Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cob-15-2021.pdf
PDF · 80.24 KB
Case nature
Subarea
6Cob/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: JUDr. Ján Garaj, MBA, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 43341993, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45006032, proti žalovanému: PKB invest, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 461 733, zastúpenému: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 57.293,38 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/170/2018-380 zo dňa 19.1.2021, takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 36,88 %.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom sp. zn. 24Cb/l 70/2018 zo dňa 17.4.2019 Okresný súd Prešov rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18.081,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 19.6.2018 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v pravidelných mesačných splátkach po 5.000,- eur mesačne vždy k prvému dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,12 %. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6Cob/64/2019 zo dňa 12.11.2020 výrok o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého súd prvej inštancie musí vylúčiť možnosť aplikácie § 257 CSP, teda skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať.
3. Žalobca sa listom zo dňa 21.12.2020 vyjadril, že vzhľadom na špecifikum daného sporu sú naplnené zákonné predpoklady na aplikáciu § 257 CSP a súdu navrhol, aby žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v liste zo dňa 8.1.2021 uviedol, že s aplikáciou § 257 CSP nesúhlasí, nakoľko príčina sporu tkvie v nedostatočnej úprave práv a povinností v dohode o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca napriek tomu, že je advokátom, nechal sa zastupovať iným advokátom so sídlom v I., čím došlo k navýšeniu trov konania o cestovné výdavky a stratu času. Mal za to, že je podstatné skúmať, že ide o spor medzi dvoma podnikateľmi a s podnikaním je späté aj podnikateľské riziko, ktoré v tomto prípade predstavuje povinnosť nahradiť trovy súdneho konania.
Podľa jeho názoru nie je spravodlivé, aby za nesprávne rozhodnutia žalobcu pri výkone jeho podnikania niesol zodpovednosť žalovaný a znášal trovy súdneho konania bez nároku na ich refundáciu, pričom po podaní žaloby bol žalovaný nútený vyhľadať právnu pomoc v spore, čím mu vznikli značné finančné výdavky.
4. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou aplikácie § 257 CSP ohľadom trov konania a v spore nezistil dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania nemala byť priznaná. Žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa neuviedol. Obe strany sú podnikateľmi a spor vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, neboli zistené ani tvrdené ich vážne ekonomické, prípadne zdravotné problémy, žaloba nebola formulárová, nejedná sa o drobný ani spotrebiteľský spor a žalobca nepodáva veľké množstvo obdobných žalôb.
5. Na rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V spore mal žalobca úspech v časti sporu týkajúcej sa zastupovania žalovaného v pozícii žalovaného, žalovaný mal úspech v časti sporu týkajúcej sa zastupovania žalovaného v pozícii žalobcu, teda obe strany mali v spore čiastočný úspech. Preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
6. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 36,88 %.
7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
8. Namietal, že súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. § 255 ods. 2, ktoré však nesprávne vyložil a na základe toho vo veci nezákonne rozhodol. Zásada úspechu v spore sa premieta v aplikovanom ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t.j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet žiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne teda platí, že. sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Žaloba žalobcu znela na sumu 57.293,38 a žalobcom vysúdená suma je 18.081,49 eur. Žalobca mal úspech vo veci 31,55 % a v 68,44 % bol neúspešný (bol teda úspešný žalovaný). Potom matematicky 31,56 % trov nahradí žalovaný žalobcovi a 68,44 % žalobca žalovanému s tým, že oboje sa navzájom odpočíta (68,44 % - 31,56 % = 36,88 %). Žalobca by tak mal správne nahradiť čiastočne úspešnému žalovanému 36,88 % trov. Súd prvej inštancie vo veci postupoval tak, akoby úspech strán v spore bol rovnaký. Vtedy by bolo rozhodnutie súdu správne. Avšak žalobca mal úspech vo veci 31,56 % a v rozsahu 68,44 % bol neúspešný. Žalobca tak má nahradiť čiastočne úspešnému žalovanému 36,88 % trov konania.
9. Žalobca navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že z ust. § 255 ods. 2 CSP vyplýva, že právny poriadok umožňuje súdu v prípade, ak každá zo strán mala v konaní úspech čiastočný, nárok na náhradu trov konania nepriznať. Vzhľadom na okolnosti sporu, kedy aj z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že nárok, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, je v prevažnej miere oprávnený, žaloba však bola podaná predčasne, s poukazom na skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal, že žalovanému skutočne poskytol právne služby, a preto žalobca má voči žalovanému nárok na úhradu odmeny za poskytnuté služby, je v danom prípade namieste postup súdu, aby žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP, pričom rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá spravidla vyčísliť v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby bol prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu. Nárok na náhradu trov konania vzniká v takom prípade na základe jednoduchého výpočtu. Úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Možnosť nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov prichádza do úvahy len vtedy, ak ich úspech resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký.
17. V prejednávanej veci ale účastníci v zásade rovnaký úspech v konaní nemali. Z požadovanej sumy 57.293,38 eur bola žalobcovi priznaná iba čiastka 18.081,49 eur. Preto aplikácia §-u 255 ods. 2 CSP v jeho druhej časti, teda možnosť žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznať, v danom prípade neprichádza do úvahy. Bol to teda práve žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti ním vynaložených trov.
18. Žalobca sa domáhal úhrady sumy 57.293,38 eur, úspešný bol len v rozsahu sumy 18.081,49 eur. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje 31,56 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 68,44 %. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje rozdiel uvedených hodnôt, čo je 36,88 %, v ktorom rozsahu má žalovaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi.
19. Ani odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému nezistil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že citované ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho výsledok. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd takéto dôvody nezistil, keďže ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich hodnotení je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu. V danom prípade mal rozhodujúci podiel na vzniku a priebehu sporu žalobca.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 36,88 %.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
22. Výšku týchto trov (prvoinštančných aj odvolacích) ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).