Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/8/2017

Identifikačné číslo spisu: 9517100165 Dátum vydania rozhodnutia: 28.11.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:9517100165.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského na verejnom zasadnutí 28. novembra 2018 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému K. S., pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 02. októbra 2017, sp. zn. PK

- , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného K. S. sa z a m i e t a .

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len ŠTS alebo prvostupňový súd) rozsudkom z 02. októbra 2017, sp. zn. PK - uznal obžalovaného K. S. vinným v bodoch I., A/1 - 2, B/ 1 - 23, II. A/1- 11, B/1 - 5, III./1 - 7 zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je to uvedené v napadnutom rozsudku (str. 1 až 30 - v stručnosti úmyselným protiprávnym konaním v období od 26.07.2010 do 11.12.2014 ako generálny splnomocnenec za daňový subjekt H. S. - MOZY Topoľčany, IČO: 43673252, ako jediný konateľ za daňový subjekt MALKO Slovakia, s.r.o., Nemčice, IČO: 43781250 a ako jediný konateľ za daňový subjekt Mozy Group, s.r.o., Nemčice, IČO: 45987386, predstieraním obchodných transakcii a neoprávneným uplatnením dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) skrátil daň a spôsobil tým daňový únik v celkovej výške 8.039.091,13 Eur), teda závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas skracoval daň vo veľkom rozsahu.

Obžalovaný K. S. bol za to odsúdený podľa § 276 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na hlavnom pojednávaní 02.10.2017 prokurátor i obžalovaný (po porade s obhajcom) zhodne uviedli, že si ponechávajú lehotu (zrejme na podanie odvolania). Rozsudok bol doručený prokurátorovi 24.10.2017, obhajcovi 26.10.2017 a obžalovanému bol zaslaný 23.10.2017, ktorý si neprevzal 26.10.2017 a následne ani v odbernej lehote 5 dní, 22.11.2017, v dôsledku čoho platí fikcia jeho prevzatia 06.11.2017.

Odvolanie proti rozsudku podal 16. a 30.10.2017 (doručené súdu 18. a 31.10.2017) iba obžalovaný prostredníctvom obhajcu, v ktorom napadli iba výrok o treste.

Odvolanie bolo na vedomie doručené prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) 24. a 31.10.2017, ktorý vo vyjadrení z 26.10.2017 navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

V dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že nakoľko sa v konaní pred súdom priznal k spáchaniu skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe a súd jeho vyhlásenie prijal, namieta iba výšku uloženého trestu odňatia slobody. Od počiatku prípravného konania sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a svoje konanie na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval. Aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci odhaľovania jeho trestnej činnosti ako aj trestnej činnosti iných osôb. Nad rámec obsahu svojho obvinenia uvádzal nové okolnosti, ktoré viedli k vzneseniu obvinenia za ďalšie skutky uvedené v obžalobe. Z jeho výsluchu ako aj z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že túto predmetnú trestnú činnosť nevykonával sám a ani nevykonával dobrovoľne. Naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., avšak je zrejmé, že konal pod nátlakom a hrozbou iných osôb, ktoré reálne profitovali z týchto obchodov. Na hlavnom pojednávaní 26.09.2017 síce uviedol, že mal vlastný prospech z trestnej činnosti v rozsahu 10 až 20 % avšak po doplňujúcej otázke obhajcu uviedol, že po zaplatení miezd, odvodov za zamestnancov a prevádzkových nákladov jemu osobne nezostalo vlastne nič. Nevlastnil, ani nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok väčšej hodnoty, býva a býval v prenajatom byte, užíval jazdené vozidlo nízkej hodnoty, čo svedčí o skutočnosti, že bol iba nastavenou figúrkou osôb, ktoré reálne stáli za jeho obchodmi a profitovali z trestnej činnosti, za ktorú je on súdený. Spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní formálne inej trestnej činnosti avšak personálne a obsahovo sa prekrývajúcej s jeho trestnou činnosťou a už teraz je predpokladaná škoda vo výške 2,2 milióna Eur, avšak ako vyplýva z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní škoda, bude zrejme vyššia, ako je v jeho prejednávanom prípade. Z obsahu súdneho spisu je ďalej zrejmé, že účtami spoločností, v ktorých bol obžalovaný konateľom disponovali aj ďalšie osoby, napr. K. L., ktorý vyberal od odberateľov aj hotovostné platby. Práve túto osobu označuje za jednu z osôb, ktorá stála za predmetnou trestnou činnosťou. Ďalej usvedčuje pôvodne spoluobžalovaného S. Vidu v konaní vedenom na okresnom súde Topoľčany, sp. zn. , v súvislosti s ekonomickou trestnou činnosťou. Má za to, že na neho je možné aplikovať ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu nakoľko je zrejmé, že on síce páchal žalovanú trestnú činnosť avšak v pozícii tzv. bieleho koňa, o čom musela byť presvedčená aj dozorujúca prokurátorka ÚŠP GP SR, keď bola ochotná uzavrieť s ním dohodu o vine a treste, v zmysle ktorej navrhovala nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 10 mesiacov.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil vo výroku o treste a podľa vo veci sám rozhodol s tým, že mu uloží trest miernejší.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd alebo odvolací súd) podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkonu dotknutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal aj na to, či u obžalovaného nebolo porušené právo na obhajobu, pretože takéto porušenie by mohlo byť dôvodom na podanie dovolania v zmysle , ako na to poukazuje ustanovenie Na základe tohto postupu zistil, že odvolanie obžalovaného K. S. nie je dôvodné.

Obžalovaný v odvolaní nenamieta porušenie práva na obhajobu a takéto porušenie nevyplýva ani z obsahu spisu ŠTS.

Odvolací súd mal preukázané, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní 26. septembra a 02. októbra 2017 vykonal dokazovanie - vypočutím obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov v rozsahu návrhu procesných strán. Obžalovaný K. S. na hlavnom pojednávaní 02. októbra 2017 (za účasti všetkých procesných strán, Daňové úrady Nitra, Bratislava a Trnava, uznesením ŠTS z 26.09.2017, sp. zn. , podľa neboli do konania s nárokom na náhradu škody pripustené) po zákonnom poučení podľa , po porade s obhajcom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania všetkých skutkov uvedených v obžalobe. Obžalovaný vzal na vedomie aj poučenie, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a následne na všetky otázky podľa , , , , odpovedal kladne. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd I. stupňa uznesením v zmysle vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny v celom rozsahu obžaloby prijal a podľa vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznaných spáchaných skutkov vykonávať nebude a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste (nevykoná sa ani dokazovanie vo vzťahu k výroku o náhrade škody).

Následne prvostupňový súd skutky uvedené v obžalobe technicky - logicky v časovej nadväznosti, pri rešpektovaní skutkovej totožnosti upravil a na podklade toho uznal obžalovaného K. S. vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., nakoľko túto trestnú činnosť obžalovaný páchal v období od 26. júla 2010 do 11. decembra 2014, teda závažnejším spôsobom, po dlhší čas skracoval daň vo veľkom rozsahu. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266,- Eur, t.j. 133.000,- Eur. V danej veci výška skrátenia dane presiahla sumu 8 miliónov Eur, a tým aj viac ako šesťdesiatnásobne prekročila hranicu tohto kvalifikačného znaku, ako je na to správne poukázané v napadnutom rozsudku.

K výroku o treste sud prvého stupňa v napadnutom rozsudku zdôraznil, že z lustrácii v databázach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a súdov bolo zistené, že voči obžalovanému nie je vedené trestné konanie. V odpise z registra trestov má obžalovaný 7 záznamov, z toho v 6 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Posledný záznam sa týka rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. , kde bol prvý odsudzujúci rozsudok vyhlásený 17. júna 2014 a týkal sa trestného činu podvodu, nie vo forme pokračujúcej trestnej činnosti. Obžalovaný bol riešený 25 krát v priestupkovom konaní ohľadne priestupkov v doprave, komisiou verejného poriadku nebol prejednávaný. Uloženie súhrnného trestu neprichádzalo do úvahy, pretože posledného (dielčieho) skutku v rámci tejto pokračujúcej trestnej činnosti (právne posúdený ako jeden trestný čin) sa obžalovaný dopustil 11.12.2014. Do úvahy neprichádzalo ani uloženie spoločného trestu. Preto bol uložený len ďalší trest v zmysle Tr. zák. v ustanovení Tr. zák. umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov až 12 rokov. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností bola v tejto veci upravená horná hranica trestnej sadzby tak, že bola znížená o 1/3, teda na sadzbu 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace. Trest bol obžalovanému uložený na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov. Špecializovaný trestný súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že v dôsledku vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny mohlo dôjsť per analógiám aj k zníženiu dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby ako pri konaní o dohode a treste. S poukazom na dosiahnutie tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, nevidel však priestor na zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Poukázal pritom na stanovisko uvedené v rozhodnutí o odmietnutí návrhu o dohode o vine a treste, v ktorom sa konštatuje, že z hľadiska dosiahnutia účelu trestu súd považuje za potrebné uloženie trestu minimálne na dolnej hranici trestnej sadzby.

Zaradenie obžalovaného pre výkon takto uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia odôvodňuje to, že obžalovanému bol tento druh trestu uložený za úmyselný trestný čin a že v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine nemohol sa zaoberať skutkovými

zisteniami a ich právnou kvalifikáciou. Bráni mu v tom ustanovenie , podľa ktorého súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa Z toho dôvodu nepochybne aj obžalovaný podal odvolanie, ktoré sa obmedzilo iba do výroku o treste. Vyjadrené oprávňovalo odvolací súd ku konštatovaniu, že argumentácia súdu prvého stupňa ohľadne uloženia trestu a spôsobu jeho výkonu je zákonná a spravodlivá. Nemožno jej nič vytknúť. Naopak najvyšší súd musí konštatovať, že ŠTS sa do detailov zákonne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pri ukladaní trestu a spôsobu jeho výkonu tak, že k tomu nie je čo podstatné uviesť.

Odvolací súd iba pre zvýraznenie uvádza, že dôvodom pre uloženie 7 ročného trestu odňatia slobody (uložený na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby) s výkonom do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, je najmä páchanie úmyselného zločinu po dobu 4 a pol roka s výškou daňového úniku cez 8 miliónov Eur a predchádzajúce páchanie úmyselnej trestnej činnosti aj majetkového charakteru, na čo je tiež správne poukázané v napadnutom rozsudku.

Z uvedeného dôvodu, bez toho aby došlo k opakovaniu už uvedeného, najvyšší súd si osvojuje odôvodnenie napadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň odkazuje.

V zmysle odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov odvolanie obžalovaného K. S. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.