Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-184-2017.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/184/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v spore žalobcu: IMPA Bratislava, a.s., Panónska cesta 23, 851 04 Bratislava, IČO: 35 731 851, zast.: PM Lawyers, s.r.o., advokátska kancelária, Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO: 47 251 387, proti žalovanému: U. E., I. XX, XXX XX V., IČO: 46 962 824, o zaplatenie 432,29 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 432,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 490,80 Eur od 15.10.2016 do 30.03.2017, zo sumy 392,27 Eur od 31.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 40,02 Eur od 15.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.06.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 432,29 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe Zmluvy o nájme vozidla poskytol žalovanému do nájmu vozidlo X. D. V v mesiaci september 2016 a vozidlo X. I. V v mesiaci november 2016. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému vzájomne dohodnuté nájomné vo výške 490,80 Eur vrátane DPH faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2016 s lehotou splatnosti do 14.10.2016 a nájomné vo výške 40,02 Eur vrátane DPH faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2016 s lehotou splatnosti do 24.12.2016. Dňa 30.03.2017 došlo zo strany žalovaného k čiastočnej úhrade faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 98,53 Eur, pričom z predmetnej faktúry zostala neuhradená suma vo výške 392,27 Eur. Dňa 20.04.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval žalovaného na úhradu splatnej pohľadávky. K úhrade predmetnej faktúry zo strany žalovaného aj napriek opakovaným výzvam na jej zaplatenie nedošlo.
2. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o nájme vozidla X. D. W.: V faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 14.10.2016, na sumu 490,80 Eur, preberací protokol k zmluve o nájme vozidla X. D. W.: V zmluvu o nájme vozidla X. I. EČV: V faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 14.12.2016, na sumu 40,02 Eur, preberací protokol k zmluve o nájme vozidla X. I. W.: V
3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že položky uvedené v žalobe neuznáva nakoľko sú neopodstatnené. Medzi stranami sporu bola v roku 2015 uzavretá ústna dohoda o tzv. bártrovom poskytovaní služieb, na základe ktorej vykonával pre žalobcu audiovizuálne a fotografické služby, za ktoré mu žalobca prepožičiaval motorové vozidlo. Žalovaný vystavoval žalobcovi každý mesiac faktúry za poskytnuté služby a žalobca žalovanému každý mesiac vystavoval faktúry za prenájom motorového vozidla, pričom faktúry oboch strán boli vzhľadom na spoluprácu každý mesiac vynulované. Žalovaný ani žalobca faktúry finančne neplnili. Faktúra č.
XXXXXXXXXX bola vystavená v mesiaci september 2016, kedy riadne prebiehala spolupráca v zmysle predmetnej dohody. Rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch ani v septembri 2016 nedošlo k žiadnemu finančnému plneniu zo strany žalovaného ani zo strany žalobcu.
4. Žalovaný k odporu doložil faktúru č. XX/XX/XXXX, splatnú dňa 20.08.2016, na sumu 540 Eur, faktúru č. XX/XX/XXXX, splatnú dňa 30.09.2016, na sumu 540 Eur a faktúru č. XX/XX/XXXX, splatnú dňa 15.11.2016, na sumu 540 Eur.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca si v zmysle dohody so žalovaným objednal v roku 2016 dodanie služieb, za ktoré mu žalovaný vystavil nasledovné faktúry: č. XX/XX/XXXX, na sumu 540,00 Eur, splatnú dňa 25.7.2016, č. XX/XX/XXXX, na sumu 540,00 Eur, splatnú dňa 20.8.2016 a č. XX/XX/XXXX, na sumu 540,00 Eur, splatnú dňa 30.9.2016. Predmetné faktúry boli započítané s faktúrami vystavenými žalobcom nasledovne: faktúra žalovaného č. XX/XX/XXXX bola započítaná s faktúrami žalobcu č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, faktúra žalovaného č. XX/XX/XXXX bola započítaná s faktúrami žalobcu č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, a faktúra žalovaného č. XX/XX/ XXXX bola započítaná s faktúrami žalobcu č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalovaným predložená faktúra č. XX/XX/XXXX nebola žalobcovi zo strany žalovaného nikdy doručená a nemá ju evidovanú vo svojom účtovnom systéme.
6. Žalobca k vyjadreniu doložil jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 31.03.2017, inventarizáciu záväzkov a pohľadávok k 30.03.2017, interný výpis žalobcu zo dňa 24.04.2017, dohodu č. XXXXX o započítaní vzájomných pohľadávok spolu s prílohou, jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 20.07.2016, interný výpis žalobcu obsahujúci pohľadávky žalobcu voči žalovanému a dátum ich úhrad a dohodu č. XXXXX o započítaní vzájomných pohľadávok spolu s prílohou.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že faktúry, ktoré sú predmetom sporu nemá dôvod platiť pretože boli súčasťou započítavania v rámci spolupráce so žalobcom. V roku 2016 spolupracoval so žalobcom a ako fotograf pre žalobcu realizoval fotografovanie podujatí a iných marketingových akcií a taktiež realizoval na týchto akciách audiovizuálnu tvorbu. Za svoje služby vystavil žalobcovi faktúry vo vopred dohodnutej sume a žalobca mu vystavil faktúru za prenájom vozidla. Jednalo sa o vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov. O tejto bártrovej spolupráci so žalobcom nemal žiadnu zmluvu ani dohodu. 8. K vyjadreniu žalovaný doložil faktúru č. XX/XX/XXXX, splatnú dňa 30.09.2016 na sumu 540 Eur, faktúru č. XX/XX/XXXX, splatnú dňa 20.08.2016, na sumu 540 Eur, dohodu č. XXXXX o započítaní vzájomných pohľadávok spolu s prílohou, e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným ohľadne zaslania faktúry zo dňa 30.09.2016 a e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 07.10.2016.
9. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 27.01.2022, na ktorom žalobca uviedol, že na základe zmluvy o nájme vozidla prenajal žalovanému vozidlá v mesiacoch 09/2016, 10/2016 a 08/2016, za ktoré žalovanému vystavil faktúry. Dve z týchto faktúr boli uhradené zápočtom na základe faktúr, ktoré vystavil žalovaný a neuhradená zostala faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2016, splatná dňa 14.10.2016, v sume 392,27 Eur a faktúra č. XXXXXXXXXX, v sume 40,02 Eur zo dňa 30.11.2016, splatná dňa 14.12.2016, tieto sú predmetom žaloby a žalobca na ich úhrade trvá. K faktúre č. XX/XX/XXXX, ktorú prvýkrát uplatnil žalovaný v konaní na pojednávaní dňa 03.11.2021 a doteraz sa nedomáhal jej úhrady, ktorá nie je totožná s faktúrou č. XX/XX/XXXX, ktorú namietal v odpore proti platobnému rozkazu, žalobca uviedol, že táto faktúra je premlčaná.
10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že za žalované obdobie riadne robil pre žalobcu ako boli dohodnutí. Materiál, ktorý žalovaný odovzdal žalobcovi tento použil. Za práce, ktoré žalovaný realizoval v mesiaci 09/2016 žalobcovi odovzdal faktúru. Zápočtové faktúry boli vystavené aj za október a tieto boli započítané. Zo strany žalobcu zostala neuhradená faktúra žalovaného č. XX/XX/XXXX. Čo sa týka faktúry č. XX/XX/XXXX žalovaný uviedol, že pri tejto faktúre žalobca žiadal jej opravu o doplnenie dátumu zdaniteľného plnenia, pričom pri ostatných faktúrach, ktoré žalobcovi doručil, tento údaj nikdy nebol od žalovaného požadovaný. Táto faktúra bola riadne vystavená podľa dohody, upravená podľa požiadaviek žalobcu, a preto mohla byť uznaná.
11. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka („ObZ“), ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
12. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
13. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
14. Podľa § 324 ods. 2 ObZ, záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
15. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
16. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
17. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu inominátnych zmlúv. Žalobca žalovanému na základe nájomných zmlúv prenajímal motorové vozidlá a dohodnutú cenu nájmu riadne fakturoval. Žalovaný vykonával pre žalobcu fotografické a audiovizuálne služby na podujatiach žalobcu a tieto po ich vykonaní taktiež riadne fakturoval. Žalobca po doručení faktúr žalovaným pristupoval k jednostranným zápočtom svojich pohľadávok voči žalovanému voči pohľadávkam žalovaného, čím dochádzalo k zániku záväzkov.
20. V zmysle ustanovenia § 358 ObZ započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. <https://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/zanik-zavazkov/zapocitanie/zapocitanie.html>
21. Žalovaný v konaní nespochybnil žalobou uplatnený nárok čo do základu, len tvrdil, že pohľadávka mala zaniknúť zápočtom s jeho faktúrami a taktiež nespochybnil, že mu faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu boli doručené. Pokiaľ by sa aj pohľadávka žalobcu voči žalovanému stretla s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi bolo potrebné pre zánik záväzku, aby jedna zo strán urobila jednostranný započítací právny úkon nakoľko však žiadna zo strán takýto úkon neurobila, nedošlo k zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny.
22. Nakoľko sa žalovaný so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr do ich zaplatenia.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Nakoľko bol žalobca voči žalovanému v konaní plne úspešný, súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.