Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/129/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom: Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: P. H., nar. X.X.XXXX, K. 5, XXX XX H., v konaní o zaplatenie sumy 258,84 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 258,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne :

- zo sumy 46,99 EUR od 7.2.2019 až do zaplatenia,

- zo sumy 51,98 EUR od 12.3.2019 až do zaplatenia,

- zo sumy 65,89 EUR od 9.4.2019 až do zaplatenia,

- zo sumy 46,99 EUR od 8.5.2019 až do zaplatenia,

- zo sumy 46,99 EUR od 7.6.2019 až do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 548,48 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.5.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté služby, ktoré si zvolil. Žalovaný svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnil, pretože cenu za poskytnuté služby riadne a včas neuhradil. Pohľadávku voči žalovanému žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa ust. (ďalej len „“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. , vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

7. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28 a žalovaný uzavreli dňa 15.12.2018 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytovať elektronické komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo a zapožičaná SIM karta. Žalovaný si zvolil aktiváciu služieb v rámci zvoleného programu. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.

8. Z bodu 5 zmluvy (Zmluvná pokuta) súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia záväzku viazanosti vznikne podniku právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku vzhľadom na poskytnuté benefity, ktorými sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava z ceny koncového zariadenia, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je suma špecifikovaná v tabuľke č.1, ktorá zohľadňuje poskytnuté benefity (v danom prípade suma 700 EUR). Zmluvná pokuta bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti: t.j. zmluvná pokuta = základ pre výpočet mínus (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti krát základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote, uvedenej vo faktúre.

9. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.:

- faktúrou zo dňa 22.1.2019, splatnou dňa 6.2.2019 vyúčtovala žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.12.2018 do 21.1.2019 cenu za poskytnuté služby vo výške 46,99 EUR,

- faktúrou zo dňa 22.2.2019, splatnou dňa 11.3.2019 vyúčtovala žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.1.2019 do 21.2.2019 cenu za poskytnuté služby vo výške 51,98 EUR,

- faktúrou zo dňa 22.3.2019, splatnou dňa 8.4.2019 vyúčtovala žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.2.2019 do 21.3.2019 cenu za poskytnuté služby vo výške 65,89 EUR,

- faktúrou zo dňa 22.4.2019, splatnou dňa 7.5.2019 vyúčtovala žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.3.2019 do 21.4.2019 cenu za poskytnuté služby vo výške 46,99 EUR,

- faktúrou zo dňa 22.5.2019, splatnou dňa 6.6.2019 vyúčtovala žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.4.2019 do 21.5.2019 cenu za poskytnuté služby vo výške 46,99 EUR. Spolu bola vyúčtovaná suma 258,84 EUR.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca dňa 3.12.2020 postúpila na spoločnosť žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní. Uvedená skutočnosť bola žalovanému oznámená listom spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 22.12.2020. Z podacieho hárku súd zistil, že predmetné oznámenie spolu s výzvou na zaplatenie dlhu bolo žalovanému doručované doporučenou zásielkou prostredníctvom pošty dňa 29.3.2021 na adresu, uvedenú pri uzatváraní zmluvy.

11. Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa ust. § 43 ods. 1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa ust. § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie prístupu k mobilnej elektronickej komunikačnej sieti alebo k verejnej mobilnej telefónnej sieti a sprístupnenie súvisiacich služieb zvolených žalovaným prostredníctvom koncového zariadenia alebo prostredníctvom SIM karty. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. a nasl. ), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.

15. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v piatich zúčtovacích obdobiach, bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 258,84 EUR. Žalobca si z uvedenej sumy uplatnil celý dlh spolu vo výške 258,84 EUR.

16. Keďže žalovaný základ ani výšku nároku nespochybňoval, súd ho zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky.

17. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 548,48 EUR titulom zmluvnej pokuty.

18. Podľa ustanovenia , ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Podľa ustanovenia , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý má byť jednoznačný. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení . Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu. V dohode o zmluvnej pokute musí byť zároveň jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.

21. Z posudzovanej zmluvy o poskytovaní verejných služieb jednoznačne vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute obsahuje zákonom predpísané obsahové náležitosti; je v nej určená výška pokuty resp. spôsob jej určenia, ako aj jednoznačná špecifikácia zmluvnej povinnosti, na porušenie ktorej sa pokuta vzťahuje. Žalovaný sa zaviazal, že bude riadne a včas plniť cenu za poskytnuté služby, ako aj, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojednanú dobu.

22. Jasne a zrozumiteľne je v zmluve uvedené, že práve oproti týmto záväzkom boli žalovanému poskytnuté výhody, spočívajúce jednak v tom, že získal do svojho vlastníctva mobilné zariadenie za cenu 19 EUR, t.j. za cenu nižšiu o 580 EUR, ako bola jeho reálna maloobchodná (spotrebiteľská) cena v čase

uzavretia zmluvy (599 EUR) a jednak v tom, že získal zľavu zo štandardných poplatkov za poskytnuté služby (súhrnne 120 EUR). Maximálna výška zmluvnej pokuty bola určená práve vo výške poskytnutej zľavy z ceny mobilného telefónu v spojení so zľavou zo štandardných poplatkov (t.j. 580 EUR + 120 EUR = 700 EUR) a zároveň je z obsahu dohody o zmluvnej pokute zrejmé, že zohľadňuje aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pretože rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností. Výška zmluvnej pokuty sa tak postupne znižuje, v závislosti od toho, aký čas uplynul od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.

23. Súd považuje toto ustanovenie o zmluvnej pokute za maximálne vyvážené, pretože nevyžaduje od spotrebiteľa plnenie takých povinností, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Právo spotrebiteľa nadobudnúť mobilný telefón za zvýhodnenú cenu je podmieňované iba jeho povinnosťou riadne včas platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, čo je povinnosť, zakotvená v zákone, konkrétne v ustanovení o elektronických komunikáciách alebo jeho zmluvnou povinnosťou zotrvať v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu. Ide o povinnosti, ktoré podľa názoru súdu žalovanú v žiadnom prípade nemôžu znevýhodňovať oproti dodávateľovi služieb.

24. Súd prízvukuje, že v posudzovanej veci je z vykonaného dokazovania vo vzťahu k časti nároku, uplatňovaného titulom dlhu na cene za poskytnuté verejné komunikačné služby zrejmé, že zmluvná pokuta bola voči žalovanému uplatnená práve z dôvodu porušenia jeho povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté

25. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez ďalších záväzkov, na ktorých porušenie je zmluvná pokuta viazaná alebo, či si kúpi telefón za podstatne zníženú cenu a zaviaže sa na záväzky, ktorých porušenie prináša sankciu vo forme zmluvnej pokuty. Účelom uzavretia dohody o pokute je zabezpečenie záväzkového vzťahu, spojené s následnou sankciou, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s porušením dojednanej povinnosti. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný resp. nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení a kúpiť si telefón za zľavu. Poskytnutie telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu zmluvných strán kompenzované sankciou za porušenie povinnosti platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb resp. vernosti zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie zmluvného vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Žalovaný si teda mohol telefón kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, pričom dohodnutá pokuta zohľadňuje rozsah výhody, ktorú mu žalobca preukázateľne poskytol, vrátane časového úseku, po ktorý si žalovaný zmluvné povinnosti plnil. V danom prípade je nesporné, že žalovaný si túto svoju základnú povinnosť vôbec nesplnil.

26. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil primerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a teda, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

27. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom vo výške 548,48 EUR.

28. Žalobca sa popri istine, zmluvnej pokute, domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania zo súm, vyúčtovaných jednotlivými faktúrami, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. .

29. Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , cit. nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. nar. vlády SR č., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania so zaplatením jednotlivých súm, vyúčtovaných faktúrami, bola vo výške 0 % a po zvýšení o 5 perc. bodov jej výška činí 5 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonom prípustnom rozsahu, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

32. Podľa ust. , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

33. Podľa ust. , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

34. V danej veci nebolo sporné, že žalobca nadobudol uplatnenú pohľadávku od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a preto je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

35. Podľa ust. (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).