Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/86/2018

Identifikačné číslo spisu: 8017200775 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8017200775.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Q. J., bytom XX-XXX H., M. X, O. P., právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobkyne, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -9 z 21. februára 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e má p r á v o na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Uznesením, č. k. -9 z 21. februára 2018, Krajský súd v Prešove odmietol žalobu žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 09. apríla 2013, č. 2623-75/2013-SK.

2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala doručenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník do vlastných rúk alebo jeho zrušenia. Skonštatoval, že žalovaná a ani jej pobočka nemali zákonnú povinnosť doručovať predmetné rozhodnutie do vlastných rúk žalobkyne, a preto konal ďalej o prípustnosti, dôvodnosti žaloby s poukazom na (ďalej len „“). Nakoľko žalobkyňa nevyužila riadny opravný prostriedok, ktorého použitie umožňoval osobitný predpis, dospel k záveru, že žaloba je neprípustná a je potrebné ju odmietnuť. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, rovnako ako im nepriznal ani náhradu trov predchádzajúceho kasačného konania vedeného pod sp. zn. .

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť pre nesprávne právne posúdenie veci. Opakovane namietal, že je opomenutým účastníkom konania, lebo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu mu nebolo doručené do vlastných rúk. Navrhol preto, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že navrhuje uznesenie krajského súdu potvrdiť ako vecne správne.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v súlade s bez pojednávania, a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobkyne nie je možné vyhovieť.

6. Z administratívneho spisu žalovanej ako aj z nesporných tvrdení účastníkov súdneho konania vyplýva, že žalobkyňa bola účastníčkou správneho konania a uvedené rozhodnutie jej Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník doručovala doporučene na adresu bydliska v Poľskej republike. Zásielku s rozhodnutím prevzal na adrese žalobkyne jej manžel, pán M. J.. Kasačný súd pritom už v predchádzajúcom kasačnom konaní vedenom pod sp. zn. uvedenú právnu otázku riešil, keď poukázal na odlišnosť právneho inštitútu poistenia a poistného, pričom detailne vysvetlil, že odporkyňa nemá povinnosť rozhodnutie o vzniku, prerušení či zániku sociálneho poistenia doručovať do vlastných rúk (na rozdiel od rozhodnutia o poistnom).

7. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu konštatuje, že predmetné rozhodnutie pobočky žalovanej nie je rozhodnutím o poistnom; je rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia, pre ktoré zákon doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje.

8. Krajský súd vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne, jasne, zrozumiteľne, s poukazom na relevantné zákonné ustanovenia ( , a , ., o sociálnom poistení) a tiež v kontexte predchádzajúceho rozhodnutia kasačného súdu z 26. júla 2017, sp. zn. náležite tiež vysvetlil, z akých dôvodov žalobkyňu nemožno považovať za opomenutú účastníčku konania. Na tieto dôvody kasačný súd ako na svoje už len v podrobnostiach odkazuje a nebude ich už duplicitne uvádzať.

9. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že krajský súd mal rozhodnutie pobočky žalovanej ex lege zrušiť podľa , nakoľko bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený, kasačný súd na túto jej námietku neprihliadol. Krajský súd postupoval procesne správne, keď prioritne skúmal, či v danom prípade sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže ako správny súd konať a rozhodnúť ( ). Keďže žaloba sťažovateľky neobstála už v procese prvotnej kontroly podmienok konania, krajský a ani kasačný súd sa touto námietkou zaoberať nemohli.

10. Kasačný súd za rozhodnú považuje okolnosť, že sťažovateľka voči rozhodnutiu pobočky žalovanej vo Svidníku nepodala riadne a včas opravný prostriedok. Písomnosť označená ako odvolanie bola žalovanej doručená až dňa 20. novembra 2015, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, o čom žalovaná sťažovateľku riadne upovedomila a poukázala tiež na to, že rozhodnutie č. 26322-75/2013-Sk z 09. apríla 2013 nadobudlo právoplatnosť ešte dňa 28. mája 2013, ktorý postup žalovanej korešponduje zákonu.

11. Krajský súd preto dospel k správnemu záveru, že sťažovateľka nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, keď sa žalobou domáhala zrušenia právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto bolo potrebné jej žalobu ako neprípustnú podľa odmietnuť. 12. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju s poukazom na ustanovenie .

13. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a v spojení s a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.

14. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.