Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/90/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu S. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho N. Z., X. Z. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Gorkého 1, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie, že zmluva o revolvingovej pôžičke je bezúročná a bez poplatkov a určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. -87 zo dňa 14.7.2021

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví určil, že zmluva o revolvingovej pôžičke č. 38112-72247 uzavretá dňa 2.3.2004 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bezpoplatková (I.), Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá dňa 2.3.2004 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná (II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 38112-72237 zo dňa 2.3.2004 (ďalej len ,,Zmluva“) uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov a zároveň, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 2.3.2004 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy mu žalovaný poskytol úver vo výške 3.054,37 € ( Sk), reálne však iba 1.599,58 €, ktorý sa zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 84,84 € (2.556 Sk). Dňa 20.3.2006 a 18.2.2008 mu žalovaný poskytol revolving, a to dvakrát po 2.036,25 €, teda spolu 4.072,50 €, reálne však iba dvakrát po 1.079,20 €, teda spolu 2.158,40 €. Revolving sa žalobca zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 84,84 €. Žalovaný mu tak celkovo poskytol úver vo výške 3.757,98 €. Z karty klienta je zrejmé, že žalobca na predmetný úver ku dňu 20.8.2010 uhradil sumu 5.728,66 €. Platby po 20.8.2010 tam nie sú zahrnuté, avšak žalobca uhradil ešte sumu 552,78 € formou zrážky zo mzdy a sumu 1.899,20 € zrazenej na základe exekúcie vedenej JUDr. Jánom Ondášom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , ktorá bola zastavená z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky ako exekučného titulu. Na predmetný úver tak celkovo uhradil sumu 8.180,64 €. Zmluva podľa žalobcu neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v dôsledku čoho sa úver poskytnutý na jej základe musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ide najmä o absenciu RPMN, úrokovej sadzby, priemernej RPMN, termínu

konečnej splatnosti úveru a rozčlenenia splátok na istinu, úroky a poplatky. V Zmluve sú údaje uvedené len označením B,C,D,E,F, ktoré sa ďalej delia na odseky, pričom vysvetlivky k jednotlivým položkám sú uvedené v zmluvných dojednaniach, ktoré sú napísané malými písmenami, a len ťažko čitateľné. Uvedené považoval za zámer veriteľa skryť podstatné informácie o úvere do zmluvných dojednaní, čo u bežného spotrebiteľa vzbudzuje predstavu o menšom význame týchto údajov. Poukázal tiež na neprimerane vysokú odplatu za poskytnutý úver vo výške 1.405 € (42.327 Sk) a za následný revolving vo výške 957,05 € (28.832 Sk), ktoré si žalovaný automaticky započítal oproti výške poskytnutého úveru. Žalovaný si okrem toho započítal aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,79 € (1.500 Sk). Takúto odplatu za poskytnutý úver považoval za rozpornú s dobými mravmi. V deň uzavretia Zmluvy uzavrel so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, o ktorej tvrdil, že bola vopred pripravená, pričom sa do nej len vpisovali údaje o žalobcovi a musel ju podpísať spolu so Zmluvou. Mal za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tvrdil, že táto Dohoda neobsahuje presnú špecifikáciu pohľadávky, ktorú zabezpečuje, čím dáva možnosť veriteľovi postihnúť jeho majetok, bez toho, aby tomu vedel zabrániť. Dohoda neobsahuje možnosť spotrebiteľa od nej odstúpiť a uvádza sa v nej, že vykonávanie zrážok sa uskutoční do doby, kým veriteľ neoznámi žalobcovi úplné splatenie danej pohľadávky. Namietal, že žalovaný si výšku dlhu sám diktuje, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly, napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, podľa ktorého by mal žalobca plniť a žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu, pričom žalobca nemá možnosť to zastaviť.

3. Žalovaný namietal absenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutného pri určovacej žalobe. Tiež podotkol, že žalobca odkazuje na o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008, nie v čase uzavretia Zmluvy. V skoršom znení nebol termín konečnej splatnosti úveru povinnou náležitosťou. Zároveň zdôraznil, že v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bol jediným dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru len, ak zmluva neobsahuje údaj o výške RPMN, v Zmluve, ktorú so žalobcom uzavrel, však RPMN je uvedená vo výške 23,46 %, čo vyplýva z časti B ods. 4 Zmluvy v spojení s článkom 4 ods. 4.1 zmluvných dojednaní. Poprel, že by odplata za poskytnutý úver bola neprimeraná vzhľadom na jej výšku. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy uviedol, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže jej obsah zodpovedá zákonu a ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len ,Z“), , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZoSÚ“), , (‚,ďalej len ,,CSP“) dospejúc k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Prípustnosť žaloby vyhodnotil na základe osobitnej povahy určovacej žaloby patriacej spotrebiteľom domáhajúcim sa ochrany proti neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá má podklad v osobitných právnych predpisoch (, ). Skonštatoval, že v tomto prípade nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko ide o žalobu podľa , poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.3.2019. Zmluvu o revolvingovej pôžičke posúdil v súlade so zák. v znení účinnom do 30.6.2006. Uviedol, že zo znenia uvedeného zákona je zrejmé, že spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov iba vtedy, ak zmluva neobsahovala údaj o RPMN. Preskúmaním obsahu Zmluvy zistil, že v časti B odsek 1 Zmluva obsahuje číselný údaj 92 016, v odseku 2 údaj 36, v odseku 3 údaj 2556 a v odseku 4 údaj 23,46. Žalovaný v konaní tvrdil, že údaj v časti B odsek 4 má predstavovať výšku RPMN. Súd prvej inštancie však zastával názor, že žalovaný v konaní nepreukázal a z obsahu Zmluvy to nie je zrejmé, že v časti B odsek 4 Zmluvy je uvedená RPMN, nakoľko je tam uvedený iba číselný údaj bez toho, aby z obsahu Zmluvy bolo zrejmé o aký údaj ide. Úver poskytnutý na základe Zmluvy tak v súlade s ZoSÚ vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 2.3.2004 uzavretej medzi stranami sporu uviedol, že táto neobsahovala označenie pohľadávky, ktorú mala zabezpečovať, ani výšku dohodnutých zrážok. Vymedzenie pohľadávky sumou pôžičky 92 016 Sk považoval za neurčité a neplatné podľa . V čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy musela byť pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu pohľadávku veriteľa uspokojiť

prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Okrem toho podotkol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v deň uzavretia Zmluvy, teda skôr ako pohľadávka žalovaného vznikla a poukázal tiež na to, že žalovaný v konaní nepreukázal skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia tejto dohody. Na základe uvedených dôvodov prijal záver o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 2.3.2004. O trovách konania rozhodol v súlade s , tak že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , , a . Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu neuvedenia RPMN v Zmluve. Zdôraznil, že Zmluvu tvoria nielen ustanovenia na lícnej strane listu označenej ako Zmluva o revolvingovej pôžičke, ale aj ustanovenia na rubovej strane tohto listu, kde sú uvedené zmluvné dojednania, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Sken oboch strán Zmluvy predložil v elektronickej forme, o čom predložil dôkaz vo forme printscreenu obrazovky a ktorého prípustnosť odôvodnil s poukazom na a . V Zmluve sú uvedené jednotlivé údaje o úvere označené názvom, označením časti a odsekmi, ktoré sú identifikované v spojení s obsahom zmluvných dojednaní. Žalovaný tak zastával názor, že v Zmluve je výška RPMN uvedená, preto nebola splnená zákonná podmienka podľa , ktorá má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie v rozsudku nevysvetlil procesnú prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a v konaní neboli preukázané ani tvrdené skutočnosti, ktoré by odôvodnili naliehavý právny záujem žalobcu na určení bezúročnosti úveru. Mal za to, že pre prípustnosť určovacej žaloby je potrebné preukázanie existencie, resp. neexistencie konkrétneho práva, ktorého posúdenie je predmetom konania, a súčasne preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a . Neprípustnosť žaloby namietal aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdil, že právne úkony sú v zmysle právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov právnymi skutočnosťami. V zmysle je žaloba na určenie právnej skutočnosti prípustná len ak to ustanovuje osobitný predpis, pričom žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy považoval za neprípustnú, nakoľko žiaden osobitý zákon takýto typ žaloby neupravuje. V súvislosti s vyslovením neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy sa taktiež nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý neplatnosť dohody vyhodnotil v dôsledku neurčitého vymedzenia zabezpečenej pohľadávky. Zastával názor, že pohľadávka bola riadne a určito vymedzená a to označením zmluvného vzťahu a sumou. Nepozdával sa mu ani argument súdu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v deň uzavretia Zmluvy o revolvingovej pôžičke a mal za to, že súd neuviedol na základe akého zákonného ustanovenia by mal spočívať dôvod neplatnosti. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril a v odvolacom konaní ostal nečinný.

7. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd ( ), posúdil odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, , a ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.1.2022 o 9.30 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. , .

9. Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ g/ a h/, t. j. že, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa ust. dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami ( ) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu ().

11. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. Odvolací dôvod podľa nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o merite veci. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako aj neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

16. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva nasledovné:

18. Podľa (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.4.2004) spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

19. Podľa ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

20. Podľa spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

21. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Právna úprava účinná od 1.4.2004 odzrkadlila pripravovaný vstup Slovenska do Európskej únie (od 1.5.2004) a záväzok transpozície právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, medzi inými aj smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej primárnym účelom je ochrana spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmluvách na kúpu tovaru, či obstaranie služieb. Smernica obsahuje neúplný a len orientačný zoznam neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré v prípade ich určenia prostredníctvom ex offo súdnej kontroly, nebudú záväzné pre spotrebiteľa. V zmysle článku 3 smernice ide najmä o podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a napriek požiadavke dôvery spôsobia značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Smernica tiež nastolila požiadavku, v zmysle ktorej znenie všetkých písomných zmlúv musí byť napísané jasným a zrozumiteľným jazykom. Ak sa vyskytne pochybnosť o význame podmienky, mala by sa vykladať tak, aby bola priaznivo naklonená spotrebiteľovi. V zmysle citovaného bolo potrebné uviesť do súladu s novou právnou úpravou aj zmluvy, ktoré vnikli pre účinnosťou tohto zákona, teda aj Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 38112-72247 uzavretej dňa 2.3.2004, ktorej určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti je predmetom tohto konania.

25. Tak ako už konštatoval súd prvej inštancie, žaloba je v tomto prípade prípustná a jej prípustnosť vyplýva priamo zo o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase podania žaloby), ktorý v stanovuje, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, pričom poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu odkazuje práve na a . V tomto prípade ide špeciálnu určovaciu žalobu, pri ktorej nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem,

keďže tento vyplýva z osobitného predpisu. Pri určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ide o určovaciu žalobu v zmysle , nakoľko sú právne úkony podľa právnej teórie právnymi skutočnosťami a určenie neplatnosti takého právneho úkonu vyplýva z .

26. Z obsahu Zmluvy a zmluvných dojednaní (bod 6) je zrejmé, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a bola podmienkou pre jej uzavretie. Sám žalobca v konaní tvrdil, že spolu so Zmluvou musel podpísať aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo potvrdzuje aj odkaz zmluvných dojednaní na túto prílohu ako neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a žalovaný to v konaní nerozporoval. Uvedený spôsob zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je však neprípustný, nakoľko dohoda nebola individuálne dojednaná, keďže ide o vopred pripravenú formulárovú dohodu, do ktorej boli len vpisované údaje žalobcu a údaje, ktoré mali špecifikovať zabezpečenú pohľadávku. Takto uzavretá dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko oprávňuje veriteľa siahnuť na majetok žalobcu bez súdnej kontroly tak Zmluvy ako aj samotnej Dohody, a to najmä vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam. Veriteľ tak môže bez obmedzenia vykonávať zrážky na uspokojenie pohľadávky, ktorá môže spočívať aj na nedovolených zmluvných podmienkach, proti uplatneniu ktorých však musí byť spotrebiteľ chránený súdnou kontrolou. Okrem toho odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k neurčitosti samotnej dohody, nakoľko pohľadávka, ktorú má táto Dohoda zabezpečovať je určená len číslom zmluvy a nominálnou výškou úveru. Pohľadávka však musí byť špecifikovaná jej reálnou výškou, nie výškou poskytnutej istiny, ale sumou, ktorú musí spotrebiteľ v konečnom dôsledku zaplatiť, tak aby bolo zrejmé do akej celkovej sumy sa môžu zrážky zo mzdy vykonávať, a aby sa zabránilo tomu, že veriteľ si bude jednostranne diktovať výšku konečnej pohľadávky, ktorú neustále navyšuje. Záver súdu o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy považuje odvolací súd za správny.

27. K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru dospel súd prvej inštancie poskytnutého na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke na podklade zistenia, že táto neobsahuje údaj o RPMN. Preskúmaním obsahu Zmluvy odvolací súd zistil, že Zmluva obsahuje iba rôzne číselné údaje, z ktorých nie je možné zistiť čo predstavujú. Je pravdou, že v zmluvných dojednaniach sa v bode 4 odsek 4.1 uvádza, že ,,ročná percentuálna miera nákladov činí u poskytnutej pôžičky Časť B odsek 4 %“, avšak podľa má byť tento údaj aj s jeho označením uvedený v zmluve, nie v zmluvných dojednaniach. Navyše takto koncipovaná obligatórna náležitosť zmluvy nespĺňa požiadavku jasnosti a zrozumiteľnosti a je neprijateľná z hľadiska úplnej informovanosti spotrebiteľa o podstatných atribútoch spotrebiteľského úveru. Tak podstatná náležitosť ako je RPMN, s ktorej absenciou spája zákon sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemôže byť ,,skrytá“ v zmluvných dojednaniach, aj keď sú tieto neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a ktoré sú navyše písané veľmi malým až nečitateľným písmom. Zákonná požiadavka na uvedenie výšky RPMN je na jej uvedenie v zmluve, nie v zmluvných dojednaniach, preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v Zmluve o revolvingovej pôžičke nie je uvedená výška RPMN, preto je úver poskytnutý na jej základe bezúročný a bez poplatkov.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s a . Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi žiadne preukázateľne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).