Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/14/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, S. C. D. XXXX/XX, E. F., o vymoženie 52,33 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. a u súdnej exekútorky JUDr. Andrey Ondrejkovej, Na križovatkách 47, Bratislava pod sp. zn. EX 2124/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -11 zo dňa 29. 01. 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 61,37 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „“) účinného do 31. 03. 2017.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a pripojeného exekučného titulu bola dňa 25. 11. 2013 poverená vykonaním exekúcie súdna exekútorka JUDr. Andrea Ondrejková. Dňa 23. 09. 2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom si súdna exekútorka uplatnila trovy exekúcie vo výške 61,37 eur.

4. Súd prvej inštancie ďalej podotkol, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného v čase rozhodovania a nebolo preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu jeho majetkových pomerov v budúcnosti (teoretická zmena pomerov je daná vždy, nie je však možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností). Podstatná je aktuálna nemajetnosť povinného. Zastavenie exekúcie pritom nie je podmienené súhlasom oprávneného.

5. Súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie vo výške 61,37 eur, teda vyhovel jej návrhu v plnom rozsahu, nakoľko skonštatoval, že táto bola vyčíslená tak, ako to zákon predpokladá.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že

návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie zamietne, alebo ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. V rámci svojej argumentácie odkázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. . Zdôraznil, že v tomto prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku (48 rokov) a je možné reálne predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Tvrdil, že súd prvej inštancie a súdna exekútorka nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní neriadil jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vyhotovené uznesenie presvedčivým spôsobom neodôvodnil. Nebolo z neho možné zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil a na základe akých lustrácií vykonaných súdnou exekútorkou mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Zdôraznil, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Záverom uviedol, že finančné prostriedky, ktoré v systéme zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, a preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov

7. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka podaním zo dňa 02. 02. 2024. Navrhla napadnuté odvolanie oprávneného ako nedôvodné zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mala za to, že oprávnený vo svojom odvolaní neuviedol skutočnosti ani dôkazy, na základe ktorých by sa malo v exekučnom konaní pokračovať. Plne sa stotožnila s napadnutým rozhodnutím, ktorým súd exekúciu zastavil a priznal jej náhradu trov exekučného konania vo výške 61,37 eur.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ) a po prejednaní veci urobil záver, že napadnuté uznesenie je nutné podľa a zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

9. bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa , , , Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol rozsiahlejšie novelizovaný , ktorý v prechodnom ustanovení prvej vety upravil, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 26. 04. 2013, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09. 05. 2013 požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 25. 11. 2013 udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 1300037247 zo dňa 01. 02. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 03. 2013. Súdna exekútorka predložila súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie, v rámci ktorého si uplatnila aj trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol

tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

11. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania je závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v Exekučnom poriadku. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, ktorý je vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

12. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy má oprávnený záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená; ide však najmä o prípady, kedy podľa oprávneného možno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v budúcnosti (napr. dedením, opätovným zamestnaním sa a pod.). Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, kedy ide o osobitný spôsob skončenia exekúcie rozhodnutím súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu; predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh oprávneného, resp. povinného. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý však nie je podmienený súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí existovať reálny predpoklad, reálne očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.

13. Oprávnený v odvolaní namietal opodstatnenosť záveru o nemajetnosti povinného s tým, že exekúcia má ďalej prebiehať z dôvodu, že povinný môže nadobudnúť ďalší exekvovateľný majetok, z ktorého by jeho pohľadávka mohla byť uhradená. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súdny exekútor dostatočne neosvedčil skutočnosť, že povinný je skutočne nemajetný. Nebol o tom predložený jediný listinný dôkaz. V samotnom podnete súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie absentuje odôvodnenie nemajetnosti povinného a uvedenie výsledkov lustrácii majetku povinného, tieto neboli súdu prvej inštancie predložené ani ako príloha návrhu na zastavenie exekúcie a obdobne absentovali aj v jej odpovedi na výzvu súdu zo dňa 02. 02. 2024. Súd prvej inštancie bez preskúmania dôvodnosti podnetu súdnej exekútorky a bez prihliadnutia na skutočnosť, že v spise absentujú akékoľvek listinné dôkazy preukazujúce nemajetnosť povinného, vyhovel jej návrhu a exekúciu zastavil, pričom sa nezaoberal preskúmaním úkonov súdnej exekútorky, ktorými mala prešetrovať nemajetnosť povinného. Z uvedeného dôvodu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Z obsahu súdneho spisu zároveň nevyplýva, že by bol pripojený exekučný spis, z ktorého obsahu by bolo možné preskúmať odôvodnenosť návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

14. Za situácie, že súdna exekútorka nedoložila všetky relevantné zistenia pre prijatie záveru o nemajetnosti povinného, teda ani nie je zrejmé, či bola vykonaná lustrácia majetku povinného predtým, ako bol podaný návrh na zastavenie exekúcie, a že si ani súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení exekúcie tieto skutočnosti neoveril z exekučného spisu súdnej exekútorky, odvolací súd nemohol inak, než napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie posúdiť ako nedôvodné a predčasné. Ako také ho potom na základe odvolania oprávneného zrušil v napadnutej časti a aj v súvisiacom výroku o náhrade trov exekúcie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vyzve súdnu exekútorku na doloženie ďalších dôkazných prostriedkov o nemajetnosti povinného, resp. tieto skutočnosti sám zistí zo spisu vedeného súdnou exekútorkou. Na základe toho potom zváži, či skutočne možno ustáliť, že povinný je natoľko nemajetný, aby exekúcia mohla byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V kladnom prípade nanovo rozhodne o zastavení exekúcie, pričom o trovách exekúcie rozhodne v súlade s ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal aj so vzniknutou procesnou situáciou v dôsledku nadobudnutia účinnosti o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení exekúcie napadnutým uznesením dňa 29. 01. 2020, teda v čase, keď bol už účinným právnym predpisom. Uvedený právny predpis nadobudol účinnosť dňa 01. 01. 2020, teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení exekúcie. Zastavujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie však bolo odvolacím súdom zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd je toho názoru, že návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie nemožno považovať za rozhodovanie o zastavení exekúcie podľa , čo by v opačnom prípade predstavovalo relatívnu výnimku zastavenia exekúcie, ktorá spôsobuje predĺženie rozhodnej doby o 12 mesiacov. Poukazujúc na vyššie uvedené, pri ďalšom postupe súdu prvej inštancie je potrebné mať na pamäti existenciu tohto účinného právneho predpisu , ktorý zastavuje ex lege staré exekúcie ( ), z ktorého dôvodu je nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie pri svojom ďalšom postupe riadil účinnými ustanoveniami -u a prioritne si ustálil, či v predmetnej exekúcii nedošlo k jej zastaveniu aj ex lege.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).