Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti žalovanej: R. R. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. A. J. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 548,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -98 z 30. novembra 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 548,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30. apríla 2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením. 2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 548,84 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že jeho právna predchodkyňa obchodná spoločnosť U. B. J., I.. J.. ako veriteľka 12. októbra 2015 uzatvorila so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 1.000,- eur. Žalovaná sa poskytnutý úver s úrokom zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5,75 % z úverového rámca. Keďže žalovaná po vyčerpaní úveru porušila svoje zmluvné povinnosti, jeho právna predchodkyňa ju listom z 27. decembra 2017 vyzvala na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote uvedenej v tejto výzve, pričom pohľadávka jeho právnej predchodkyne voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia bola vo výške 1.242,80 eur. Jeho právna predchodkyňa ako postupca 29. apríla 2019 uzatvorila s ním ako s postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej naňho. 2.2 Žalovaná sa k návrhu na vydanie platobného rozkazu písomne nevyjadrila. 2.3 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobcu a žalovaná 12. októbra 2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytla právna predchodkyňa žalobcu žalovanej úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5,75 % z vyčerpaného úveru. Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala úrokovú sadzbu vo výške 33 % ročne, RPMN vo výške 38,5 % a priemernú RPMN vo výške 33,60 %. Právna predchodkyňa žalobcu listom z 27. decembra 2017

oznámila žalovanej zosplatnenie úveru a vyzvala ju na zaplatenie 1.242,80 eur. Žalovaná na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyčerpala peňažné prostriedky vo výške 1.640,77 eur a v splátkach uhradila sumu vo výške 1.091,93 eur. 2.4 Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keďže mal za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré v dohodnutej dobe a v dohodnutom objeme nesplatila. Keďže súd mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej sumy vrátane úroku z omeškania v zákonnej výške. 2.5 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , (v znení účinnom do 31. mája 2014), , , ods. 2 (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) (ďalej len „“), (v znení účinnom do 31. mája 2014), , (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a (v znení účinnom do 31. marca 2015) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením a ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 2.6 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere splácala v období od 9. decembra 2015 do 22. júna 2017 v pravidelných mesačných splátkach po 57,47 eur, pričom splatila 1.091,93 eur. Okrem toho v období od 18. augusta 2016 do 20. decembra 2016 vykonala platby na účet právnej predchodkyne žalobcu vedený Q. T., I.. J.. v celkovej sume 1.000,- eur; konkrétne 18. augusta 2016 uhradila 50,- eur, 23. augusta 2016 uhradila 70,- eur, 8. septembra 2016 uhradila 300,- eur, 13. septembra 2016 uhradila 50,- eur, 20. septembra 2016 uhradila 100,- eur, 20. októbra 2016 uhradila 100,- eur, 25. októbra 2016 uhradila 30,- eur a 20. decembra 2016 uhradila 300,- eur. Z tohto dôvodu mala za to, že nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru. Ďalej konštatovala, že k žalobnému návrhu žalobcu sa nevyjadrila preto, že žiadny nedostala, nakoľko je dlhodobo v zahraničí a predmetná doporučená zásielka jej nikdy nebola doručená, v dôsledku čoho nemala žiadnu vedomosť o čase a mieste prejednania sporu. V tejto súvislosti tvrdila, že podľa interaktívnej kalkulačky fininfo je RPMN vo výške 64,43 % a podľa Národnej banky Slovenska je RPMN vo výške 11,55 %, ročná úroková sadzba mala predstavovať 13,15 % a skutočná výška odplaty predstavuje 75,19 %, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pripomenula tiež, že už v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola individuálne dojednaná a musela ju podpísať bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť jej obsah. Právna predchodkyňa žalobcu ju nepoučila o zmluvných podmienkach poskytnutého úveru, ani ju neinformovala o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich následkoch. Súčasne jej nie je zrejmé ako právna predchodkyňa žalobcu v liste z 27. decembra 2017 dospela k sume 1,242,80 eur, keď do 22. júna 2017 uhradila 1.091,93 eur, čo priznal aj žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu. V nadväznosti na to zdôraznila, že žalobca neinformoval súd prvej inštancie o ňou vykonaných úhradách na účet jeho právnej predchodkyne vedený Q. T., I.. J.. vo výške 1.000,- eur, v dôsledku čoho možno hodnotiť konanie žalobcu ako snahu o dosiahnutie bezdôvodného obohatenia, ktoré už teraz predstavuje 446,98 eur (uhradila 2.091,93 eur a vyčerpala 1.640,77 eur). Z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania nakoľko poslednú platbu uhradila 22. júna 2017. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiadala, aby odvolací súd žalobný návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný a neopodstatnený, zaviazal žalobcu na úhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalovanej 100 % úspešnosť v danom spore.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 8. februára 2021, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovanej o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle a že výška úroku je neprimeraná, nepovažuje za relevantné pre výsledok konania, keďže v konaní sa domáha len rozdielu medzi peňažnými prostriedkami poskytnutými žalovanej a jej úhradami. Tvrdenia o uhradení vyššej sumy ako deklaroval považuje za účelové a nepreukázané, pretože žalovaná doposiaľ nepredložila žiadne potvrdenia o

úhrade vyššej sumy ako on eviduje. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním z 8. marca 2021, v ktorom uviedla, že pri skúmaní opodstatnenosti návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo k obchádzaniu zákona, nakoľko žalobca sa mal svojho nároku domáhať riadnou žalobou podanou na Okresný súd Poprad. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v roku 2015 je potrebné posúdiť ju podľa . Navyše v zmysle ustanovenia bola obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou (platného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť právnej predchodkyne žalobcu upozorniť ju na uplatnenie tohto práva. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by ju právna predchodkyňa žalobcu upozornila na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, a preto je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom a pohľadávka tak, ako bola vyčíslená nezodpovedala pohľadávke, ktorá ku dňu postúpenia pohľadávky splatnou nebola. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný v prebiehajúcom spore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, priložené listinné dôkazy o úhradách na účet vedený Q. T., I.. J.. a výpis z účtu úverovej karty Home Credit žalovaná žiadala odvolací súd, aby žalobný návrh žalobcu zamietol z dôvodu chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodný a neopodstatnený, žalobcovi uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku uhradiť súdu trovy konania a žalovanej priznal 100 % úspešnosť v danom spore.

6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo 16. septembra 2021, v ktorom uviedol, že navrhuje, aby súd námietku žalovanej, že nebola upozornená na uplatnenie práva v zmysle ustanovenia vyhodnotil v súlade s ustanovením ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Zároveň nesúhlasí s právnym názorom žalovanej, v zmysle ktorého postupca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nedodržal ustanovenie , v dôsledku čoho súd na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany postupcu neprihliadal. Mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená listom z 27. decembra 2017, pričom postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil je plne v súlade s odbornou literatúrou, ktorá sa venuje výkladu ustanovenia v spojení s ustanovením . Má za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. Na základe uvedených skutočností žalobca opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Pokiaľ žalovaná mala za to, že vzhľadom na ňou vykonané platby v období od 18. augusta 2016 do 20. decembra 2016 na účet právnej predchodkyne žalobcu vedený Q. T., I.. J.. v celkovej sume 1.000,- eur nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru, odvolací súd sa s touto jej argumentáciu nestotožňuje.

12. V nadväznosti na to odvolací súd konštatuje, že hoci je daný spor sporom spotrebiteľským a žalovaná je spotrebiteľkou, ktorá nie je v tomto konaní právne zastúpená, predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení mohla najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. Žalovaná sa však o splatení splátok právnej predchodkyni žalobcu v období od 18. augusta 2016 do 20. decembra 2016 v celkovej výške 1.000,- eur prvýkrát zmienila v odvolaní proti rozsudku a výpisy zo svojho bankového účtu, ktorými chcela túto skutočnosť preukázať doručila súdu ako prílohu vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu. Súčasne odvolací súd podotýka, že aj keby žalovaná predmetné výpisy z účtu doručila súdu prvej inštancie včas, z týchto výpisov vyplýva iba to, že žalovaná vo vyššie uvedených dňoch poukázala na účet Q. T. H. vyššie uvedené úhrady, ale nie to, že tieto úhrady boli žalovanou vykonané v prospech právnej predchodkyne žalobcu za účelom splatenia úveru poskytnutého žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Odhliadnuc od toho, pravdivosť tvrdenia žalovanej o splatení čiastky 1.000,- eur v období od 18. augusta 2016 do 20. decembra 2016 právnej predchodkyni žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu spochybňuje aj tvrdenie žalovanej, že jej nie je zrejmé ako právna predchodkyňa žalobcu v liste z 27. decembra 2017 dospela k sume 1,242,80 eur, keď do 22. júna 2017 uhradila 1.091,93 eur, čo priznal aj žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaná splácala úver v období od 9. decembra 2015 do 22. júna 2017, ktoré zahŕňa aj obdobie od 18. augusta 2016 do 20. decembra 2016, odvolací súd nevidí racionálny dôvod, pre jej tvrdenie, že do 22. júna 2017 uhradila 1.091,93 eur (a nie 2.091,93 eur).

14. Čo sa týka okolnosti, že žalovaná sa nevyjadrila k žalobnému návrhu, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca sa svojho nároku voči žalovanej domáhal návrhom na vydanie platobného rozkazu, pričom podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Vzhľadom na to súd prvej inštancie nielenže v odseku 2. odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že žalovaná sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila (keďže žalovaná sa k tomuto návrhu ani vyjadriť nemohla), ale v tomto odôvodnení vôbec nespomenul odpor proti platobnému rozkazu včas podaný žalovanou, na základe ktorého bol platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. z 15. apríla 2020, zrušený.

15. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú nesprávne uvedené jej obligatórne náležitostí, a to RPMN, ročná úroková sadzba a výška odplaty, v dôsledku čoho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania nebolo žalovanou spochybnené, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere čerpala peňažné prostriedky v sume 1.640,77 eur a uhradila 1.091,93 eur, a teda ani to, že rozdiel týchto súm vo výške 548,84 eur, ktorý si v tomto konaní uplatňuje žalobca, predstavuje iba neuhradenú

istinu žalovanou čerpaného úveru. Keďže si žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuplatnil úroky a poplatky súvisiace s úverom, odvolací súd nemá dôvod zaoberať sa otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

16. Ohľadom námietky premlčania vznesenej v odvolaní žalovanou odvolací súd uvádza, že žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní so šiestimi splatnými splátkami, avšak premlčacia doba začala plynúť od splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, teda od splatnosti ktorej uplynuli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tri mesiace, z čoho nepochybne vyplýva, že takouto splátkou je splátka splatná 20. septembra 2017. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu 30. marca 2019 a trojročná premlčacia doba by bola uplynula 20. septembra 2020.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 548,84 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).