Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-4-2024.pdf
PDF · 107.73 KB
Case nature
Subarea
1Co/4/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Ayše Pružinec Eren v právnej veci navrhovateľky: C. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. XX, XXX XX A., proti povinnému: R. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. XX, XXX XX A., v súčasnosti doručovacia adresa: Ústav na výkon väzby, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 0C/10/2024 -14 zo dňa 13.03.2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd navrhovateľke p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnému, aby nevstupoval do bytu č. X, nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu B. XX,XX,XX,XX, súpisné číslo: XXXX, vchod: B. XX, postavenom na pozemkoch par. číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a do vnútorných priestorov bytového domu, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava J., obec: Bratislava - T., katastrálne územie T. (výrok I.); uložil povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov (výrok II.); a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok III.).
2. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 13.03.2024 o 11:19 hod. domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení vo výroku uvedenom v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Svoj návrh odôvodnila tým, že povinný je jej manželom a do dňa 01.03.2024 vykázania z obydlia, bývali spoločne v byte č. X na prízemí bytového domu na B.N. L. XX M. A., ktorého je výlučnou vlastníčkou (vydokladovala výpisom z LV č. XXXX). Uviedla, že počas spolužitia sa dlhé roky povinný správal k nej agresívne, vulgárne jej nadával, v minulosti ju viac krát škrtil a dokonca ju napadol nožom. Agresivita povinného pramenila z užívania alkoholu, ktorý požíval každý deň. Svedkami agresívneho správania povinného boli a aj sú jej deti (dve dcéry vo veku 16 rokov boli nútené sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti, syn T. V., N.. XX.XX.XXXX, žije v spoločnej domácnosti v byte č. X na B.N. L. XX M. A. po celý svoj život, aj jemu sa roky vyhráža, že ho zabije). Uvedené navrhovateľka potvrdila výpoveďami svojich detí v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia voči povinnému Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave J. pod Č.:Y.-XXX/RV-A.- XXXX zo dňa 29.2.2024 (vydokladovala). Dňa 29.02.2024 sa situácia vyostrila, keď riešili prenos bicyklov kvôli prerábke výťahu v bytovke a povinný prišiel domov opitý, vyhrážal sa navrhovateľke, že ju zabije a aj to, že ju dá zlikvidovať a pod.. Navrhovateľka bola vo veľkom strese, opakovane telefonovala s dcérou, ktorá nakoniec zavolala políciu. Polícia po prešetrení udalosti, povinného vykázala dňa 01.03.2024 zo spoločného obydlia - bytu č. X na B. XX M. A. (vydokladovala potvrdením Obvodného oddelenia PZ v
Bratislave J. pod Č.:Y.-XXX/RV-A.-XXXX zo dňa 01.03.2024). Navrhovateľka ďalej uviedla, že povinný sa momentálne nachádza vo väzbe na Chorvátskej ulici 5 v Bratislave, a konštatovala, že väzba má v zmysle príslušných právnych predpisov len dočasný charakter, že v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku, má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu o čom musí súd (ak žiadosti v prípravnom konaní nevyhovie prokurátor) rozhodnúť bez meškania. V prípade zamietnutia žiadosti o prepustenie z väzby, môže obvinený podať žiadosť opakovane. Jediným obmedzením podania žiadosti o prepustenie z väzby je lehota 30 dní, a to len v prípade, že ide o totožné dôvody na prepustenie z väzby. Po rozhodnutí o prepustení z väzby je obvinený prepustený takmer okamžite (lehoty v ktorých rozhoduje prokurátor alebo sudca v konaní pred súdom, sú veľmi krátke, rovnako aj lehoty na podanie opravných prostriedkov - sťažností proti takým rozhodnutiam). Keďže navrhovateľka nie je účastníčkou konania o väzbe, a v praxi sa veľmi často stáva, že obete domáceho násilia sa o prepustení z väzby dozvedia, až od samotného násilníka, má obavu o svoje zdravie a svoj život. Vtedy už obeť domáceho násilia nielenže nestihne podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ale pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa, súd o takomto návrhu v žiadnom prípade nestihne rozhodnúť včas, aby obeť domáceho násilia dokázal ochrániť, keďže o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku súd rozhodne v zmysle § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku do 30 dní odo dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom takéto neodkladné opatrenie je vykonateľné až doručením v zmysle § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku. S poukazom na uvedené, ak by navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až v čase, keď by bol povinný prepustený z väzby, nemá šancu v civilnom konaní docieliť primeranú bezpečnosť jej osoby pred násilím zo strany povinného, ktorého sa dôvodne obáva. Tiež sa obáva, že by sa o prípadnom prepustení povinného z väzby nedozvedela včas. Na základe uvedeného má navrhovateľka dôvodnú obavu o svoje zdravie a život. Veľmi sa obáva, že by sa verbálne a fyzické útoky zo strany povinného opakovali a tiež, že by sa jej povinný chcel pomstiť a z tohto dôvodu by ju mohol napadnúť, či už doma alebo na ulici, nakoľko po tom, ako policajti vyviedli povinného dňa 29.02.2024 z bytu, vyhrážal sa jej, že keď sa vráti, tak potom ešte uvidí.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 27a ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), písm. f), písm. h), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 332 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a skutkovo tým, že v odsekoch 20. a 21. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu nariadenia neodkladného opatrenia a v odseku 22. napadnutého rozhodnutia venoval náležitú pozornosť vo vzťahu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP, kedy musí mať súd za preukázané dôvodné podozrenie z násilia a to spravidla v spojení na postup podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, podľa ktorého policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa ods. 6. Podstatou neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme násilia.
4. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia čl. 16 ods. 1 v spojení s čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a poukázal, že trvanie nároku navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nie je potrebné osvedčovať vecnými dôkazmi vo forme listín osvedčujúcich alebo preukazujúcich dôvodnosť a trvanie nároku na ochranu osoby a obydlia, nakoľko ich ochrana je ústavnoprávne garantovaná vždy a každému z dôvodu neodňateľnosti, nepremlčateľnosti a nezrušiteľnosti týchto základných ľudských práv.
5. Súd prvej inštancie mal z predložených listín nepochybne osvedčené, že povinný bol vykázaný zo spoločného obydlia postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, z uvedeného mal súd prvej inštancie za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia a reálnu obavu z ďalšej fyzickej ujmy navrhovateľky zo strany povinného v prípade zdieľania ich spoločného obydlia a dospel k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f) CSP.
6. Súd prvej inštancie vzhľadom na osvedčenie skutočnosti, že povinný nemá žiadne vlastnícke ani iné užívacie právo k spoločnému obydliu, neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (žalobu na vylúčenie povinného z užívania nehnuteľností), nakoľko nariadeným neodkladným opatrením (§ 325 ods. 2 písm. f) CSP) je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
7. Súd prvej inštancie v odseku 30. napadnutého rozhodnutia odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku II. podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP s tým, že navrhovateľka osvedčila, že povinný svojím doterajším konaním ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu, pričom v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní bude ďalej pokračovať.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods.2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP za uplatnenia princípu procesného úspechu strán. A vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, podal povinný odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) CSP a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na doplnenie dokazovania vo veci samej, nakoľko bolo porušené právo na jeho obhajobu a kontradiktórnosť konania.
10. Povinný svoje odvolanie odôvodnil tým, že toho času sa nachádza vo výkone väzby, kde stále platí prezumpcia neviny, takže súd nesprávne zhodnotil dôkazový materiál a nedal povinnému právo na spravodlivý proces v zmysle Ústavy SR.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie povinného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu povinného nie je možné vyhovieť.
12. Podľa 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa § 328 ods. 2 druhej vety CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
20. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
23. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.
24. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé
právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život.
25. Pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla navrhovateľ osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod..
26. Súd prvej inštancie mal z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, najmä úradným záznamom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície Č.: XXXXXX zo dňa 29.02.2024, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II pod Č.:Y.-XXX/RV-A.-XXXX zo dňa 29.2.2024, z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Č.: Y.-XXX/RV-A.-XXXX zo dňa 01.03.2024 osvedčené, že vo veci je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj to, že jeho nenariadením by hrozilo navrhovateľke nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
27. Povinný v odôvodnení podaného odvolania nenamietal, neuviedol, neoznačil a ani neosvedčil žiadne skutkové okolnosti vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky, ale len konštatoval, tak ako je uvedené v odseku 10. tohto rozhodnutia, že toho času sa nachádza vo výkone väzby, kde stále platí prezumpcia neviny, že súd nesprávne zhodnotil dôkazový materiál a nedal povinnému právo na spravodlivý proces v zmysle Ústavy SR.
28. K uvedeným námietkam povinného odvolací súd konštatuje ich nedôvodnosť, a to s dôrazom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia pri rozhodovaní ktorého prevláda požiadavka rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a zisťovaní skutkových okolností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, preto súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených stranou sporu ktorá o nariadenie neodkladného opatrenia požiadala. Odvolací súd tiež akcentuje, že pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ako je to v predmetnej veci, rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda nárok a aby osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. Samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne. Súd tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia je povinný zvážiť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom sporových strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených stranou sporu. Miera osvedčenia potreby ochrany sa riadi naliehavosťou jej riešenia čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonať okamžitý zásah súdu pre riešenie danej situácie. V takýchto veciach má prioritu rýchlosť konania v synergii s predloženými dôkazmi. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie.
29. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorého nariadenia sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala, je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je osvedčené také fyzické či psychické násilie, pre ktoré by bolo umožnenie vstupu povinnému neznesiteľné a neudržateľné z hľadiska možného ohrozenia jej telesného a duševného zdravia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, v spojení s uvádzanými skutočnosťami možno osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia vyvodiť, a na tento záver súdu prvej inštancie odvolací súd plne odkazuje.
30. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená, súd prvej inštancie mal ohrozenie telesnej a duševnej integrity osvedčené úradným záznamom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície Č.: XXXXXX zo dňa 29.02.2024, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave J. pod Č.:Y.-XXX/RV-A.-XXXX zo dňa 29.2.2024, z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Č.: Y.-XXX/RV-A.-XXXX zo dňa 01.03.2024 a aj odvolací súd prisvedčil potrebe neodkladnej úprave pomerov medzi stranami, spôsobom dostatočným pre účely nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia s tým, že jeho nenariadením by navrhovateľke hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z okolností týkajúcich sa vzájomných vzťahov strán, nevyvrátených ani samotným povinným v odvolaní vyplýva, že vzťahy sú dlhodobo konfliktné a problematické. Preto privolanie
pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Bratislava dňa 29.02.2024, bolo už len akýmsi posledným výkrikom dlhodobej konfliktnej situácie, ktorá vyústila k vzneseniu obvinenia a následnému návrhu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko u navrhovateľky to dôvodne vyvolalo obavu o vlastné zdravie a život. Nariadenie neodkladného opatrenia je potom potrebné na zabránenie prípadných ďalších násilností či už verbálnych alebo fyzických zo strany povinného, ku ktorým by mohlo dôjsť pri zotrvaní spolužitia strán sporu v byte č. X obytného domu na B. XX M. A.. Na tomto mieste odvolací súd musí zdôrazniť, že dôvodnosť podozrenia z takého správania nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Osvedčenie takéhoto podozrenia môže vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia o priestupku, z vedomostí vyplývajúcich z rozhodnutí v iných súdnych konaniach (napr. o rozvode manželstva), z tvrdení strán sporu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. 5 MCdo 10/2012).
31. Odvolací súd pritom zohľadnil, že vylúčenie povinného z užívania nehnuteľnosti - bytu č. X v obytnom dome na B. XX M. A., nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho užívacích práv (výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti je navrhovateľka), keď aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zásah do práva povinného na rešpektovanie jeho obydlia odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení efektívnej ochrany navrhovateľky pred jeho násilným správaním, čo súd prvej inštancie v logických súvislostiach odôvodnil.
32. S poukazom na vyššie uvedené, tak ako konštatoval súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, že navrhovateľka dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodné podozrenie z násilia voči jej osobe povinným, a tým i dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami v súlade s § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, a na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
33. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému v rozsahu 100 %. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ust. § 255 ods. 1, ods.2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s dôrazom na jeho petit, nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie takto rozhodol. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo v tejto časti explicitne napadnuté odvolaním (odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania § 379 CSP), odvolací súd ponechal rozhodnutie v tejto časti bez súdneho prieskumu.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 CSP )
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh. (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)