Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o toho času plnoleté dieťa (navrhovateľka): R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, za čas maloletosti v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: K. N., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, Š., obe zastúpené JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, so sídlom Paulínska 17, Trnava a otec (povinný z vyživovacej povinnosti): K. K., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.W. P. XXXX/X, T., zastúpený JUDr. Imrichom Hrebíčkom, advokátom, so sídlom Vajanského 7, Trnava, o návrhu matky a toho času plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Vyživovaciu povinnosť otca ako povinného z vyživovacej povinnosti voči toho času plnoletej navrhovateľke z v y š u j e zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný z vyživovacej povinnosti platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám toho času plnoletej navrhovateľky, a to s účinnosťou od 16.06.2021.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.06.2021 do 31.01.2022 vo výške 299,95 Eur otcovi ako povinnému z vyživovacej povinnosti p o v o ľ u j e zaplatiť k rukám toho času plnoletej navrhovateľky v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -45 zo dňa 03.08.2017 v časti určenia výšky výživného na toho času plnoletú navrhovateľku a platobného miesta.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 16.06.2021 sa matka v tom čase ešte maloletej R. domáhala zvýšenia výšky vyživovacej povinnosti zo sumy 140,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne. V návrhu uviedla, že otec (ďalej aj ako „povinný z vyživovacej povinnosti“) okrem súdom stanoveného výživného iným spôsobom na potreby v tom čase maloletej neprispieva. Od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti došlo k podstatným zmenám, ktoré sú rozhodujúce pri určení výšky vyživovacej povinnosti. V tom čase maloletá prešla zo základnej školy na strednú školu a navštevovala 3. ročník strednej školy. V tom čase maloletá trpí oslabenou imunitou a má zhoršený zrak, nosí okuliare. Osobnú starostlivosť realizuje v plnom rozsahu matka, ktorá znáša všetky ďalšie náklady na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb. Matka je druhýkrát vydatá, má ďalšie maloleté dieťa a žije v spoločnej domácnosti

s manželom v rodinnom dome, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Matka má príjem zo zamestnania vo výške 919,79 Eur mesačne a jej manžel vo výške 1.351,03 Eur mesačne. Výdavky v tom čase maloletej R. matka vyčíslila na sumu 618,03 Eur.

2. Podaním doručeným súdu dňa 02.08.2021 pristúpila už plnoletá R. k návrhu matky a nastúpila na miesto navrhovateľky v prebiehajúcom konaní.

3. Otec vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 09.08.2021 s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť. Poukázal na to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej J. vo výške 80,- Eur mesačne. Od októbra 2020 je živnostníkom a jeho príjmy sotva pokrývajú jeho výdavky. Výživné vo výške 300,- Eur nie je schopný platiť.

4. Procesný opatrovník ustanovený na čas maloletosti sa písomne vo veci nevyjadril.

5. Predmetom konania bolo rozhodovanie súdu zvýšenie výživného na už plnoletú navrhovateľku zo sumy 140,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp.zn. , výsluchom navrhovateľky a otca, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

7. Toho času plnoletá R. pochádza z manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené, pričom naposledy bola výška vyživovacej povinnosti upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -45 zo dňa 03.08.2017. Súd schválil dohodu rodičov, ktorou bola s účinnosťou od 07.06.2017 výška výživného zvýšená zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že matka navrhovateľky bývala v trojizbovom byte v T., spolu s manželom a dvoma deťmi. Byt mali v bezpodielovom spoluvlastníctve. Matka mala príjem zo zamestnania vo výške 797,65 Eur v čistom a jej manžel 1.197,- Eur v čistom. Tiež vlastnili spolu s manželom osobný automobil zn. Opel, rok výroby 2008. Okrem v tom čase maloletej R. mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej A., ktorá pochádzala z jej nového manželského zväzku. R. ukončila 8. ročník základnej školy, zvýšené výdavky mala s návštevou zubára, ktorého navštevovali každý mesiac a očného lekára, ktorého navštevovali raz za dva roky. Otec býval v byte, ktorého bol výlučným vlastníkom. Splácal hypotekárny úver, ktorý prevzal v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s matkou v tom čase maloletej R.. V byte býval s priateľkou, ktorej príjem bol vo výške 800,- Eur mesačne v čistom. Jeho príjem bol vo výške 680,- Eur mesačne. Otec bol rozvedený s druhou manželkou a mal vyživovaciu povinnosť k maloletej J., vo výške 80,- Eur mesačne.

8. Otec začal od 01.10.2020 podnikať ako živnostník, v hlavnej, prevažnej činnosti - inštalácia kanalizačných, výhrevných a klimatizačných zariadení. Z daňového priznania za rok 2020 vyplýva, že príjem zo živnosti bol vo výške 1.240,- Eur, základom dane bola suma 354,18 Eur. Základom dane na základe príjmu zo zamestnania za rok 2020 bola suma 5.392,45 Eur. Z účtovnej závierky otca k 31.07.2021 vyplýva, že jeho príjem zo živnosti bol vo výške 1.337,- Eur. Otec pracoval pred otvorením živnosti pre spoločnosť ISMONT, s.r.o. ako inštalatér od 01.08.2017 do 30.09.2020, pričom pracovný pomer bol ukončený z iniciatívy na jeho strane uzavretím dohody. Pracovnú disciplínu mal dobrú a počas trvania pracovného pomeru nedošlo k jej porušeniu. Príjem zo zamestnania bol priemerne vo výške 541,46 Eur, v prípade zotrvania v pracovnom pomere by bol vo výške 589,91 Eur mesačne.

9. Pri výsluchu uviedol, že stále býva v tom istom trojizbovom byte v T., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Spláca hypotéku splátkou 250,- Eur mesačne. Iné nehnuteľnosti už nevlastní. V byte býva s priateľkou, ktorá pracuje ako živnostníčka. Jej približný príjem v čistom je okolo 1.400,- Eur mesačne, po odrátaní odvodov 1.100,- Eur. V apríli nadobudli spolu s priateľkou osobný automobil značky Audi Q 7, rok výroby 2007, ktorý splácajú splátkou vo výške 79,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť okrem R., má ešte k maloletej J. vo výške 80,- Eur mesačne. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 1.246,71 Eur (mesačne: fond opráv 48,86 Eur, služby byt 86,- Eur, energie 33,- Eur, internet 15,49 Eur, RTVS 4,64 Eur, splátka úveru 251,61 Eur, stavebné prefinancovanie 93,55, Eur, splátka úveru 81,87 Eur, zdravotné odvody 76,44 Eur, telefón 70,- Eur, životné poistenie 31,62 Eur, výživné Karin 80,- Eur, výživné R. 140,- Eur, sporenie 10,- Eur, vedenie účtu 11,80 Eur, PHM 50,- Eur, potraviny 120,- eur; ročne: plyn 44,- Eur, poistenie bytu 36,- Eur, poistenie auta 174,55 Eur, komunálny odpad 58,40 Eur,

daň z nehnuteľnosti 69,- Eur). Ďalej uviedol, že jeho príjem zo živnosti je aktuálne 200,- až 500,- Eur mesačne, nakoľko má málo zákaziek. O tom, že by sa zamestnal neuvažoval, ani na dohodu alebo na polovičný úväzok. Má ukončené základné vzdelanie, je zdravý. Aj pred otvorením živnosti pracoval ako inštalatér 4 roky, je aj vyučený. V predchádzajúcej práci, pred otvorením živnosti, dosahoval príjem okolo 1.200,- Eur v čistom.

10. Príjem matky navrhovateľky je priemerne vo výške 953,28 Eur mesačne v čistom za obdobie posledných 12 mesiacov (január až december 2021) a priemerný čistý príjem jej manžela je vo výške 1.351,03 Eur. V ich bezpodielovom spoluvlastníctve je rodinný dom, v ktorom bývajú spolu s navrhovateľkou a jej mladšou sestrou A..

11. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že je študentkou 4. W. I. Š. C. T.. Nie je vlastníčkou žiadnej hnuteľnej veci vyššej hodnoty a ani nehnuteľnosti. Výdavky na bývanie sú uhrádzané jej matkou a jej manželom. Od matky dostáva vreckové, mesačne 100,- Eur. Otec výživné uhrádza pravidelne, v súdom stanovenej výške. Zdravotný stav má dobrý, navštevuje očného lekára a má zvýšený výdavok so zakúpením okuliarov a s návštevou zubára. Pravidelne užíva vitamíny na podporu imunity a lepšej koncentrácie. Pravidelné mesačné výdavky má vo výške 613,56 Eur (vreckové 100,- Eur, kredit na telefón 30,- Eur, cestovné na autobus 20,- Eur, školské pomôcky 20,- Eur, školské učebnice 4,16 Eur, čistiace a dezinfekčné pomôcky 30,- Eur. strava 120,- Eur, hygienické potreby 20,- Eur, ošatenie 40,- Eur, kopírovanie do školy 10,- Eur, kozmetika 30,- Eur, zubár 30,- Eur, očné vyšetrenie 3,33 Eur, okuliare 15,- Eur, lieky a vitamíny 15,- Eur, kaderníčka 35,- Eur, elektrika 34,25 Eur, RTVS 1,16 Eur, voda 5,41 Eur, internet 8,25 Eur, komunálny odpad 2,- Eur, stužková 10,- Eur). Aktuálne sú pokryté všetky jej výdavky.

12. Podľa o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa veta prvá a druhá , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

18. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa zákona , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

23. Predmetom konania bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca k toho času plnoletej R. vo výške 300,- Eur mesačne. Počas konania nadobudla R. plnoletosť a v plnom rozsahu sa pripojila k návrhu matky. Otec s uvedeným návrhom nesúhlasil, nakoľko prispievať na výživu toho času plnoletej R. vo výške 300,- Eur nie je v jeho možnostiach a schopnostiach.

24. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je z časti dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného na už plnoletú navrhovateľku zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 16.06.2021.

25. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -45 zo dňa 03.08.2017 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane už plnoletej navrhovateľky odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca ako povinného.

26. K zmene pomerov na strane toho času plnoletej navrhovateľky prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako štyroch rokov od času poslednej úpravy, keďže navrhovateľka počas tohto obdobia nastúpila na strednú školu, kde navštevuje Š. ročník. Navrhovateľka zároveň dosiahla plnoletosť, keď jej pravidelné výdavky (na stravu, oblečenie, hygienické potreby, záujmy) sú rovnaké ako u inej dospelej osoby. Nástupom na strednú školu sa zároveň zvýšili náklady na školské potreby. K zmene jej zdravotného stavu oproti predchádzajúcej úprave nedošlo, zvýšené výdavky má s návštevou očného lekára a s tým súvisiacim zakupovaním okuliarov a návštevou zubára.

27. Žiadnemu z rodičov plnoletej navrhovateľky oproti času skoršieho rozsudku nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Ani u jedného z rodičov nedošlo k zmene osobného stavu, povinný otec je rozvedený a matka vydatá. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto ani jeden z rodičov neznáša sám, nakoľko obaja žijú v spoločnej domácnosti s partnermi. Matka navrhovateľky je zamestnaná, pričom dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 953,28 Eur, t.j. oproti skoršiemu rozsudku vyššiu o 155,72 Eur (953,28 - 797,56). Čistý príjem matkinho manžela je vo výške 1.351,03 Eur mesačne, viac o 154,03 Eur (1.351,03 - 1.197,-). Pokiaľ ide o otca, u neho došlo k zmene v tom smere, že od 01.10.2020 pracuje ako živnostník, pričom príjem zo živnosti dosahuje priemerne vo výške cca 350,- Eur mesačne v čistom (200,- Eur až 500,- Eur mesačne). Ako živnostník podniká v oblasti vodoinštalačných služieb, v ktorej oblasti pracoval aj u posledného zamestnávateľa. Príjem, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa bol vo výške 1.200,- Eur mesačne v čistom, keď časť mzdy mu bola vyplácaná na základe dohody zo zamestnávateľom. V čase ostatného rozhodnutia súdu mal čistý príjem vo výške 680,- Eur mesačne. Partnerka otca dosahuje čistý príjem zo živnosti vo výške 1.400,- Eur mesačne, po odrátaní odvodov 1.110,- Eur mesačne, keď tento príjem sa jej zvýšil o 300,- Eur (1.100,- - 800,-). K zmene počtu vyživovacích povinností nedošlo ani u jedného z rodičov plnoletej navrhovateľky, povinný otec má stále vyživovaciu povinnosť k maloletej J. určenú vo výške 80,- Eur a matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej A., ktorá je jej spoločným dieťaťom s manželom. Otcovi vo vlastníctve v roku 2021 pribudol osobný automobil značky Audi Q7, rok výroby 2007, ktorý si zakúpili s partnerkou a tento splácajú. Otec nad rámec bežného výživného navrhovateľke neprispieva. Toho času plnoletá navrhovateľka, ktorá rovnako ako jej matka žiadala zaviazal povinného otca vyživovacou povinnosťou k nej vo výške 300,- Eur mesačne, poukázala na svoje výdavky, ktoré vyčíslila v celkovej sume približne 613,- Eur mesačne. Súd sa s uvedenými výdavkami už toho času plnoletej navrhovateľky nestotožnil a považoval ich za neprimerané jej veku a nadhodnotené, nakoľko navrhovateľka nepreukázala žiadnu mimoriadnu skutočnosť, ktorá by takto vysoké výdavky na jej osobu odôvodňovala. Bolo preukázané, že toho času plnoletá R. K. XX W. a je žiačkou X. W. I. Š. C. T.. Je zdravá. Má zvýšené výdavky na dochádzku do školy (20,- Eur mesačne), nemá žiadne zdravotné ťažkosti, zvýšený výdavok má len zo zakupovaním okuliarov (18,33 Eur). Na tieto zvýšené výdavky v súvislosti s dochádzkou a zakupovaním okuliarov, súd prihliadal. Inak ma navrhovateľka bežné výdavky primerané jej veku. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady na plnoletú navrhovateľku považuje celkovo sumu cca 364,40 Eur mesačne

(strava 120,- Eur, oblečenie a obuv 40,- Eur, hygiena a kozmetika 20,- Eur, lieky a vitamínové doplnky 10,- Eur, telefón 30,- Eur, cestovné 20,- Eur, školské potreby, pomôcky, ZRPŠ 25,- Eur, stužková 10,- Eur, vreckové 10,- Eur, zubár (10,-) a očný s okuliarmi (18,33) 28,33 Eur, náklady na bývanie 51,07 Eur. Ďalšie ňou uvádzané výdavky nemožno považovať za jej odôvodnené potreby (napr. vreckové vo výške 100,- Eur mesačne, kaderník 35,- Eur každý mesiac, kozmetika 30,- Eur každý mesiac, nad rámec hygienických potrieb a pod.).

28. Z uvedeného vyplýva, že na strane povinného otca došlo k zníženiu jeho mesačného príjmu (350,- Eur oproti 1.200,- Eur), z dôvodu, že k 30.09.2020 ukončil pracovný pomer a od 01.10.2020 začal pracovať na živnosť, kde aktuálne dosahuje čistý mesačný príjem okolo 350,- Eur. Hlavným predmetom živnosti je vykonávanie vodoinštalačných prác. Prácu inštalatéra vykonával aj u predchádzajúceho zamestnávateľa a v tejto oblasti získal aj výučný list. Na takéto dobrovoľné zníženie príjmu otca však súd nemôže v zmysle prihliadať, nakoľko sa týmto otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, keďže, ako sám uviedol pri výsluchu, počas pracovného pomeru dosahoval čistý príjem 1.200,- Eur mesačne. Ako vyplýva aj zo Štruktúry miezd Štatistického úradu za rok 2020 bola priemerná čistá mesačná mzda u inštalatérov a potrubárov vo výške 895,- Eur. Vychádzajúc z uvedeného, mal súd za to, že v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať vyšší príjem ako ten, ktorého dosahovanie súdu deklaroval. Ak otec navrhovateľky nie je schopný dosahovať zo živnosti aspoň taký príjem aký bol schopný dosahovať z pracovného pomeru, vždy má možnosť sa zamestnať, pričom sám uviedol, že nad takouto možnosťou doposiaľ neuvažoval. V prípade, ak za viac ako rok od otvorenia živnosti nedošlo k zvýšeniu počtu zákaziek a otec pracuje dva až tri dni v týždni, môže si privyrobiť a zamestnať sa aspoň na dohodu, čím si zabezpečí dostatočný príjem, aby bol schopný v prvom rade zabezpečovať výživu svojim deťom. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach povinného otca dosahovať uvedený čistý mesačný príjem a je potrebné z tejto sumy vychádzať. Súd neprihliadal na príjem povinného otca z koncertov, na ktorý poukazovala navrhovateľka, keďže sa nepodarilo preukázať, že by mu príjem z tejto činnosti plynul. Otec opakovane uvádzal, že hudobná skupina je jeho záľubou a neprijíma z tejto činnosti žiaden honorár. Navyše počas rozhodného obdobia, počas roku 2021, sa uskutočnil len jeden koncert, na ktorom otec so svojou skupinou hral bez nároku na honorár. S prihliadnutím na všeobecne známe prijaté protipandemické opatrenia bola táto činnosť počas celého roka 2021 značne obmedzená, v prevažnej miere dokonca úplne vylúčená. Aj v prípade jednorazovej výplaty honoráru, takýto príjem by nebolo možné považovať za stabilný príjem otca.

29. V súvislosti s určením, resp. zvýšením výšky výživného zo strany povinného rodiča, súd považuje za potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Súd musí vždy zhodnotiť, jednak oprávnené výdavky vyživovaného dieťaťa a jednak zárobkové a majetkové schopnosti rodičov. Pri určovaní výšky výživného na toho času plnoletú R. vychádzal preto jednak z príjmu otca ako povinného rodiča, ktorý je schopný dosahovať a jednak z odôvodnených pravidelných výdavkov plnoletej navrhovateľky. Vzal do úvahy aj majetkové a finančné možnosti matky a jej životnú úroveň. Okrem toho súd poukazuje na to, že obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, teda aj k navrhovateľke. Povinný otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej J. vo výške 80,- Eur, ktorá bola určená súdnym rozhodnutím a takisto matka navrhovateľky má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej A., ktorá sa nachádza v jej osobnej starostlivosti. Za takto zistených skutočností považoval súd za primeranú a zodpovedajúcu zistenej zmene pomerov a odôvodneným potrebám toho času plnoletej R., ku ktorej majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, sumu 180,- Eur mesačne, a to s prihliadnutím na jej vek a k príjmu jej matky (ktorá je rovnako povinná sa finančne podieľať na jej výžive, nakoľko je plnoletá, nemožno brať do úvahy osobnú starostlivosť z jej strany), ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle , za primeranú. Podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20 % až 25 % z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc potom z príjmu otca, ktorý je schopný dosahovať, tvorí výživné na plnoletú navrhovateľku 15% (keď povinný otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej J.). Výživným vo výške 180,- Eur poskytovaným od povinného otca spolu s výživným od matky a rodinným prídavkom vo výške 25,88 Eur budú uspokojené všetky odôvodnené potreby plnoletej navrhovateľky.

30. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič

je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného 180,- Eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh vo výroku III. zamietol.

32. Vyživovaciu povinnosť otca k toho času plnoletej navrhovateľke súd určil s účinnosťou od 16.06.2021, t.j. od podania návrhu. V dôsledku zvýšenia výživného od 16.06.2021 a rozhodovania o výživnom dňa 27.01.2022 súd vyčíslil povinnému otcovi vo výroku II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.06.2021 do 31.01.2022 (keď výživné za mesiac január 2022 bolo splatné už dňa 15.01.2022), vo výške 299,95 (1.350,- Eur - 1.050,05 Eur). Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné na navrhovateľku vo výške 1.350,- Eur (pomerná časť za jún 2021 vo výške 90,- Eur + za 7 mesiacov vo výške 1.260,- Eur; júl 2021 až január 2022 po 180,- Eur), pričom v zmysle predchádzajúcej úpravy mal uloženú povinnosť za dané obdobie uhradiť výživné vo výške 1.050,05 Eur. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd rozhodol v súlade s a , pričom zohľadnil výšku určeného výživného, majetkové pomery otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov.

33. Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku IV. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -45 zo dňa 03.08.2017 v časti určenia výšky výživného na toho času plnoletú navrhovateľku a platobného miesta, keďže od nadobudnutia plnoletosti navrhovateľky výživné patrí k jej rukám.

34. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa