Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/46/2018

Identifikačné číslo spisu: 2517010005 Dátum vydania rozhodnutia: 16.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2517010005.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2018 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. S. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o dovolaní obvineného R. S. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 20. apríla 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. S. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

I.

Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 27. februára 2017, sp. zn. , bol obvinený R. S. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa na tom skutkovom základe, že

dňa 20. novembra 2016 v čase pred 21.56 hodinou v Q. pri miestnom kostole viedol pod vplyvom alkoholu ako vodič osobné motorové vozidlo značky škoda Felícia, modrej farby, evidenčné číslo: S., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vrbové, ktorá ho podrobila dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, a následne mu bola prostredníctvom prístroja Dräger Alcotest 7410, číslo prístroja B., pod číslom merania 0064 v čase o 21.56 hodine nameraná hodnota 1,05 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 2,19 promile alkoholu v krvi, a pri opakovanej dychovej skúške pod číslom merania 0065 o 22.18 hodine hodnota 1,02 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 2,13 promile alkoholu v krvi.

Za to mu prvostupňový súd uložil podľa , s použitím , , trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa , , súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na doživotie.

Podľa § 73 ods. 2 Trestného prvostupňový súd obvinenému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Krajský súd v Trnave rozhodujúc o odvolaní obvineného R. S. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 20. apríla 2017, sp. zn. , podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa obvinenému podľa , s použitím , , uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa , , krajský súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

II.

D o v o l a n i e

a vyjadrenie k nemu

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený R. S. dovolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Juraja Gavalca písomným podaním z 28. februára 2018, podaným toho istého dňa na poštovú prepravu, z dôvodov uvedených v , .

V podanom dovolaní obvinený vo vzťahu k týmto dovolacím dôvodom v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú aj v podanom odvolaní, týkajúcu sa skutočnosti, že podmienka predchádzajúceho dvojnásobného odsúdenia za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , ktorá tvorí predpoklad uloženia trestu zákazu činnosti na doživotie podľa , podľa jeho názoru v predmetnej veci nebola splnená. Obvinený bol totiž rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 22. marca 2007, sp. zn. , a rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 24. júna 2003, sp. zn. , odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a , a nie za trestný čin podľa . Išlo teda o odsúdenie za iný trestný čin podľa iného ustanovenia , a to aj s poukazom na a na skutočnosť, že akékoľvek rozširovanie podmienok trestnosti je v trestnom práve hmotnom zakázané (zákaz analógie in malam partem).

V ustanovení je podľa obvineného jednoznačne použité slovné spojenie trestný čin podľa , so všetkými dôsledkami, ktoré sa k tomuto trestnému činu viažu, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že v predmetnej veci konajúce súdy nemohli ustanovenie použiť, pretože obvinený nebol za trestný čin podľa v minulosti ani raz odsúdený.

Obvinený v podanom dovolaní poukázal aj na ustanovenie , z ktorého je podľa jeho názoru taktiež možné vyvodiť, že zákonodarca mal v na mysli len trestné činy podľa . V opačnom prípade by totiž nepovažoval za potrebné osobitným ustanovením upraviť, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na spáchanie trestného činu podľa pred 1. novembrom 2011.

Na podporu svojej argumentácie obvinený uviedol, že podľa prechodného ustanovenia sa ustanovenie vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v , avšak iba za podmienky, že osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v po nadobudnutí účinnosti . Z uvedeného je podľa obvineného zrejmé, že

automaticky nepovažuje trestné činy uvedené v za totožné, a to ani v prípade ich zhodného slovného pomenovania. Bez existencie takého zákonného splnomocnenia, akým je napr. , by prihliadanie na trestné činy podľa v rámci ukladania trestu zákazu činnosti podľa znamenalo nedovolené rozširovanie podmienok trestnosti a právnu neistotu, pretože by sa tým pripustilo aj používanie iných zákonov v oblasti trestného práva, napr. a teoreticky aj predchádzajúcich (ak by sa nejaký obvinený dožil v zdraví vysokého veku), čo podľa obvineného nemôže byť právne v poriadku.

V závere podaného dovolania obvinený poukázal aj na to, že zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Piešťany z 27. februára 2017, sp. zn. , nemožno vyvodiť zákonnú možnosť uložiť mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie, pričom predchádzajúce odsúdenia, napĺňajúce túto zákonnú možnosť, musia byť podľa obvineného súčasťou popisu skutku.

Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom podľa vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dovolací dôvod opiera, podľa zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2017, sp. zn. , a podľa prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa podaním zo 7. apríla 2018 vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že s obvineným prezentovanými dovolacími dôvodmi sa nestotožňuje a napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za zákonný a správny. Poukázal pritom na , ktorý bol do tohto zákona doplnený novelou - , cieľom ktorého bolo prehĺbiť ochranu života, zdravia a majetku občanov pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú vozidlo v podnapitom stave alebo pod vplyvom drog. Z hľadiska plynutia času však tento zákon neustanovuje žiadne iné obmedzenie, ustanovuje len to, že pri ukladaní trestu je nutné vziať do úvahy aj odsúdenia, ktoré sa stali pred 1. novembrom 2011, pričom zákon výslovne neurčuje, že by malo ísť len o odsúdenia podľa účinného do 1. januára 2006. S poukazom na znenie je zrejmé, že predchádzajúcimi odsúdeniami, ktoré sa stali pred 1. novembrom 2011, budú potom okrem odsúdení za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa aj odsúdenia za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky podľa účinného do 1. januára 2006, pretože ide o trestné činy, ktoré sú totožné nielen pomenovaním, ale aj obsahovo.

V dovolaní prezentovaný výklad obhajoby by podľa prokurátora znamenal dvojaký prístup k špeciálnej recidíve páchateľov, ak v jednom prípade by bola recidíva postihnutá a v inom nie, a to nielen v závislosti od spáchania skutku za účinnosti . Je pritom evidentné, že zákonodarca uvedenou novelou a sprísnením postihu v prípade trestu zákazu činnosti po 1. novembra 2011, mal v úmysle zásadu trikrát a dosť uplatniť aj vo vzťahu k odsúdeniam, ku ktorým došlo pred 1. novembrom 2011 s tým, že súd môže prihliadnuť len na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich odsúdení, nie na plynutie času alebo právne posúdenie skutku.

Konkurenciu viacerých upravuje , pričom z judikatúry je zrejmé, že pri postupe podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní povinné skúmať, či správne zistený čin obvineného je trestný podľa ustanovenia nového , t.j. či jeho činom sú dané znaky niektorého trestného činu, pričom nie je rozhodujúce pomenovanie trestného činu, ale materiálny obsah páchateľovho konania (R 32/1962).

Konajúce súdy preto postupovali správne, keď obvinenému uložili trest zákazu činnosti na doživotie, pretože i keď bola trestná činnosť obvineného právne posúdená podľa rozdielnych , z materiálneho hľadiska išlo o totožnú trestnú činnosť a preto podľa názoru prokurátora nemožno konštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

Rovnako tak podľa prokurátora nie je naplnený ani dovolací dôvod podľa , pretože na hlavnom pojednávaní konanom 27. februára 2017 boli predchádzajúce odsúdenia obvineného riadne oboznámené, pričom obvinený a obhajca mali možnosť sa k uvedeným dôkazom vyjadriť; toto právo však nevyužili. Skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia, na ktoré súd pri ukladaní trestu prihliadol, nie sú súčasťou skutkovej vety, nie je v rozpore s aplikačnou praxou, pretože súčasťou opisu skutku je výhradne to, čo má odraz v tzv. právnej vete rozsudku, to znamená iba to, čo tvorí znaky skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Recidíva je súčasťou opisu skutku iba v prípade, ak je aj znakom základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.

Na základe uvedeného prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave považuje za zákonný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa zamietol.

Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 23. júla 2018.

III.

Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, ), oprávnenou osobou [ ], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v , .

Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení až n) . Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa ) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Obvinený v podanom dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa a , podľa ktorých dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, a ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Naplnenie týchto dovolacích dôvodov obvinený videl v nesprávnej aplikácii a v neuvedení predchádzajúcich odsúdení obvineného v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu.

V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade ozrejmiť vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa a . Kým prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom, druhý je špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste, okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste, môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k výroku o treste (stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj

46/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5, roč. 2011). Z uvedeného je potom zrejmé, že dovolacie námietky obvineného obsahovo spadajú pod dovolací dôvod podľa a nie pod dovolací dôvod podľa .

Pokiaľ ide o obvineným namietané nesprávne uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie z dôvodu nemožnosti prihliadnuť na predchádzajúce odsúdenia obvineného, tu je potrebné v zhode s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu poukázať na uznesenie najvyššieho súdu zo 16. decembra 2014, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 87, roč. 2015 - II., v zmysle ktorého „ak odsúdený už bol odsúdený za to, že prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve, než je zákonné maximum pre miernejšiu právnu kvalifikáciu ( v znení účinnom do 31. decembra 2005) a teda bolo jeho konanie, bez ohľadu na danosť alebo absenciu osobno-spotrebného účelu držby, kvalifikované podľa v znení účinnom do 31. decembra 2005, zodpovedá táto kvalifikácia v právnom režime súčasne účinného kvalifikácii podľa (teda znaku uvedenému v ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia), a nie kvalifikácii podľa . Je preto aplikačne správne použiť znak uvedený v (skoršie odsúdenie za „taký“ čin) ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.“

Aplikujúc závery vyplývajúce z vyššie citovaného rozhodnutia na predmetnú trestnú vec možno konštatovať, že pokiaľ vo svojom znení predpokladá uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie v prípade odsúdenia páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci bol už za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, slovné spojenie „taký trestný čin“ nemožno vykladať spôsobom, ktorý naznačil obvinený v podanom dovolaní, teda, že ide len o trestný čin podľa , ale je potrebné ho vykladať spôsobom, ktorý popísal prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku a s ktorým sa stotožnil aj krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku. Pokiaľ by totiž zákonodarca chcel obmedziť predchádzajúce odsúdenia obvineného len na tie, ktoré sú kvalifikované ako ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , uviedol by to tak v rámci ustanovenia (teda namiesto „za taký trestný čin“ by uviedol „za trestný čin podľa “), čo však neurobil. Ak teda zákonodarca v predmetnom ustanovení uviedol slovné spojenie „za taký trestný čin“, je zrejmé, že takouto formuláciou chcel do predmetného rámca zahrnúť aj predchádzajúce odsúdenia obvineného, kvalifikované ako trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

Správne preto postupoval prvostupňový súd, keď pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na predchádzajúce odsúdenia obvineného, ktorých sa dopustil za účinnosti predchádzajúceho , a takýto postup, s poukazom na vyššie uvedené, nie je nedovoleným rozširovaním podmienok trestnosti, ani nesprávnou aplikáciou , ako to prezentoval obvinený v podanom dovolaní.

Na uvedenom nič nemení ani obvineným poukazované ustanovenie , pretože toto ustanovenie nevylučuje vyššie uvedené použitie predchádzajúcich odsúdení podľa , naopak, poukazuje na znenie alebo ods. 5 a rovnako ako odkazované ustanovenia používa slovné spojenie „trestný čin“ a nie „trestný čin podľa .“

Napokon, vo vzťahu k obvineným namietanému neuvedeniu predchádzajúcich odsúdení v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku je potrebné uviesť, že predchádzajúce odsúdenia obvineného, odôvodňujúce aplikáciu , nie sú zákonným znakom trestného činu [na rozdiel napr. od predchádzajúceho odsúdenia pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ], ale ide o skutočnosti, ktoré majú za následok stanovenie výmery trestu zákazu činnosti. Tieto odsúdenia sa tak v predmetnom prípade nevzťahujú na výrok o vine, súvisia len s výrokom o treste a z tohto dôvodu uvádzanie skutočností odôvodňujúcich použitie v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku nemá žiadne opodstatnenie (na rozdiel od

prípadu, v ktorom by tieto skutočnosti tvorili zákonný znak trestného činu, čo však nie je tento prípad).

Možno preto uzavrieť, že dovolací dôvod podľa v predmetnej veci naplnený nebol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je splnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením a z tohto dôvodu dovolanie obvineného R. S. na neverejnom zasadnutí podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.