Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/31/2018

Identifikačné číslo spisu: 4316010355 Dátum vydania rozhodnutia: 9. januára 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4316010355.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom 9. januára 2019 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného K. N. pre prečin sprenevery podľa Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , o návrhu poškodeného Ing. T. F. na odňatie a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného K. N. vedená na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , pre prečin sprenevery podľa Tr. zák. sa tomuto súdu n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Levice z 5. apríla 2016, sp. zn. -20, sa vedie na Okresnom súde Levice trestné stíhanie proti obžalovanému K. N. pre skutok právne posúdený ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Trestná vec obžalovaného bola pomocou technických prostriedkov pridelená na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia sudkyne JUDr. Mileny Jakubíkovej pod sp. zn. .

Poškodený Ing. T. F. vzniesol námietku zaujatosti a návrh na odňatie trestnej veci voči Okresnému súdu Levice a prikázanie veci Okresnému súdu Čadca (úradný záznam z 11.10.2018).

V písomnom odôvodnení žiadal, aby trestná vec obžalovaného K. N. bola prikázaná Okresnému súdu Čadca vzhľadom na prieťahy v súdnom konaní. Poškodený má za to, že celé konanie sa predlžuje z dôvodu opätovného výsluchu svedkov, ktorí už boli vypočutí v prípravnom konaní. Poukázal na to, že obžalovaný bol v minulosti stíhaný za prečin sprenevery a je toho názoru, že existujú dohovory medzi súdom a prokurátormi.

Predsedníčka senátu 4T, JUDr. Milena Jakubíková, sa k podanej námietke zaujatosti a návrhu na odňatie a prikázanie veci vyjadrila podaním z 15.10.2018, v ktorom uviedla, že v predmetnej trestnej

veci vedenej na Okresnom súde Levice postupovala v súlade so zákonom. Dôvody, ktoré uvádza poškodený považuje za subjektívne hodnotenie bez objektívneho základu. V danej veci súd s poukazom na zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania predvoláva a vykonáva dokazovanie výsluchmi svedkov, ktorí už boli vypočutí v prípravnom konaní, čo bolo poškodenému vysvetlené. Z toho dôvodu skutočnosti uvedené v návrhu nemožno považovať za právne relevantné a dôvodné. Ďalej uviedla, že s prokurátormi Okresnej prokuratúry Levice udržiavajú kolegiálne vzťahy v rámci konaní, v ktorých spolu prichádzajú do kontaktu. Obžalovaného ani poškodeného Ing. T. F. nepozná, prvýkrát s ním prišla do kontaktu na hlavnom pojednávaní 1.6.2017 pri vykonávaní svojej funkcie zákonného sudcu. Necíti sa byť vo veci ani voči poškodenému zaujatá, koná v zmysle ustanovení , a teda má za to, že nie sú dané dôvody na odňatie veci. Nakoľko poškodený vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom, neuviedol konkrétne dôvody tak, ako to predpokladá a dôvodom námietky obžalovaného je len procesný postup súdu v konaní, o námietke poškodeného predsedníčka senátu 4T JUDr. Jakubíková nerozhodovala a nekonala s poukazom na Sudcovia Okresného súdu Levice zhodne uviedli, že sa vo veci necítia byť zaujatí a nie sú im známe žiadne dôvody zakladajúce pochybnosti o ich nezaujatosti.

Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh v zmysle ako aj predložený spisový materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Levice a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.

Jedným z dôvodov na postup podľa je pritom aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne, a to iba zo závažných zákonných dôvodov uvedených v , ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom, objektívne a nezaujato ().

Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak tu poškodený Ing. T. F. namietal iba procesný postup súdu a zároveň neuviedol ani voči jednému sudcovi dotknutého okresného súdu žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti.

Navyše z vyjadrení sudcov okresného súdu je zrejmé, že žiaden z nich voči obžalovanému, ani iným účastníkom konania necítia zaujatosť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.