Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/86/2017

Identifikačné číslo spisu: 6714010631 Dátum vydania rozhodnutia: 05.12.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6714010631.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2018 v Bratislave, v trestnej veci obvineného T. L. a spol. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. o dovolaní obvineného T. L. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. mája 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného T. L. sa odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Zvolen uznesením zo 16. marca 2017, sp. zn. , podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený T. L. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo 16. septembra 2014, sp. zn. , v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen z 12. februára 2015, sp. zn. , vo výmere 12 mesiacov vykoná, a to v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Obvinený napadol označené uznesenie okresného súdu sťažnosťou, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. mája 2017, sp. zn. , zamietnutá ako nedôvodná podľa

Nestotožňujúc sa so závermi vo veci konajúcich súdov, obvinený, prostredníctvom zvoleného obhajcu, podal dňa 5. septembra 2017 z dôvodov uvedených v , proti uzneseniu krajského súdu dovolanie s tým návrhom, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa vyslovil porušenie zákona a v nadväznosti na to zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu podľa druhého odseku naposledy uvedeného ustanovenia.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podaním, ktoré bolo

okresnému súdu doručené 21. septembra 2017. V ňom uviedla, že dovolanie obvineného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa. S ohľadom na túto skutočnosť prokurátorka Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla rozhodnúť v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, predbežne preskúmal dovolanie obvineného podľa , t. j. skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa .

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie: a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe, alebo o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Zo znenia relevantných ustanovení vyplýva, že obvinený je oprávnený na podanie dovolania výlučne proti rozhodnutiam, ktorých taxatívny výpočet je vymedzený ustanovením až písm. h/ Spoločným znakom týchto rozhodnutí je to, že ide o rozhodnutia v merite veci, t. j. ktorými sa trestné konanie končí ako celok. Medzi takého rozhodnutia sa neradi uznesenie o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (hoci aj s probačným dohľadom), resp. o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený.

Naproti tomu ustanovenie rozširuje okruh rozhodnutí, voči ktorým je možné podať dovolanie. Z pohľadu dovolacieho konania ide o tzv. „ inakšie rozhodnutia", na ktoré odkazuje v návetí druhého odseku ustanovenia (porovnaj s R 52/2016). Tieto rozhodnutia sa vyznačujú tou osobitosťou, že môžu byť účinne napadnuteľné dovolaním len prostredníctvom osoby ministra spravodlivosti, ktorý disponuje najširšími dovolacími oprávneniami. Obvinenému pri uvedených nemeritórnych rozhodnutiach chýba tzv. aktívna legitimácia, čo ho stavia „ len " do pozície osoby oprávnenej na podanie podnetu na dovolanie ministrovi spravodlivosti podľa

Najvyšší súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane pripomína, že dovolanie nenapĺňa účel riadnej opravnej inštancie, pretože má slúžiť výhradne k náprave najzásadnejších procesných a hmotnoprávnych pochybení (, ) v meritórnych rozhodnutiach všeobecných súdov. Aj z toho dôvodu zákonodarca v obmedzil možnosť podania dovolania voči vybraným rozhodnutiam ( ), osobitne so zreteľom na tie rozhodnutia, ktoré nemajú meritórny charakter ( ), cez osobu ministra spravodlivosti.

V posudzovanej trestnej veci okresný súd uznesením rozhodol o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Nakoľko z povahy veci vyplýva, že ide o rozhodnutia o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, ako už bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky uvedené vyššie, na podanie dovolania v tomto prípade je oprávnený výlučne minister spravodlivosti, nie však obvinený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa z vecného hľadiska nezaoberal argumentáciou obvineného obsiahnutou v ňom podanom dovolaní, nakoľko jeho dovolanie z formálnych dôvodov, a síce postupom podľa , odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.