Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/60/2016

Identifikačné číslo spisu: 6015200559 Dátum vydania rozhodnutia: 22.11.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6015200559.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Milan Juroš - CHATA JARABATÁ U ČIKA, Jarabatá 31, Jarabatá, IČO: 40 867 617, zastúpeného JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., advokát, Kukučínova 24, Banská Bystrica, proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2606 O-75/2015 zo dňa 24. marca 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -70 zo dňa 28. februára 2016, v časti výroku týkajúcej sa náhrady trov konania, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -84 zo dňa 14.apríla 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -70 zo dňa 28. februára 2016, v napadnutej časti výroku týkajúcej sa náhrady trov konania v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -84 zo dňa 14. apríla 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia podľa a (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie č. OPS/BEZ/2015/2606 O-75/2015 zo dňa 24.03.2015 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 249/14-1.0/pok/r. zo dňa 12.1.2015 podľa pís. a) a a vec vrátil žalovanému. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia , podľa ktorého ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Okolnosti hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že žalobca dôvod nezákonnosti, ktorý uplatnil v žalobe, pre ktorý bol v tomto konaní úspešný, v správnom konaní neuplatnil. Neupozornil správny orgán, že je proti nemu vedené trestné stíhanie a že ide o skutočnosť,

ktorá žalovanému bráni, aby pokračoval v administratívnom konaní.

Žalobca sa odvolal v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania žalobcovi. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ďalej podľa účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Podľa žalobcu bol príslušný správny orgán povinný z dôvodu prekážky litispendencie konanie prerušiť. Nakoľko túto skutočnosť správny orgán nepovažoval za právne významnú a vec nesprávne právne posúdil, žalobca bol nútený v rámci domáhania sa svojho práva podať žalobu, čím došlo k naplneniu a trovy konania vznikli zavinením žalovaného. Žalobca v odvolaní žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -70 zmenil vo veci náhrady trov konania a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Nedostatkom podmienky súdneho konania podľa je i prekážka začatého konania (litispendencia; ), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“) upravujúci v zmysle a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( O.s.p) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Najvyšší súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán a žalovaný mali vedomosť, že vo veci výbuchu plynu v prevádzke žalobcu bolo vedené trestné konanie, zo spisu nevyplýva, že by bolo vykonané zisťovanie, či bol žalobcovi uložený peňažný trest v trestnom konaní alebo nie. V danom prípade správne konanie nezačalo až po odsúdení žalobcu, ale oznámením zo dňa 11.11.2014; resp, jeho doručením žalobcovi. Na pojednávaní dňa 10.11.2015 žalobca uviedol, že je stíhaný za trestný čin všeobecného ohrozenia a uzatvoril dohodu o vine a treste, ktorá ešte nebola schválená súdom. Súd žalobcovi uložil povinnosť predložiť do súdneho spisu rozhodnutie v trestnej veci po nadobnutí jeho právoplatnosti. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.12.2015 osobne podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici doloženie rozhodnutia v trestnej veci. Zo spisu nevyplýva, kedy presne začalo trestné konanie, avšak je z neho zrejmé, že správny orgán ešte pred začatím správneho konania získal dôkazy o priebehu udalostí vedúcich k výbuchu od orgánov činných v trestnom konaní. V čase začatia správneho konania už bolo vedené trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia.

Najvyšší súd má za to, že obsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu je jeho odôvodnenie. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho

rozhodnutia. V tomto prípade sa správny orgán nevyrovnal so všetkými hľadiskami pre nepriznanie trov konania žalobcovi, preto je rozhodnutie v tejto časti podľa súdu nepreskúmateľné.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, avšak aj vtedy má byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Aplikácia tohto ustanovenia má dopad na toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Ak sú podmienky pre použitie tohto ustanovenia, súd vysloví, že sa mu náhrada trov nepriznáva, a to celkom, prípadne aká časť a v tom prípade zostávajúcu časť náhrady trov prisúdi. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia ako aj to, v čom súd vidí, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležitým spôsobom odôvodniť. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Konkrétnejšie hľadiská pre použitie tohto ustanovenia možno čerpať zo súdnej praxe, podľa ktorej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by použitím tohto ustanovenia bola dotknutá; pritom treba brať do úvahy tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní. Ak súd pri rozhodnutí o trovách konania použije , musí to v rozsudku odôvodniť a vždy náležite vysvetliť a konkretizovať.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Ustanovenie umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výrok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutého rozsudku krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku nedal jednoznačné vysvetlenie dôvodu nepriznania trov žalobcovi. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu v časti výroku o trovách konania je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, keď sa nezaoberal skutočnosťou, že správny orgán mal konanie prerušiť z dôvodu prekážky litispendencie, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že krajský súd sa musí opätovne

vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu a vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Odôvodneniu rozsudku krajského súdu v časti výroku o trovách konania chýba presvedčivosť požadovaná zákonom ( veta druhá v spojení s veta prvá ) a jeho úvahu a právne posúdenie nepovažoval najvyšší súd za logické, ktoré vybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým rozsudok krajského súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa , veta druhá v spojení s a s .

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení zákonov a v znení účinnom od 01. mája 2011.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.