Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

Krajský súd v Prešove sa nestotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017, ktorým bola odmietnutá prax krajského súdu o prezumpcii úmyselného zavineniasprávne poukázal na to, že práve rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 238/2017 bola odmietnutá prax Krajského súdu v Prešove postavená na prezumpcii úmyselnéhodovolacieho súdu, o čom svedčí aj to, že obdobným spôsobom, ako vo veci sp. zn. 1 Cdo 238/2017 rozhodol Najvyšší súd SR aj uznesením sp. zn. 4 Cdo 219/2019 z 21.10.2020

18Co/110/2016 zo dňa 26.06.2017 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 z ktorého citoval. 6. Súd prvej inštancie sa v bode 54 odôvodneniavýroku II. a III. rozsudku. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 z ktorého nemajú vyplývať závery, žeby u veriteľa poskytujúcehoa aplikované uznesenie NSSR sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018. Obdobným spôsobom ako vo veci NSSR sp. zn. 1Cdo/238/2017 rozhodol NSSR aj uznesením sp. zn. 4Cdo/219/2019

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2018 sp. zn. 1Cdo/238/2017, podľa ktorého nie veriteľ má dôkazné bremeno dokázať svoju nedbanlivosť,obohatenia a danosť odklonu od názorov vyjadrených v cit. rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/238/2017 (§ 220 ods. 3 CSP). Napriek uvedenému mal úmyselné porušenie zákona č. 258/2001rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2018 sp. zn. 1Cdo/238/2017. Nesúhlasila s takým hodnotením veci, že mala spôsobiť neplatnosť zmluvy úmyselným

objektívnej premlčacej doby s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/238/2017 uviedol, že jej aplikácia v okolnostiach posudzovanej veci neprichádza doPokiaľ odvolací súd v tomto ohľade argumentoval dovolacím rozhodnutím sp. zn. 1Cdo/238/2017 dovolateľ v podstatnom uviedol, že citované rozhodnutie nemožno vykladať prísnekrátkych vetách, ktorými (iba) stroho odkázal na dovolacie rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/238/2017. Preto je napadnuté odvolacie rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. 3

žalobca ešte všeobecne uviedol, že z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 238/2017 zo dňa 18.10.2018 vyplýva nesprávnosť uvažovania o začatí plynutia subjektívnejpodporne odkazuje (§ 220 ods. 2 CSP) na rozhodnutie NS SR sp. zn. sp. zn. 1Cdo 238/2017 zo dňa 18.10.2018, podľa ktorého: „... samotné všeobecné skutočnosti (fakty)

premlčacej doby s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/238/2017, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 25Co/84/2018. 7.doby. Uviedol, že zo žiadnych slov uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 1Cdo/238/2017 priamo ani nepriamo nevyplýva záver o vylúčení desaťročnej objektívnej premlčacejdoby s poukazom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/238/2017, s ktorým sa stotožnil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove vo veci

sp. zn. 1 Cdo 238/2017. Toto rozhodnutia treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 12. V rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 238/2017 najvyšší

republiky rovnako na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/238/2017 z 18.10.2018, ktoré podporujú jeho názor o nemožnosti aplikácie desaťročnejtom čase bolo známe už rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/238/2017 z 18.10.2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že samotné2018 sp.zn. 1Cdo/238/2017 a rovnako názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/227/2019 z 27.05.2020, v ktorom je odkaz na rozhodnutie 1Cdo/238/2017. 9. V novom

právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 „Odvolací súd tak uviedol, že na preukázanie úmyslu konajúcejdoby odvoláva na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/238/2017, z 18.10.2018, aj keď podľa názoru žalobkyne mylne, tak mu uniklo že totosúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/238/2017, preto podľa názoru žalobkyne, ak Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1Cdo/238/2017 konštatuje, že na preukázanie úmyslu

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1 Cdo 238/2017 z 18.10.2018, podľa ktorého samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnomrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nakoľko obdobným spôsobom ako vo veci 1 Cdo 238/2017 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky aj uznesením sp. zn. 4 Cdo 219/2019analyzuje aj dopad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo 238/2017 z 18.10.2018 na súdnu prax, o ktorý sa opiera i žalovaným predložené uznesenie