Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-125-2020.pdf
PDF · 114.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/125/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, P., v zastúpení: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Zelinárska 8, Bratislava, IČO: 45 941 815, proti žalovaným: 1. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za školou 7, P., 2. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Zd. O. XXXX/XX, G., 3. C.. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. X. XXX/XX, G., 4. C.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. XXX/X, G., 5. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. V. XX/XX, P., 6. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. V. XX/XX, P., 7. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na K. XXX/XX, P., 8. P. združenie Teplá voda, IČO: 36 098 744, o sídlom Hrnčiarska 13, Pukanec, všetci zastúpení: Mgr. Jozef Slíška, advokát so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy 20.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice, č.k. 5C/24/2018-536 zo dňa 09. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (III.) vo vzťahu k žalovaným v 1. až 7. rade, ako aj vo výroku o trovách konania (IV.) p o t v r d z u -j e.
II. Žalovaným v 1. až 7. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 8. rade povinnosť zdržať sa vyhotovovania alebo akéhokoľvek šírenia informácií, ktorými označuje žalobcu za osobu, ktorá sa snaží uplácať a ktorá vyvíja nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov ( výrok I.). Ďalej žalovanému v 8. rade uložil povinnosť zverejniť na internetovej stránke www.webnoviny.sk a po dobu 3 mesiacov ponechať nasledovný text ospravedlnenia: ,,Poľovnícke združenie Teplá voda sa ospravedlňuje pánovi Y. X. za to, že v písomnom stanovisku zo dňa 26.04.2018 uviedlo, že pán Y. X. sa snažil uplácať a robiť nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov“ ( výrok II.) . Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ( výrok III.). Žalovaným v 1. až 7. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a určil, že žalobca a žalovaný v 8. rade nemajú nárok na náhradu trov konania (V.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 11, § 13 ods. 1,2,3, § 420 ods. 2, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1,2, § 33 ods.1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, § 255 ods. 2 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že vo vzťahu k žalovaným v 1. až 7. rade žaloba nie je dôvodná a taktiež nepovažoval za dôvodne uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému v 8. rade na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 euro, vo zvyšku žalobe vo vzťahu k žalovanému v 8. rade žalobe vyhovel .
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným v 1.až 7.rade, aby im súd uložil povinnosť zdržať sa vyhotovovania a/alebo akéhokoľvek šírenia informácií,
ktorými označujú žalobcu za osobu, ktorá sa snaží uplácať a ktorá vyvíja nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov, ako aj povinnosť zverejniť a ponechať zverejnený po dobu 3 mesiacov na internetovej stránke www.webnoviny.sk nasledovný text ospravedlnenia: „Žalovaní v 1.až 7.rade sa ospravedlňujú pánovi Y. X. za to, že v písomnom stanovisku zo dňa 26.04.2018 uviedli, že pán Y. X. sa snažil uplácať a robiť nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov.“ Žalobca si tiež uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000.
3. Z hľadiska skutkových zistení súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní 1. až 7. rade ako členovia Poľovníckeho združenia Teplá voda v mene žalovaného v 8. rade vyhotovili stanovisko, v ktorom žalobcu okrem iného obvinili z toho, že sa snažil uplácať ako aj robiť nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov. Takéto stanovisko bolo následne zverejnené prostredníctvom webových spravodajských portálov. Za nesporné považoval že žalovaní v 1. rade bol v čase vyhotovenia takéhoto stanoviska štatutárnym orgánom poľovníckeho združenia - predsedom. Žalobcu považoval za aktívne legitimovaného v predmetnom spore, pretože stanovisko, ktoré vyhotovili žalovaní pôsobí voči nemu ako fyzickej osoby difamačne, nakoľko ho tí obvinili z konania, ktoré má znaky protiprávnej činnosti resp. až trestného činu /z uplácania ako aj nátlaku/. K takémuto neoprávnenému zásahu došlo podľa názoru súdu prvej inštancie z dôvodu, že medzi žalobcom ako aj žalovanými vznikol konflikt týkajúci sa získania poľovného revíru. Konštatoval, že išlo o neoprávnený zásah zo strany žalovaných do osobnostných práv žalobcu, keďže v súdnom konaní žalovaní nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení, ktoré boli obsiahnuté v predmetnom stanovisku o nátlaku resp. uplácaní. Okrem toho vydali stanovisko v súvislosti s tlačovou konferenciou, na ktorej vystúpil žalobca, pričom z ich výpovedí vyplýva, že mali vedomosť o tom, že bude stanovisko z najväčšou pravdepodobnosťou publikované v médiách, čo sa aj napokon stalo, pretože bolo zverejnené na webových spravodajských portáloch. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 13. januára 2011, sp. zn. II. ÚS 189/2010, z ktorého možno analogicky vyvodiť zodpovednosť žalovaných, pretože v dôsledku nepravdivých tvrdení, ktoré uviedli v takomto stanovisku o osobe žalobcu neoprávnene zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti a to jeho občianskej cti ako aj dobrého mena. Súd prvej inštancie zároveň tiež skúmal pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. - 7. rade . V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2013, sp. zn. 3Cdo 228/2012, z ktorého vyplýva: „Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a násl. Občianskeho zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti.“. Z vykonaného dokazovania tak bolo zistené, že žalovaní v 1. až 7. rade boli členovia právnickej osoby - poľovníckeho združenia (žalovaného v 8. rade), pričom tento neoprávnený zásah vznikol súvislosti so sporom o poľovný revír Teplá Voda, pričom žalobca bol zároveň štatutárnym orgánom inej poľovnej organizácie, ktorá mala tiež záujem o takýto poľovný revír. Zdôraznil, že ak bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. 4. Z hľadiska právneho posúdenia veci uviedol, že Občiansky zákonník § 11 a nasl. neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku, a preto je potrebné použiť analógiu v zmysle ust. ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka. Na základe toho dospel k záveru, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Analogicky s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdil neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby ako za zásah spôsobený priamo právnickou osobou, pričom pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. Vychádza zo záveru, že neoprávnený zásah bol spôsobený osobou , ktorá bola použitá právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby. Z uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie dospel k zváeru, že žalovaní v 1 až 7 rade nie sú pasívne legitimovaní, pretože je zrejmé, že podávali stanovisko ako členovia žalovaného v 8. rade a to v súvislosti so sporom o poľovný revír. Zdôraznil, že aj zo samotného stanoviska vyplýva, že ide o prejav vôle tejto právnickej osoby - poľovníckeho združenia, pričom v čase jeho vyhotovenia bol žalovaný v 1. rade štatutárnym orgánom žalovaného v 8. rade a preto je tak zrejmé, že tu existuje miestny, časový a vecný vzťah žalovaných v 1. až 7. rade k právnickej osobe a to k žalovanému v 8. rade, ktorý vydal takéto stanovisko.
5. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanému v 8. rade, ktorý neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu a uložil povinnosť zdržať sa vyhotovovania alebo akéhokoľvek šírenia informácií, ktorými označuje žalobcu za osobu, ktorá sa snaží uplácať a ktorá vyvíja nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov, pretože ten už raz neoprávnene takýmto spôsobom zasiahol do osobnostných práv žalobcu a nemožno vylúčiť vzhľadom na spor o poľovný revír, ktorý tu existuje, že by opätovne mohol šíriť takéto nepravdivé informácie o žalobcovi. Zároveň uložil žalovanému v 8. rade povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi v takej forme, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, pretože takéto ospravedlnenie má nepochybne formu zadosťučinenia s tým, že je aj primerané neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Uložená povinnosť má charakter nepeňažnej satisfakcie a jej cieľom je vyvážiť a zmierniť ujmu, ktorá vznikla fyzickej osobe pri zásahu do jej osobnostných práv. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie nemateriálnej ujmy vo výške 20.000 euro žalobu voči žalovanému v 8. rade ako nedôvodnú zamietol, pretože neboli splnené zákonné podmienky pri priznanie takejto náhrady. Konštatoval, že na vznik nároku na nemajetkovú ujmu musia byť splnené zákonné predpoklady a to existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo mohol vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv, neoprávnený /protiprávny/ charakter zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť objektívne spôsobilá vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení resp. v ohrození osobnostných práv fyzickej osoby a vznikom takejto nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur odôvodňoval žalobca tým, že je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti a v dôsledku neoprávneného zásahu musel svojej banke za takúto obchodnú spoločnosť vysvetľovať nepravdivé tvrdenia, pretože tá chcela prehodnotiť možnosť financovania jeho spoločnosti resp. jeho obchodný partner spoločnosť Reylon s.r.o. odstúpila od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú uzavrela s jeho obchodnou spoločnosťou a ktorej predmetnom boli nehnuteľnosti v dôsledku čoho utrpel aj ujmu v majetkovej sfére. S uvedenými argumentmi žalobcu sa však súd prvej inštancie nestotožnil, pretože žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom zo strany žalovaného v 8. rade a uplatneným nárokom na nemajetkovú ujmu, pretože obchodná spoločnosť, ktorej je spoločníkom a konateľom je právnickou osobou, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu a nerealizovanie obchodu s obchodným partnerom resp. hrozba straty financovia bankou formou úveru nebola v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom do osobnostných práva žalobcu ako fyzickej osoby, ale sa týkala úplne iného subjektu a to právnickej osoby v ktorej má žalobca majetkovú účasť ako spoločník. Zároveň žalobca počas celého konania neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a to predovšetkým, že morálne zadosťučinenie nie je v konkrétnom prípade postačujúce resp. že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, a preto žalobu v tejto časti voči žalovanému v 8. rade zamietol.
6. Poukázal na to, že žalobca namietal právnu subjektivitu žalovaného v 8. rade, ktorý je podľa jeho názoru len organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu v zmysle § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve v dôsledku čoho má len právnu subjektivitu vo vzťahu k poľovnému revíru, ktorý má v užívaní, pričom v rámci tejto subjektivity môže vykonávať len úkony týkajúce sa podpisovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom ako aj nakladať s finančnými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu v dôsledku čoho nemá subjektivitu vo vzťahu k podávaniu mediálnych vyhlásení k osobe žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie však z ust. § 32 zákona o poľovníctve jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 8. rade ako organizačná zložka má vlastnú právnu subjektivitu, ktoré mu priznávajú stanovy v takom rozsahu ako uvádzal žalobca /žalovaní takéto skutočnosti nespochybnili, pričom z toho možno odvodiť, že má aj vlastnú právnu subjektivitu v prípadoch vyvodenia zodpovednosti za neoprávnené zásahy do osobnostných práv iných fyzických alebo právnických osôb. Z uvedeného mal za to, že žalovaný v 8. rade má právnu subjektivitu a je tiež pasívne legitimovaný v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu. 7. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 7. rade zamietol (III. ) a tiež voči súvisiacemu výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 7. rade ( IV). Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe vo vzťahu k žalovaným v 1. až 7. rade. Navrhol, aby odvolací súd uložil žalovaným v 1. až 7. rade zdržať sa vyhotovovania a/alebo akéhokoľvek šírenia informácií, ktorými označujú žalobcu za osobu, ktorá sa snaží uplácať a ktorá vyvíja nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov, ako aj povinnosť zverejniť a ponechať zverejnený po dobu 3 mesiacov na internetovej stránke www.webnoviny.sk nasledovný text ospravedlnenia: „ „L. M., U. M., X. M., P. V.,
U. D., L. B. a L. P. sa ospravedlňujú pánovi Y. X. za to, že v písomnom stanovisku zo dňa 26.04.2018 uviedli, že pán Y. X. sa snažil uplácať a robiť nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov.“ Napokon žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaných v 1. až 7. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
8. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, na základe ktorého zamietol žalobu voči žalovaným v 1. -7. rade z dôvodu, že ich konanie možno pričítať žalovanému v 8. rade opierajúc sa o ust. § 420 ods. 2 OZ. Poukázal na ustanovenie § 18 ods. 2 OZ a ust. 32 ods. 1,2 zákona č. 274/2009 Z. z. Zákona o poľovníctve a na obsah Stanov poľovníckeho zväzu, podľa ktorých sú poľovnícke združenia organizačnými zložkami poľovníckeho zväzu. Žiadal zohľadniť, že Článok 26 stanov určuje, že poľovnícke združenie je základnou organizačnou zložkou s právnou subjektivitou, spravidla pôsobiacou na území poľového revíru, ktorý ma v užívaní. Zdôraznil , že pri posudzovaní právnej subjektivity žalovaného v 8. rade je potrebné vychádzať zo spomenutých ustanovení právnych predpisov, čo súd prvej inštancie vôbec nevykonal a obmedzil sa len na aplikáciu ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, ktoré musí byť aplikované, ale až potom, čo bude ustálená zodpovednosť konkrétnej právnickej osoby za protiprávny zásah do práv na ochranu osobnosti. Poukázal na to, že žalovaný v 8. rade je poľovníckym združením, teda organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu s tým, že organizačné zložky poľovníckej organizácie majú v zmysle ust § 32 ods. 2 Zákona o poľovníctve obmedzenú právnu subjektivitu, a to v rozsahu, v akom je im priznaná v stanovách poľovníckej organizácie. Bránil sa tým, že z čl. 26 ods. 2 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorého je žalovaný v 8. rade organizačnou zložkou vyplýva, že právna subjektivita žalovaného 8. rade je obmedzená len na konkrétne úkony a) uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru b) nakladanie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom poľovníckeho združenia a c) nakladenie s finančnými prostriedkami poľovníckeho združenia podľa rozpočtu. Žalobca vo svojom odvolaní zdôraznil, že v predmetnom spore je však predmetom konania zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorá nemá žiaden súvis s výkonom práva poľovníctva a nepredstavuje žiadnu z oblastí, v ktorých žalovaný v 8. rade má právnu subjektivitu. Vychádzal z názoru, že žalovaný v 8. rade nemá vo veci právnu subjektivitu, pretože ide o vec, v ktorej Zákon o poľovníctve ani Stanovy nepriznávajú žalovanému v 8. rade možno samostatného konania a tým pádom nie je daná ani možnosť aplikovať ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka na predmetný spor, ako to urobil súd prvej inštancie predtým, než vôbec ustálil eventuálnu zodpovednosť konkrétnej právnickej osoby za protiprávny zásah do práva na ochranu osobnosti. Aj zo samotného stanoviska a podpisov pod ním je zrejmé, že ide o stanovisko jednotlivých funkcionárov a členov žalovaného v 8. rade a nie o stanovisko žalovaného v 8. rade a preto sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na spor neaplikoval ustanovenia relevantných právnych predpisov. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že tento nárok vzniesol primárne z dôvodu ohrozenia svojej podnikateľskej činnosti v dôsledku možného vypovedania zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru poskytnutého spoločnosti SLOVAK FINANCE s r. o., ktorej je jediným spoločníkom o konateľom. Uviedol, že v provoinštančnom konaní dostatočne preukázal, že protiprávny zásah do práva na jeho česť a dobré meno mu spôsobil mimoriadne závažnú ujmu najmä v jeho podnikateľskej sfére, ktorá sa nedá odčiniť len ospravedlnením. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v tejto súvislosti uviedol, že náhrada nemajetkovej ujmy sa priznáva v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nemožno napraviť obnovením pôvodného stavu. Z pohľadu priznania nároku sú významné aj závery súdnej praxe, že pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Konštatoval, že v jeho prípade bola súdnom konaní reálne preukázaná nielen spôsobilosť privodiť ujmu, ale aj reálne vzniknutá ujma, v oboch prípadoch výlučne ako dôsledok protiprávneho zásahu žalovaných do práva na ochranu osobnosti žalobcu. K argumentácii súdu prvej inštancie, že SLOVAK FINANCE s. r. o., ako obchodná spoločnosť je odlišný subjekt od žalobcu, žalobca uviedol, že opäť ide o formálny a arbitrárny výklad zo strany súdu prvej inštancie s tým, že je zrejmé, že SLOVAK FINANCE s. r. o., je úzko spätá so žalobcom. 9. Žalovaní v 1. až 7. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, pričom z jeho odôvodnenia je zrejmé, akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil.
14. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa pôvodne sa domáhal aby súd uložil žalovaným v 1. až 7. rade povinnosť zdržať sa vyhotovovania a/alebo akéhokoľvek šírenia informácií, ktorými označujú žalobcu za osobu, ktorá sa snaží uplácať a ktorá vyvíja nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov, ako aj povinnosť zverejniť a ponechať zverejnený po dobu 3 mesiacov na internetovej stránke www.webnoviny.sk <http://www.webnoviny.sk> nasledovný text ospravedlnenia: „ „L. M., U. M., X. M., P. V., U. D., L. B. a L. P. sa ospravedlňujú pánovi Y. X. za to, že v písomnom stanovisku zo dňa 26.04.2018 uviedli, že pán Y. X. sa snažil uplácať a robiť nátlak na obyčajných vidieckych ľudí a majiteľov pozemkov.“ Napokon žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaných v 1. až 7. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na návrh žalobcu uznesením č. k. 5C/24/20118-216 zo dňa 12.06.2019 pripustil, aby do konania ako ďalší žalovaný ( žalovaný v 8. rade), pristúpilo poľovnícke združenie Teplá Voda, IČO: 36 098 744, so sídlom Hrnčiarska 13, Pukanec. 16. Voči rozsudku súdu prvej inštancie do vyhovujúcich výrokov I. ,II a V. žalovaný v 8. rade odvolanie nepodal, preto tieto výroky nadobudli právoplatnosť. Voči výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie imateriálnej ujmy vo vzťahu k žalovanému v 8. rade ( výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie) žalobca odvolanie nepodal. Jeho odvolanie smerovalo len k zostávajúcej časti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba vo vzťahu k žalovaným v 1. až 7. rade a to vrátane nároku na zaplatenie imateriálnej ujmy. Z uvedeného dôvodu predmetom odvolacieho konania bol žalobou uplatnený nárok žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 7. rade tak, ako je to uvedené v bode 14. tohto rozsudku. 17. Rozhodujúcim pre právne posúdenie tejto veci bolo vyriešenie otázky pasívnej legitimácie žalovaných v 1. až 7. rade a v tejto súvislosti aj otázka právnej subjektivity žalovaného v 8. rade. Podľa názoru žalobcu tieto otázky súd prvej inštancie nesprávne posúdil, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne považoval žalovaného v 8. rade za nositeľa pasívnej legitimácie a hmotnoprávnych povinností a prijal správny právny záver, že pasívne legitimované v tomto spore. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd uviesť nasledovné dôvody : 19. Je nepochybné, že stanovisko, ktoré malo vyvolať zásah do osobnostných práv žalobcu a ktoré bola zverejnené v elektronických verziách spravodajských portálov podpísali žalovaní v 1. až 7. rade . Toto stanovisko podpísalo až 9 členov poľovníckeho združenia. Z úvodu stanoviska vyplýva, že ide o Stanovisko poľovníckeho združenia Teplá Voda - Pukanec. Záverom sú pripojené podpisy predsedu, hospodára a členov poľovného združenia. Z výpovede žalovaného v 4. rade ( č.l. 198 spisu) vyplýva, že žalovaný v 8. rade mal 10 členov. Z názvu písomného stanoviska jednoznačne vyplýva, že ide o Stanovisko poľovného združenia Teplá voda- Pukanec, ktoré v mene združenia podpísalo 9 z jeho 10 členov. Je teda zrejmé, že ide o stanovisko takmer všetkých členov združenia, pričom z obsahu textu je nepochybné, že títo členovia združenia podpísali toto stanovisko ako členovia združenia s uvedením
ich postavenia v rámci združenia. Vzhľadom na formuláciu tohto stanoviska s dôrazom na skutočnosť, že toto stanovisko podpísali takmer všetci členovia poľovníckeho združenia je treba prijať záver, že ide o stanovisko združenia, ktoré samo zodpovedá za poškodenie fyzickej osoby za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Takéto stanovisko nemožno považovať za výroky jednotlivých členov združenia ako fyzických osôb, pretože tieto nekonali svojvoľne ale na spísanie a vyjadrenie stanoviska sa dohodli spoločne ako členovia poľovníckeho združenia, pričom ide o stanovisko, ktoré sa obsahovo dotýka činnosti poľovníckeho združenia a výkonu poľovníctva v poľovnom revíre, v ktorom združenie vykonáva ochranu poľovníctva a starostlivosti o zver. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil toto stanovisko ako prejav vôle združenia. Na tomto závere nemení nič ani spôsob podpisovania vyhlásenia členmi združenia, ktorí stanovisko podpísali potom, čo im pripravené stanovisko predložil na podpis predseda poľovníckeho združenia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v 1. až 7. rade za správne. 20. Žalobca v odvolaní namietal aj súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdenie otázky právnej subjektivity žalovaného v 8. rade s tvrdením, že žalovaný v 8. rade nemá právnu subjektivitu a z toho dôvodu nesú zodpovednosť za poškodenie fyzickej osoby za neoprávnený zásah do jej a osobnostných práv žalovaní v 1. až 7. rade. Ani s touto argumentáciou žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu je Poľovnícke združenie Teplá voda IČO: 36 098 744 (žalovaný v 8. rade), subjekt, ktorý má aj právnu subjektivitu. Napokon ako subjekt s právnou subjektivitou žalovaného v 8. rade aj keď iba z opatrnosti, označil aj samotný žalobca, keď návrhom zo dňa 22.05.2019 rozšíril okruh účastníkov konania o tento subjekt. Zároveň písomným podaním zo dňa 27.06.2019 ( č.l. 257 spisu) požiadal o zmenu žalobného petitu, ktorú súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29. júla 2019 č.k. 5C/24/2018-262 pripustil. 22. Z výpisu časti údajov sprístupnenej verejnosti z registra informačného systému lesného hospodárstva, registra poľovníckych organizácií vyplýva, že Poľovnícke združenie Teplá Voda IČO 36 098 744 je organizačnou zložkou SPZ a ide o zaregistrovanú poľovnícku organizáciu v centrálnom registri poľovníckych organizácií zriadenom v zmysle smernice Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 876/2015-720 o centrálnom registri poľovníckych organizácií. 23. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z,z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( v znení účinnom do 20.07.2020) poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie, 24. Podľa § 26 bod 1. Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, poľovnícke združenie je základnou organizačnou zložkou s právnou subjektivitou spravidla pôsobiacou na území poľovného revíru, ktorý má v užívaní alebo na území jedného alebo viacerých OkO/RgO SPZ. 25. Skutočnosť, že žalovaný v 8. rade je subjektom s právnou subjektivitou nepochybne vyplýva z vyššie citovaného § 26 bod. 1 Stanov SPZ. Ide o základnú organizačnú zložku s právnou subjektivitou, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu môže niesť zodpovednosť za poškodenie fyzickej osoby za neoprávnený zásah do jej a osobnostných práv. V tomuto záveru neodporuje skutočnosť, že § 26 bode 2 psím. a/ až c/ Stanov SPZ výslovne uvádza, aké úkony PZ vo svojom mene vykonáva. Takto vymedzený okruh úkonov neznamená, že poľovnícke združenie s právnou subjektivitou registrované v registri poľovníckych organizácií ako organizačná zložka SPZ nemôže niesť zodpovednosť za úkony vykonané vo svojom mene. Účastníkmi občianskoprávnych vzťahov môžu byť tak fyzické osoby ako aj právnické osoby, ktorými sú osoby vymedzené v § 18 Občianskeho zákonníka, pričom z ust. § 18 ods. 2 písm. a/ vyplýva, že takýmito právnickými osobami sú aj združenia fyzických alebo právnických osôb.
26. Keďže súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov vo vzťahu k žalovaným v 1. až 7. rade v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie, odvolací súd sa nezaoberal intenzitou a rozsahom neoprávneného zásahu a ani splnením zákonných podmienok na priznanie nemateriálnej ujmy vo vzťahu k týmto žalovaným.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. až 7. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).