Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/76/2018

Identifikačné číslo spisu: 5113011323 Dátum vydania rozhodnutia: 22.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5113011323.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej,v trestnej veci obvineného C. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 22. januára 2019 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2015, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného C. M. s a odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej tiež „okresný súd") z 17. februára 2015, sp. zn. , bol obvinený C. M. (ďalej tiež „obvinený") uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 26.10.2012 v čase približne 23.40 hod. na B. ulici v K. v herni Q. fyzicky napadol V. K. tak, že ju pri dverách do uvedenej herne chytil za vlasy, držiac ju za vlasy ju vytiahol z herne von, a keď sa V. K. pokúšala vyslobodiť si vlasy, chytil jej ľavú ruku a vykrútil jej ju dozadu a tlačil V. K. k zemi, kde ostala kľačať na jednom kolene, čím svojím konaním spôsobil V. K. vyvrtnutie III. prsta ľavej ruky s avulznou zlomeninou bázy základného článku III. prsta ľavej ruky s uvoľnením úponu šľachy vystierača pre III. prst ľavej ruky, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť a dobu liečenia v trvaní 8 týždňov.

Za to bol obvinenému okresným súdom podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Výkon uloženého trestu odňatia slobody bol obvinenému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Obvinenému okresný súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej V. K. škodu vo výške 551,- Eur a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody súd poškodenú odkázal na občianske súdne konanie.

Odvolanie obvineného Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd") uznesením 23. júna 2015 sp. zn. zamietol podľa , pretože nebolo dôvodné.

Obvinený podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie z dovolacích dôvodov podľa , a

Prostredníctvom zvoleného obhajcu v dovolaní obvinený predovšetkým namietal, že súdy nesprávne, chybne vyhodnotili v konaní vykonané dôkazy k jeho neprospechu, nedostatočne sa zaoberali závermi vyslovenými v znaleckom posudku predloženom obvineným a vypracovaným znalcom MUDr. Ivanom Húževkom. Podľa názoru obvineného ostalo v konaní pochybné, či sa vôbec stal skutok a podľa jeho názoru taktiež nebolo hodnoverne preukázané, že sa skutok stal, tak ako bolo uvedené v obžalobe, preto sa dovolával uplatnenia zásady v pochybnostiach v prospech obvineného. V súvislosti s dokazovaním prostredníctvom znaleckých posudkov namietal, že vykonané znalecké posudky MUDr. Orlovského a MUDr. Húževku sa v podstatných náležitostiach rozchádzali, a preto malo dôjsť k vypracovaniu „zjednocujúceho znaleckého posudku". V podstate z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd konštatoval, že uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach , , , , , , , Dohovoru ochrane ľudských práv a slobôd, v jeho neprospech, ďalej aby zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu, ako aj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušované rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad a napokon, aby prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina, ktorá navrhla, aby dovolací súd odmietol dovolanie obvineného podľa , pretože námietky obvineného sa výlučne týkajú správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu a správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi nižších stupňov, čo však nemôže byť predmetom preskúmavania dovolacím súdom. V predmetnom dovolaní obvineného nie sú konkretizované žiadne dôkazy, ktoré mali byť vykonané nezákonným spôsobom, nie je konkretizované zásadné porušenie práva na obhajobu a ani v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia zisteného skutku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne zistil, že v prípade dovolania obvineného je zrejmé, že nie sú naplnené ním uplatnené dôvody dovolania, a preto ho podľa odmietol na neverejnom zasadnutí.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu podľa poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv obvineným a obhajcom. obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa , pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto zákonného ustanovenia nie je akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré z hľadiska následkov, dopadov porušenia na výsledok konania, treba pokladať za zásadné porušenie práva na obhajobu. V praxi to znamená, že o

zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde napr. vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Z obsahu dovolania obvineného nevyplýva konkrétna vada, ktorú pokladá za zásadné porušenie jeho práva na obhajobu, pokiaľ za takúto vadu pokladá ním tvrdené údajné nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdmi, tak takto vymedzená vada stojí mimo zákonného rámca dovolacieho dôvodu podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie ja založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Z obsahu dovolania možno mať za to, že vyššie uvedený dovolací dôvod obvinený pokladá za naplnený tým, že v základnom konaní v ktorom boli zákonne vykonané dva znalecké posudky týkajúce sa mechanizmu ublíženia na zdraví poškodenej (jeden zabezpečený orgánmi činnými v trestnom konaní a jeden obvineným) a v zmysle pre pretrvávajúce pochybnosti o jasnosti alebo úplnosti znaleckého posudku nebol pribratý do konania iný resp. ďalší znalec. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že táto námietka obvineného svojou podstatou nenapáda zákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacieho dôvodu podľa , ale správnosť zisteného skutkového stavu, nakoľko sa prostredníctvom nej obvinený domáha ďalšieho znaleckého dokazovania iným znalcom, a preto stojí táto námietka mimo uplatneného dovolacieho dôvodu. Na okraj dovolací súd dodáva (na rozdiel od argumentácie obvineného), že v danom prípade okresný a krajský súd nemali pochybnosti o jasnosti a úplnosti znaleckého posudku znalca MUDr. Orlovského, na záveroch ktorého súdy založili svoje rozhodnutie (viď str. 10 ods. 2 uznesenia krajského súdu), a preto nebol potrebný postup podľa (požiadanie znalca o vysvetlenie, resp. doplnenie posudku). Zároveň súdy uviedli prečo sa nestotožnili s znaleckým posudkom predloženým obvineným (str. 11 ods. 2 uznesenia krajského súdu), ktorý vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (R 40/1972), keď znalec MUDr. Húževka vychádzal z nesprávneho predpokladu pádu na vystreté prsty, ktorý nebol uvádzaný ani vo výpovedi poškodenej a ani výpovedi obvineného.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V rámci posudzovania existencie dovolacieho dôvodu podľa je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Dovolací súd hodnotí zistený skutkový stav a vyjadrený v tzv. skutkovej vete v rámci konania o dovolaní len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Dovolací dôvod podľa pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku zistenému skutkovému stavu súdmi nižších stupňov. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu súdmi v základnom, pôvodnom konaní, dovolací súd nesmie skúmať a meniť. Preto všetky námietky, ktorými obvinený napádal hodnotenie dôkazov a správnosť zisteného skutku vyjadreného v tzv. skutkovej vete rozsudku okresného súdu alebo smerujúce proti hodnoteniu dôkazov, na podklade ktorých súdy v základnom konaní ustálili skutkový stav, sú v dovolacom konaní irelevantné a nemožno ich podriadiť pod žiaden z uplatnených dovolacích dôvodov. To predovšetkým platí pre argumentáciu obvineného, že nebolo v základnom trestnom konaní preukázané, že sa stal skutok, za ktorý bol odsúdený, že sa stal spôsobom uvedeným v skutkovej vete resp., že súdy vyhodnotili dôkazy v jeho neprospech.

Nakoľko obvinený skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil ním uvedené dovolacie dôvody podľa , a , Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného C. M. podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.