Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/46/2018

Identifikačné číslo spisu: 4111200003 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4111200003.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: POLAGRO, s.r.o., JELKA, so sídlom Hlavná 1237, 925 23 Jelka, IČO: 36 235 873, zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Martin Jánský, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, v mene ktorej koná ako konateľka a advokátka, JUDr. Mária Sokolová, o náhradu majetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. , v konaní o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. septembra 2014, č. k. -223, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a. II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 5. júna 2014, č. k. -195, konanie na návrh žalobcu zo dňa 30.10.2012 neprerušil. Súd prvej inštancie nepovažoval návrh žalobcu na prerušenie konania za dôvodný, nakoľko podľa jeho názoru ust. nevybočuje z naplnenia účelu práva na súdnu ochranu vo vzťahu k žalovanému. V rámci svojho odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ zákon stanovuje pre konanie s kvalifikovaným rozsahom peňažného plnenia povinnosť súdu uložiť žalobcovi povinnosť na zloženie preddavku na trovy konania, jedná sa o ochranu žalovaného pred svojvoľným alebo zrejme bezúspešným uplatňovaním práva, čo je ako kritérium tiež jednou z podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie považoval ust. , v ktorom je takáto podmienka zakotvená, za dostatočné vyváženie smerujúce k zachovaniu práva na súdnu ochranu a prístup súdu žalobcu, ktorý je presvedčený o opodstatnenosti svojho nároku uplatnenom v súdnom konaní, pričom spĺňa zároveň predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v závere skonštatoval, že nezistil ústavnú nekonformnosť, či vnútorný rozpor zákona, a to ani v súvislosti s neprípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu vydanému v

zmysle ust.

2. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, napadnutým uznesením zo dňa 30. septembra 2014, č. k. - 223, odvolanie žalobcu odmietol. Odvolací súd poukázal na to, že odvolanie žalobcu síce bolo podané v lehote, avšak nespĺňalo zákonom požadované náležitosti. Napriek tomu, že v odvolaní žalobca uviedol, že v lehote odvolanie doplní, neurobil tak. Na výzvu súdu prvej inštancie v zmysle ust. s náležitým poučením vo forme uznesenia zo dňa 15. júla 2014, č. k. -219, ktorú žalobca prevzal dňa 22.07.2014, tento nereagoval a neodstránil tak nedostatky podaného odvolania. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti (ust. a ) bol povinný postupovať podľa ust. a odvolanie žalobcu odmietnuť.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom stručne uviedol, že podľa jeho názoru v predmetnom konaní došlo k vadám uvedeným v ust. bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia.

4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8. januára 2015, č. k. -250, vyzval žalobcu, aby svoje dovolanie v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil o osobitné splnomocnenie pre podanie dovolania a zastupovanie pred dovolacím súdom, udelené právnemu zástupcovi žalobcu. Zároveň vyzval žalobcu na konkretizovanie dôvodu dovolania, uvedenie dôkazov, ktoré požaduje vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha.

5. K dovolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalovaný. Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť, nakoľko neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, pričom tieto neboli doplnené ani na výzvu súdu prvej inštancie, ktorá obsahovala aj poučenie o následkoch neodstránenia vád podaného dovolania. Na doplnenie žalovaný poznamenal, že v konaní nebol naplnený žiadny z dovolacích dôvodov uvedených v ust. , a preto považuje podané dovolanie za nedôvodné.

6. V rámci doplnenia dovolania na výzvu súdu prvej inštancie obsiahnutú v uznesení zo dňa 9. januára 2017, č. k. - 385, žalobca odôvodnil svoje dovolanie tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v zmysle ust. Dovolateľ zdôraznil znenie ust. (pôvodne ust. ), podľa ktorého, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. , kde sa podľa jeho názoru riešia otázky (výsledky znaleckého dokazovania), ktoré majú význam pre rozhodnutie v tejto veci.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [ust. (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s ust. , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ust. ).

8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti (ďalej len „“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. , ust. a ust.

9. Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

10. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (ust. ) alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [ust. ] na zaujatie stanoviska (ust. ). Podľa ust. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

11. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle ust. stručne uvádza, že dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa ust. , nakoľko nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani odvolací súd nerozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska, ani nejde o potvrdzujúce uznesenie, v ktorom by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdzujúce uznesenie, ktorým by sa (ne)priznávali účinky cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené prípustnosť dovolania preto z ust. nemožno vyvodiť.

12. Dovolateľ odôvodnil podané dovolanie ust. s tým, že procesné vady konania v zmysle ust. až g/ nenamietal, pričom existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

13. So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (ust. ), pričom treba zdôrazniť, že prípustnosť dovolania v zmysle ust. nezakladá samo tvrdenie strany sporu o existencii niektorej z uvedených procesných vád; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

14. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

15. V zmysle ust. , súd uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa a , aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa . Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

16. Podľa ust. sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

17. Súd prvej inštancie o žalobcovom návrhu na prerušenie konania podľa ust. rozhodol tak, že konanie neprerušil. Následne proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktoré neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.07.2014, č. k. -219, vyzval žalobcu na doplnenie odvolania s tým, že pokiaľ odvolanie žalobca nedoplní o zákonom predpokladané náležitosti, odvolací súd bude postupovať podľa ust. a odvolanie odmietne. 18. Dovolací súd konštatuje, že nakoľko žalobca podané odvolanie nedoplnil, odvolací súd postupoval správne a takéto odvolanie odmietol (ust. ). Postupom odvolacieho súdu

nebola preto žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. 19. So zreteľom na vyššie uvedené, dovolací súd dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa ust. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. veta druhá ). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (ust. ). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.