. poslednej vety odôvodnenia rozhodnutia, boli v prejednávanom prípade spornými. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nedostatočných skutkových zisteniach, v dôsledku čoho, je preto jeho rozhodnutie v tejto časti predčasné a teda aj nepreskúmateľné.

13. Odvolací súd zaoberajúc sa ďalšími žalovaným uplatnenými odvolacími námietkami konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé (nesporné), že reklamácia zo dňa 07. 12. 2015, bola uplatnená manželkou žalobcu. V tejto súvislosti však medzi stranami sporu bola namietaná skutočnosť, či v danom prípade manželka žalobcu je oprávnenou osobou na uplatnenie reklamácie. Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. pojem „bežné veci“ nevymedzuje, t. j. nevymedzuje, ktoré veci treba považovať za bežné a ktoré za ostatné. Pri posudzovaní, čo možno považovať za bežnú vec, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu vecí, na účel, na ktorý vec slúži. Väčšinou ide o záležitosť, ktorá je medzi manželmi obvyklá, ktorú prináša každodenný život, pri ktorej sa neočakáva nesúhlas druhého manžela práve preto, že záležitosť svojím významom neprekračuje obvyklú rutinu denného života, ktorou sa neohrozuje vlastníctvo druhého manžela. Medzi bežné záležitosti zaraďujeme právne úkony týkajúce sa spoločného majetku a neznamenajúce žiadne zmeny v hodnotách rovnako tak nákupy či objednávky služieb, ktoré sú potrebné na normálny chod domácnosti. Za bežnú vec sa v majetkových vzťahoch medzi manželmi podľa ustálenej judikatúry nepovažuje predaj alebo kúpa nehnuteľnosti. Takýto predaj alebo kúpa zjavne vybočuje z každodennej správy spoločného majetku manželov, a preto manžel musí mať súhlas druhého manžela na predaj spoločne vlastnenej nehnuteľnosti alebo aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, nehnuteľnosť kúpil (R 21/1972).

13.2. Z vyššie uvedeného výkladu jednoznačne nemožno vyvodiť skutočnosť, že uplatnenie reklamácie na vec patriacu do BSM (spoločný varič) jedným z manželov by nespadalo pod bežnú vec, keďže je zrejmé, že k žiadnemu zníženiu majetkových hodnôt nedochádza, a zároveň je zrejmé, že je v záujme oboch manželov, aby vec ktorú nadobudli počas manželstva slúži ich spoločným potrebách (domácnosti) fungovala. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že nevidí dôvod, prečo by žalobca nesúhlasil s uplatnením reklamácie jeho manželkou, pretože z jeho konania, keď následne uplatnil svoje práva na súde voči žalovanému v tomto konaní, je možné vyvodiť jeho súhlas s konaním jeho manželky, a to uplatnením reklamácie prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Rovnako tak je nutné dať na zreteľ, že ani konanie žalovaného v podobe jeho vybavenia reklamácie (i keď táto skutočnosť bola v konaní spornou), ktorá bola uplatnená manželkou žalovaného, nenasvedčuje tomu, že by predmetnú reklamáciu považoval za uplatnenú neoprávnenou osobou(keď táto skutočnosť, ani z obsahu vybavenia spornej reklamácie nevyplynula). Obdobne tomu tak bolo aj v rámci riešenia predchádzajúcej reklamácie uplatnenej dňa 26. 09. 2015 manželkou žalobcu (č. l. 41). Zároveň však v tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že odvolacia argumentácia žalovaného ohľadne uplatnenia reklamácie neoprávnenou osobou, resp. manželkou žalobcu nemôže obstáť, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predložil v konaní dôkaz (plnomocenstvo zo dňa 09. 02. 2015 / č. l. 43), ktoré okrem iného výslovne (nesporne) oprávňovalo jeho manželku na uplatnenie reklamácie u žalovaného. Na základe uvedeného sa odvolací súd v tejto časti zhodol s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a zároveň odvolaciu argumentáciu žalovaného, ohľadne neoprávnenej osoby na uplatnenie reklamácie, vyhodnotil za nedôvodnú.

14. Žalovaný ďalej v odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech na základe ustanovenia , (bod 32. rozhodnutia), podľa ktorého určená osoba môže reklamáciu vybaviť len tak, že spotrebiteľovi vráti opravený tovar. Mal za to, že podnikateľ má postavenie určenej osoby len v prípade, že je v záručnom liste určený na opravu ( , na ktorý odkazuje ) a zároveň v prípade, ak si spotrebiteľ uplatní reklamáciu u určenej osoby s tým, že mal za to, že v danom prípade tomu tak nebolo. Mal za to, že spoločnosť URGELA spol. s r.o. vystupovala v rámci reklamácie ako jeho splnomocnenec, t. j. splnomocnenec žalovaného ako predávajúceho (nie ako určená osoba - poznámka odvolacieho súdu) s tým, že žalobca vedel o existencií predmetného splnomocnenia, keď do svojho obydlia vpustil zamestnancov (zástupcov) spoločnosti URGELA spol. s r.o., a to pri vybavovaní v poradí druhej reklamácie, ktorá bola taktiež uplatnená u žalovaného (C. K.).

14.2. Súd prvej inštancie v bode 32. rozhodnutia s poukazom na uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ si uplatnil reklamáciu u predávajúceho (konštatujúc, že žalobca adresoval svoju reklamáciu žalovanému) s tým, že žalovaný na základe príkaznej zmluvy reklamáciu postúpil na vybavenie spoločnosti URGELA spol. s r.o., ktorá je s poukazom na ustanovenie 18 ods. 2 oprávnená vybaviť reklamáciu iba odovzdaním opraveného výrobku, k čomu v konkrétnom prípade neprišlo, keďže predmetnú reklamáciu prípisom zamietli. Toto konanie žalovaného, resp. spoločnosti URGELA, spol. s r.o., súd prvej inštancie považoval za rozporné s vyššie citovaným ustanovením ( ), nakoľko ak predmetná spoločnosť, nevybavila reklamáciu odovzdaním opraveného výrobku mala reklamáciu postúpiť predávajúcemu, resp. žalovanému na vybavenie. Ďalej uviedol, že mal za preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k riadnemu a včasnému vybaveniu reklamácie, v dôsledku čoho žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ., na základe čoho je nárok žalobcu oprávnený a jeho odstúpenie od zmluvy je platné.

15. Podľa , spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby. Určená osoba môže reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného výrobku, inak reklamáciu postúpi predávajúcemu na vybavenie.

16. Podľa , odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca 6) alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou 7), alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv 7a) (ďalej len „“).

17. v jeho dáva spotrebiteľovi na výber z dvoch možných alternatív týkajúcich sa subjektov, u ktorých možno reklamáciu uplatniť, a to konkrétne u predávajúceho alebo u určenej osoby. Zároveň v druhej vete uvádza záväzný postup vybavenia reklamácie v prípade, ak bola reklamácia uplatnená u určenej osoby. Z uvedeného je zrejmé, že druha veta ustanovenia sa neuplatní na ten skutkový stav, ak spotrebiteľ uplatnil svoju reklamáciu priamo u predávajúceho. Naopak, táto sa vzťahuje len na prípady, ak bola reklamácia spotrebiteľom uplatnená u určenej osoby, (ktorú sa v zmysle rozumie osoba určená výrobcom na vybavovanie záručných reklamácií), a teda v tomto prípade určenej osobe stanovuje záväzný postup vybavenia reklamácie odovzdaním opraveného výrobku, inak musí reklamáciu postúpiť predávajúcemu na vybavenie.

18. V prejednávanom prípade bolo nesporným, že žalobca v postavení spotrebiteľa si uplatnil právo zo zodpovednosti za vady v záručnej dobre reklamáciou u žalovaného ako predávajúceho, teda nie u určenej osoby. Je zrejmé, že ak bola reklamácia uplatnená u predávajúceho (žalovaného), tak táto skutočnosť vylúčila aplikáciu druhej vety § 18 ods. 2, a to záväzný spôsob riešenia reklamácie určenou osobou. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil reklamáciu u predávajúceho (žalovaného), avšak následne pristúpil k aplikácií druhej vety § 18 ods. 2 a teda uviedol, že spoločnosť URGELA, spol. s r.o., ktorá vykonala reklamáciu na základe príkaznej zmluvy, bola povinná vybaviť reklamáciu iba odovzdaním opraveného výrobku, nemohol odvolací súd tento záver považovať za správny.

19. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 2 písm. n), sa určenou osobou rozumie osoba oprávnená výrobcom na vykonávanie záručných opráv. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že spoločnosť URGELA, spol. s r.o. je určenou osobou v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, resp. že je osobou určenou výrobcom na vykonávanie záručných opráv, preto aj záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 32. napadnutého rozhodnutia o povinnosti spoločnosti URGELA, spol. s r.o. vybaviť reklamáciu odovzdaním opraveného výrobku, alebo jeho odovzdaním predávajúcemu v zmysle druhej vety § 18 ods. 2 je predčasný, zároveň je však pre posúdenie v danom prípade aj bezvýznamný, keďže žalobca (spotrebiteľ) si uplatnil reklamáciu u žalovaného (predávajúceho), nie u určenej osoby.

20. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v časti bodu 32. spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže zo skutkových zistení súd vyvodil nesprávne závery pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, a aj keď aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval.

21. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (k čomu v konkrétnom prípade nedošlo), prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranou sporu (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , či sp. zn. ).

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné, keďže závery súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu v konaní neboli zatiaľ dostatočne preukázané, a teda sú predčasné, preto z dôvodu nesprávnych (nedostatočných) právnych záverov súdu prvej inštancie, musel odvolací súd rozsudok podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie po prejednaní veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom najmä so skutočnosťou, či v danom prípade ide o vadu variča, ktorá je reklamovateľná a až následne ak by dospel k záveru, že tomu tak je, pristúpi k posúdeniu sporných skutočností, kto bol oprávnený reklamáciu vybaviť, či táto bola vybavená oprávnenou osobou a včas a zároveň aj k záveru o (ne) dôvodnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu podľa Z. z, a to v intenciách právneho názoru vyššie vysloveného odvolacím súdom ( ). Zároveň rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane trov konania odvolacieho.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).