Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/12/2018

Identifikačné číslo spisu: 6911214072 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2018 Meno a priezvisko: Mgr. Katarína Beniačová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6911214072.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 34 127 798, zastúpenej spoločnosťou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598, proti povinným 1/ I. bývajúcemu v O., 2/ R. bývajúcej v O. 3/ I., bývajúcemu v V., 4/ C., bývajúcemu v T., o vymoženie pohľadávky vo výške 1 728,08 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 17. januára 2013 č. k. -37 exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný 3/ navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu premlčania pohľadávky oprávnenej. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinný 3/ uvedeným podaním vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému nároku oprávnenej, pričom v danom prípade 10-ročná premlčacia lehota na vykonanie rozhodnutia v zmysle začala plynúť dňom vykonateľnosti exekučného titulu t. j. 28. júna 1999 a uplynula dňa 28. júna 2009. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie podľa Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu zániku práva oprávnenej na vymáhanie pohľadávky.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 28. mája 2015 č. k. -71 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Odvolací súd uviedol, že pri výkone rozhodnutia možno námietku premlčania uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V takomto prípade totiž nejde o zánik práva priznaného vykonávaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, ale o iný dôvod, pre ktorý nemožno rozhodnutie vykonať. V danom prípade je zrejmé, že oprávnená si uplatnila právo z exekučného titulu po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty,

preto odvolací súd považoval premlčaciu námietku povinného 3/ vznesenú v návrhu na zastavenie exekúcie za dôvodnú. Odvolací súd doplnil, že nakoľko v exekučnom titule bolo priznané nedeliteľné plnenie, plynie premlčacia doba vo vzťahu ku spoludlžníkom spoločne, a nie zvlášť (in personam) ako je tomu pri deliteľných záväzkoch, a preto účinky premlčania nároku veriteľa voči jednému dlžníkovi sa vzťahujú aj na jeho nároky voči ostatným dlžníkom. Odvolací súd konštatoval, že vznesením námietky premlčania jedného zo solidárnych dlžníkov -povinných došlo k zániku nároku na výkon rozhodnutia, a nie tak ako to nesprávne konštatoval súd prvej inštancie k zániku práva exekučným titulom priznaného.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle (ďalej len „“). Dovolateľka mala za to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil druh plnenia, na ktoré boli zaviazaní povinní. Podľa jej názoru boli povinní exekučným titulom zaviazaní na solidárne plnenie, t. j. plnenie, ktoré je oprávnená požadovať od ktoréhokoľvek z povinných. V takom prípade sa jedná vždy o samostatné právo voči každému solidárnemu dlžníkovi. Zároveň vyvodila z právnej teórie, že skutočnosti spôsobujúce zánik záväzkov bez uspokojenia veriteľa nemajú zásadne objektívne, ale len subjektívne následky, čo znamená, že spôsobujú zánik záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a tým dlžníkom, ktorého sa týkajú. Dovolateľka teda konštatovala, že nakoľko je v danom prípade spoločné plnenie povinných solidárne a nie nedielne, námietka podaná povinným 3/ žiadnym spôsobom nezasiahla do jej nároku voči ostatným povinným, a preto neexistuje dôvod, aby bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú aj voči povinným 1/, 2/ a 4/, nakoľko títo nevzniesli námietku premlčania. Na základe uvedeného dovolateľka žiadala, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu voči povinným 1/, 2/ a 4/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Povinní sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [ (ďalej len „“)] po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) oprávnená, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( ); dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

6. Podľa prechodného ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (28. septembra 2015), dovolací súd postupoval v zmysle a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle , a

8. V zmysle bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal.

9. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie. Dôvody prípustnosti dovolania proti uzneseniu vymedzoval Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažným procesným vadám uvedeným v

10. Dovolanie oprávnenej smeruje proti „zmeňujúcemu“ uzneseniu. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu uzneseniu ( ) bola založená na zásade diformity (rozdielnosti) rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie. O rozdielne rozhodnutia ide vtedy, ak oba súdy inak posúdili okolnosti významné pre rozhodnutie veci, v dôsledku čoho rozdielne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci,

pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah uznesenia odvolacieho súdu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či vo výrokoch rozhodnutí súdov oboch inštancií sú alebo nie sú zvolené rovnaké formulácie - aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd vo svojom uznesení posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako (napríklad zhodne so súdom prvej inštancie priznal to isté, resp. zamietol, prípadne zastavil to isté), nejde o zmeňujúce uznesenie, ale o potvrdzujúce uznesenie.

11. Riešenie otázky prípustnosti dovolania oprávnenej v zmysle bolo preto potrebné založiť na porovnaní (obsahu) uznesení súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu z aspektu nimi upravených práv a povinností účastníkov konania. Súd prvej inštancie v danom prípade zastavil exekúciu z dôvodu zániku práva oprávnenej na vymáhanie pohľadávky; odvolací súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rovnako ju zastavil, pretože existoval iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade nejde o uznesenie, ktorým by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie. Z porovnania uznesení súdov nižších inštancií totiž nevyplývajú žiadne obsahové odlišnosti z hľadiska úpravy práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Inými slovami, uznesenie odvolacieho súdu je po stránke obsahovej „potvrdzujúce“ (i keď formálne označené ako „zmeňujúce“), a teda ho nemožno považovať za rozhodnutie zakladajúce prípustnosť dovolania v zmysle

12. Dovolanie (aj vzhľadom na body 10. a 11. odôvodnenia) nesmeruje proti uzneseniam so znakmi niektorého z uznesení uvedených v a Dovolanie oprávnenej teda v zmysle a nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu ku dňu podania dovolania umožňovalo uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

13. Dovolanie oprávnenej by bolo prípustné iba vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ V zmysle ale dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým tu treba rozumieť Exekučný poriadok. Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolania oprávnenej nevyplýva ani z

14. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie oprávnenej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné podľa a jeho prípustnosť je vylúčená aj podľa Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie oprávnenej, ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol ( ).

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.