Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-143-2021.pdf
PDF · 100.89 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/143/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci navrhovateľky: T. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. D. XXXX/X, Q., proti povinnému z platenia výživného: U. A., M.. XX.X.XXXX, Q. B. XX, zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Sarakovou, Dlhý rad 16, Bardejov, v konaní o príspevok na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Pc/8/2020-122 zo dňa 21.05.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na určenie príspevku na rozvedeného manžela vo výške 150,- Eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že cit.:
„Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.
Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 72 ods. 1 až 3; 75 ods. 1, 2; 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o rodine“).
4. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v tomto prípade neboli splnené podmienky uvedené v cit. ust. § 72 Zákona o rodine na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľke. Podľa názoru súdu navrhovateľka (ako rozvedený manžel) dosahovaným mesačným príjmom zabezpečuje svoje výdavky a aj výdavky maloletého syna U. v dostatočnom rozsahu. Jej mesačné výdavky sú približne na úrovni jej mesačného príjmu. Naviac ako vyplýva z predložených výpisov z účtu, navrhovateľka disponuje značnou sumou finančných prostriedkov, ktoré jej boli poukázané na účet (13.000,- eur) a následne uskutočnila výber finančných prostriedkov v sume 22.000 eur. Pričom určite nemohla túto sumu minúť na zariadenie izby, či
jej omaľovanie, ako tvrdila na pojednávaní. Nebola splnená podmienka priznania príspevku na rozvedeného manžela navrhovateľke a to, že nebolo preukázané, že nie je schopná sama sa živiť z objektívnych či subjektívnych dôvodov. Rovnako v prípade príspevku na rozvedeného manžela sa poskytuje len príspevok na jeho primeranú výživu a nezabezpečuje sa ňou zásadne rovnaká životná úroveň manželov ako pri manželskom výživnom. Príspevkom na výživu rozvedeného manžela nemožno zvyšovať, napr. životnú úroveň rozvedeného manžela na úkor povinného rozvedeného manžela, aj keby bol zistený jeho vyšší príjem (ako v tomto prípade). Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. V tomto prípade je dôležité zistenie, že je v schopnostiach a možnostiach, a majetkových a príjmových pomeroch (celkové majetkové pomery) navrhovateľky zabezpečiť si svoje potreby (primeranú výživu) v adekvátnom rozsahu a že ich bežne pokryje z dosahovaného mesačného príjmu (z výživného na mal. syna a príslušných štátnych dávok). Na uvedenom závere súdu nič nezmení ani tvrdený nepriaznivý stav navrhovateľky a maloletého syna. Súd sa s ohľadom na zistené skutočnosti nestotožnil ani s ďalšími námietkami účastníkov. Zároveň súd zamietol aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany navrhovateľky, nakoľko sa týkali tvrdení, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a ich doplnenie by nezmenilo nič na závere súdu o nesplnení podmienok na priznanie príspevku na strane navrhovateľky.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu.
III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrenie k odvolaniu
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu vyhovieť, a to aj spätne od 15.05.2020. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené podmienky uvedené v § 72 Zákona o rodine na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Navrhovateľka skutočne nemá žiadne finančné prostriedky, aby mohla samostatne žiť a zabezpečiť svoje vlastné životné potreby. Súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že predĺženie jej materskej dovolenky nebolo prianím navrhovateľky, ale z dôvodu odporúčania posudkového lekára pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa. Z toho jednoznačne vyplýva, že aj keby chcela nastúpiť do práce, z dôvodu zdravotného stavu dieťaťa to nie je možné. Čo sa týka peňazí, ktoré mala na účte, boli to jednoznačne peniaze, ktoré získala pred uzavretím manželstva a boli to aj peniaze jej rodičov. Po rozvode tieto peniaze vybrala a veľkú časť peňazí vrátila rodičom. Nejedná sa o peniaze získané počas manželstva a z hľadiska právneho nemajú, ani nemali žiadny význam, aby bola diskvalifikovaná tým, že má z čoho žiť a nemá právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Odporca má plat 1.700 Eur, čo aj sám priznal a navrhovateľka má len rodičovský príspevok vo výške cca 386,- Eur a kompenzačný príspevok 19,94 Eur.
7. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Navrhovateľka v konaní nepreukázala podmienky pre priznanie nároku, a to odkázanosť na takýto príspevok, ani neschopnosť zabezpečiť si primeranú výživu sama. Naopak, v konaní predložila výpis zo svojho osobného účtu za obdobie od 1.4.2019 do 21.5.2021, z ktorého vyplývajú poukázané vklady vo výške viac ako 25.000,- Eur a uskutočnené výbery vo výške viac ako 32.000,- Eur, pričom ku dňu jeho vydania bolo na ňom stále vedených viac ako 2.500,- Eur, a teda za uvedené obdobie mala k dispozícii pre seba mesačne viac ako 1.000,- Eur, ktoré postačujú na zabezpečenie primeranej výživy. Z predloženého výpisu ďalej vyplýva, že navrhovateľka uskutočnila dňa 26.6.2020, t.j. po rozvode výber 22.000,- Eur, ktorý na pojednávaní zdôvodnila tak, že ho použila na vymaľovanie a zariadenie detskej izby v rodičovskom byte. V odvolaní už tvrdí, že ich vrátila rodičom. Tvrdenia neboli v konaní preukázané. Navyše je nepravdepodobné, aby rodičia po rozvode dcéry, t.j. v čase, keď jej treba pomôcť, žiadali od nej vrátiť údajne darované peniaze. Od februára 2020 navrhovateľke mesačne ÚPSVaR poukazuje sumu 414,- Eur. Spolu s výživným od povinného vo výške 120,- Eur mesačne, jej pravidelný mesačný príjem je 534,- Eur. Navrhovateľka si tiež istý čas privyrábala pečením oblátok, z čoho odhadom mohla mesačne privyrobiť cca 100,- Eur. Od toho upustila, pretože sa jej to „neoplatilo“. Navrhovateľka v konaní nepreukázala ňou tvrdené mesačné výdavky, ktoré navyše sú nadštandardné a nie nevyhnutné. Bývalý manžel spochybňuje, či vôbec navrhovateľka do domácnosti finančne prispieva sumou 300 Eur a to najmä z dôvodu, že za trvania manželstva navrhovateľka aj jej rodičia boli zásadne proti tomu, aby navrhovateľka niečím prispievala do spoločnej domácnosti s bývalým manželom. Navrhovateľka uviedla,
že v byte rodičov býva spoločne 5 osôb, preto by sa v prípade, že súd sa stotožní s deklarovanými výdavkami, mali náklady na domácnosť deliť piatimi. Povinný popiera tvrdenie navrhovateľky, že nie je schopná sama sa živiť z dôvodu starostlivosti o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, s poukazom na správu pediatričky maloletého L.. L. W. zo dňa 30.01.2021, z ktorej vyplýva, že maloletý je zdravé dieťa, pediatrička zároveň odmieta názory, metódy vyšetrovania a závery lekárskej správy zo dňa 8.1.2021 podanej L.. D. ohľadom psychického stavu dieťaťa. Na základe predloženej správy od L.. D. sa navrhovateľka opakovane dožaduje obmedzenia styku maloletého s povinným a na základe tejto správy jej bola predĺžená materská dovolenka. Maloletý je zdravé dieťa, ktoré nevyžaduje 24 hodinovú starostlivosť a navrhovateľke nič nebráni zamestnať sa a takým spôsobom si zvýšiť svoju životnú úroveň. Navrhovateľka opakovane ako dôvod, pre ktorý sa nie je schopná sama živiť a nemôže sa zamestnať udáva svoju chorobu - psoriázu. Navrhovateľka v konaní nepreukázala zníženú schopnosť zamestnať sa, ani to, že by jej zdravotný stav bol prekážkou pri hľadaní zamestnania. Pred narodením syna bola navrhovateľka zamestnaná a v konaní nijako nepreukázala, že si zamestnanie hľadala. Na základe uvedeného je návrh na priznanie príspevku zo strany navrhovateľky špekulatívny, navrhovateľka ním sleduje výlučne zvýšenie vlastnej životnej úrovne, bez nutnosti vlastného pričinenia. Navrhovateľka opakovane porušuje rodičovskú dohodu, uzavretú v konaní 4P/218/2019, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené vo vzťahu k styku dieťaťa s otcom.
8. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu bývalého manžela uviedla, že k neumožnenému styku sa vyjadrovať nebude, pretože to nesúvisí s predmetom tejto veci.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré uviedla v návrhu, resp. v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jej nároku na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
11. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania príspevku na výživu rozvedeného manžela (§ 72 Zákona o rodine ) vyplýva, že zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti manželov. Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla
životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako počas trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Nemožno skúmať ani porovnávať ani životnú úroveň navrhovateľa počas trvania manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie súdu sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb. Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom až následne posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere.
12. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že u navrhovateľky neexistujú dôvody pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela a to z toho dôvodu, že navrhovateľka svojim dosahovaným príjmom spolu s úsporami zabezpečuje svoje výdavky a aj výdavky maloletého syna U. v dostatočnom rozsahu. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/218/2019 zo dňa 15.05.2020. Maloletý syn účastníkov bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a povinný bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 120,- Eur mesačne. Navrhovateľka je na predlženej materskej dovolenke pre nepriaznivý zdravotný stav maloletého syna s príjmom 414,46 Eur mesačne (za 06-07/2020), 414,89 eur mesačne (za 08-09-10-11-12/2020, 01/2021) a 423,54 Eur mesačne (za 02-03-04-05/2021), zároveň povinný z platenia výživného prispieva na výživu mal. syna U. sumou 120 Eur mesačne (bežné výživné). Teda mesačný príjem navrhovateľky predstavuje v období od 06/2020-05/2021 sumu 534,46 Eur (06-07/2020), sumu 534,89 Eur (08-12/2020, 01/2021, sumu 543,54 Eur (02-05/2021). V konaní pred súdom prvej inštancie bolo ďalej zistené, že navrhovateľka vykonávala zo svojho účtu výbery kartou : 06/2020 v sume 250,- Eur, 08/2020 v sume 400,- Eur + 500,- Eur, 09/2020 v sume 500,- Eur, 10/2020 v sume 500,- Eur, 11/2020 v sume 500,- Eur, 12/2020 v sume 500,- Eur, 1/2021 v sume 500,- Eur, 3/2021 v sume 500,- Eur, 4/2021 v sume 500,- Eur, 5/2021 v sume 400,- Eur. Zároveň jej bola na účet dňa 26.6.2020 poukázaná suma 13.000,- Eur, pričom dňa 26.6.2020 vykonala výber z účtu v hotovosti v sume 22.000 Eur údajne na zariadenie izby, čo súd prvej inštancie spochybnil, lebo uvedené navrhovateľka nepreukázala.
13. K odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd konštatuje, že aj v prípade súčasného vylúčenia navrhovateľky z pracovnej činnosti pre nepriaznivý zdravotný stav jej syna, príjem navrhovateľky je postačujúci na zabezpečenie ich životných potrieb. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktorými navrhovateľka disponovala na svojom účte, nie je rozhodujúce, že tieto peniaze získala pred uzavretím manželstva. Jednoznačne je v jej možnostiach nimi disponovať. Tvrdenie, že značnú časť týchto finančných prostriedkov vrátila svojim rodičom, navrhovateľka nepreukázala, a toto tvrdenie sa javí byť pochybným aj z dôvodu, že by finančné prostriedky, ktoré boli darom, vrátila svojim rodičom.
14. Pokiaľ navrhovateľka porovnávala svoj príjem a príjem povinného, odvolací súd len poukazuje na správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká.
15. Odvolací súd má zato, že vzhľadom na mesačný príjem navrhovateľky vo výške cca 530,- Eur a na jej finančnú situáciu (vklad na účet vo výške 13.000 Eur a výber z účtu vo výške 22.000 Eur bez hodnoverného preukázania účelu, na ktorý boli použité) je možné konštatovať, že sú zabezpečené potreby navrhovateľky a jej maloletého dieťaťa bez toho, aby bola ohrozená ich existencia. Platenie výživného na mal. U., je potrebné taktiež vyhodnotiť a prihliadnuť pri určení výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela - navrhovateľky, nakoľko tento príspevok je značne iného charakteru ako iné vyživovacie povinnosti upravené Zákonom o rodine.
16. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že bolo subjektívne aj objektívne v možnostiach navrhovateľky živiť sa primeraným spôsobom samostatne. V konaní bolo jednoznačne osvedčené, že navrhovateľkin zdravotný stav ju nevyradil z pracovného pomeru, o čom svedčí skutočnosť, že si tiež istý čas privyrábala pečením oblátok. Aj keď preukázala, že trpí psoriázou, nepreukázala, že by sa jednalo o takú jej subjektívnu skutočnosť, ktorá by ju oprávňovala na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Za objektívnu nemožnosť živiť sa primeraným spôsobom
samostatne považovala aj starostlivosť o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom. Tu odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka nepreukázala, že maloleté dieťa si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie, že navrhovateľka nesplnila základnú zákonnú podmienku pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky a to, že nie je objektívne alebo subjektívne v jej možnostiach živiť sa primeraným spôsobom samostatne. Keďže nie je splnená táto zákonná podmienka, bolo nadbytočné ďalej zisťovať schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prispievať na jej výživu určitou sumou tak, aby boli jej potreby zabezpečené v primeranej miere. Naviac, súd prvej inštancie správne poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľka disponuje značnou sumou finančných prostriedkov, ktoré jej boli poukázané na účet (13.000 Eur) a následne uskutočnila výber finančných prostriedkov v sume 22.000 Eur. Odvolací súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť môže byť plnená aj z týchto finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľka mala za uvedené obdobie k dispozícii pre seba, ktoré postačujú na zabezpečenie primeranej výživy.
17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o trovách konania a dospel k záveru, že rozhodol v zmysle § 52 CMP vecne správne. Odvolací súd konštatuje, že zásadu úspešnosti nie je možné uplatňovať v konaní podľa CMP a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V týchto konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch a to podľa § 53 a § 55 CMP. Podľa § 53 CMP sa priznanie náhrady trov konania týka len konaní vo veci určenia rodičovstva a konaní vo veciach notárskych úschov. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, účastník si ich musí riadne uplatniť a musia byť náležite odôvodnené. Pri hodnotení kritérií súd nemôže brať do úvahy len osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť okolnosti prejednávanej veci, prípadne vykonávanie obštrukcií v konaní. Odvolací súd konštatuje, že návrh na priznanie príspevku na rozvedeného manžela je bežným návrhom, nemožno ho vo svojej podstate považovať za šikanózny. Zo spisu je zrejmé, že ani jedna strana nekonala vo veci obštrukčne. Poukazovanie povinného na nesplnenie hmotnoprávnych predpokladov navrhovateľky na priznanie nároku, prípadne neunesenie dôkazného bremena, súd zohľadnil pri rozhodovaní vo veci samej zamietavým výrokom. Súčasne odvolací súd konštatuje, že sa nejednalo o svojvoľné uplatnenie nároku a zároveň ani nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorej zo strán nárok na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výrokoch o zamietnutí návrhu a o trovách konania potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
19. Keďže odvolací súd nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 a § 55 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).