Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-18-2021.pdf
PDF · 112.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michala Boroňa v sporovej veci žalobcu: X. B., K.. X.X.XXXX, O. S.. S. XXXX/ XX, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, IČO: 00620157, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/335/2014-364 zo 14.7.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 40,61 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti mení rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené tak, že žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 84,30 %.
Štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 7,85% a proti žalovanému v rozsahu 92,15 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 27.440,- eur zastavil. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.381,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca si voči žalovanému v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 1.8.2013, pri ktorej utrpel ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami uplatnil náhradu za bolestné v celkovej sume 27.440,- eur podľa lekárskeho posudku zo dňa 17.7.2014, ktorým bolo ohodnotenie bolestného v 1.665 bodoch. Znaleckým posudkom Q.. Q. Š. č. 2/2019 zo dňa 19.8.2019 bolo bolestné ohodnotené na 1.495 bodov, čo predstavovalo sumu 24.638,- eur, ktorú žalovaný v celom rozsahu žalobcovi uhradil.
3. Pred podaním žaloby žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 24.7.2014 označenou ako uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví, si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody z titulu bolestného, pričom vo výzve uviedol, že za škodu na zdraví poškodenému (žalobcovi) zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená na základe objektívnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 427 a nasl. a ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č.
381/2001 Z.z. v platnom znení v KOOPERATIVA poisťovni, a. s. VIG. Priamy nárok voči poisťovateľovi je daný § 15 tohto zákona. Ďalej poukázal na § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. a uviedol, že podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného prim. Q.. X. Z. G. K. S. dňa 17.7.2014, bolo bolestné ohodnotené vo výške 1.665 bodov, čo predstavuje sumu 27.440,- eur, ktorú žiadal poukázať vo svoj prospech. Zároveň k výzve priložil lekársky posudok o bolestnom zo dňa 17.7.2014 a lekárske správy.
4. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že žalovaný dňa 25.11.2014 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého poukázal plnenie žalobcovi v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe predložených dokladov v sume 16.995,- eur. Zároveň bolo v oznámení uvedené vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Úhrada nároku bolestné v zmysle Odborného vyjadrenia znaleckej organizácie Forensic 259/2014 - celkovo 1.385 bodov. Krátenie v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka (poistený nebol pripútaný bezpečnostným pásom, správa R.-S.- R.-XXX/XXXX-V.)“.
5. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam (predovšetkým plnenie žalovaného do výšky žalobcom požadovanej istiny) a podľa citovanej právnej úpravy nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnil priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody titulom bolestného. Tento nárok žalovaný v konečnom dôsledku nerozporoval, keďže sumu uplatňovanej náhrady škody podľa znaleckého posudku č. 2/2019 Q.. Q. Š. vo výške 24.638,- eur uhradil. Po tomto plnení sa spornou stala suma vo výške 2.381,81 eur titulom nároku na zákonné úroky z omeškania, ktoré si žalobca vyčíslil od 9.11.2014 do zaplatenia. V tomto smere súd prvej inštancie v súlade s vyjadreniami strán a predloženými dôkazmi k dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania uvádza, že právo žalobcu na náhradu škody bolo uplatnené a preukázané písomným podaním zo dňa 24.7.2014 - výzvou žalobcu adresovanou žalovanému na plnenie, ktorej prílohou bol lekársky posudok vypracovaný v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý vydal posudzujúci lekár v súlade s § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z. Keďže žalovaný na jeho uplatnenie na náhradu škody nereagoval, vyzval ho listom zo dňa 29.10.2014, aby oznámil dôvody jeho nekonania podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., na čo žalovaný nereagoval. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.11.2014 žalovaný plnil žalobcovi čiastočne vo výške 16.995,- eur až dňa 25.11.2014 na základe predložených dokladov a dňa 19.10.2020 na základe znaleckého posudku č. 2/2019 vo zvyšnej sume 7.643,- eur. Z konania, resp. nekonania žalovaného vyplýva pre súd dôvodnosť celej žalobcom uplatňovanej sumy, a to vrátane nim požadovaných vyčíslených úrokov z omeškania. Tvrdenie žalovaného, že pri prešetrení nároku žalobcu uplatnil štandardný postup a predložený lekársky posudok dal preskúmať znaleckej organizácii v odbore zdravotníctva a na základe záveru znaleckého skúmania poukázal žalobcovi poistné plnenie súd nijako nespochybňuje. Je vecou žalovaného, že sám má taký interný postup. Tento postup, výsledkom ktorého bolo navyše odborné vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk, aj keď zákon č. 437/2004 Z. z. v tomto smere v § 5 a § 7 uvádza, že ohodnotenie bolestného sa vykonáva lekárskym posudkom a znaleckým posudkom a v dôsledku toho neskončenie prešetrovania a poskytnutie plnenia v zákonnej lehote, nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu. Žalovaný bol v súlade s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti buď skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný (z oznámenia o poistnom plnení pritom vyplýva, že žalovaný plnil na základe predložených dokladov, t.j. iné doklady nepožadoval), alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Žalovaný napriek tomu, že ho žalobca listom zo dňa 29.10.2014, t.j . ešte pred podaním žaloby vyzval oznámiť dôvod jeho nekonania podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. tak neurobil a zákonom stanovenú trojmesačnú lehotu na plnenie nedodržal, nakoľko po výzve žalobcu zo dňa 24.7.2014 oznámil čiastočne uspokojenie jeho nároku až podaním zo dňa 26.11.2014, teda viac ako 4 mesiace od výzvy žalobcu a zaslania potrebných dokladov preukazujúcich jeho nárok. K tvrdeniu žalovaného ohľadne predčasného podania žaloby zo strany žalobcu sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s prednesom žalobcu, že žalovaný so žalobcom nie je v poistnoprávnom vzťahu a plnenie, ktorého sa žalobca voči nemu domáha, nemá povahu poistného plnenia, ale je nárokom na náhradu škody, ktorý si podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. mohol uplatniť priamo voči poisťovateľovi osoby zodpovednej
za samotnú škodu. Záverom ohľadne dôvodnosti úrokov z omeškania z celej sumy nie je možné opomenúť spornosť ohľadne pripútania, resp. nepripútania žalobcu bezpečnostným pásom. Táto sporná skutočnosť bola odstránená znaleckým posudkom č. 2/2019 súdneho znalca Q.. Q. Š., ktorý sa v závere posudku k otázke pripútania žalobcu bezpečnostným pásom vyjadril, že vzhľadom na mechanizmus poškodenia dvojnásobného predobočného nárazu z pravej strany, lokalizáciu a typ zranení možno predpokladať, že žalobca bol pri nehode pripútaný. Je preto potrebné zdôrazniť, že žalobca nenesie zodpovednosť za obsah dokumentov polície, ktoré boli vyhotovené z predmetnej dopravnej nehody a kde bol zaznamenaný údaj o tom, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Na mieste je preto otázka, akým iným spôsobom mal žalobca preukázať, že bol pripútaný, keď z jeho správania sa od uplatnenia nároku na náhradu škody cez podanie žaloby až po plnenie žalovaným vyplývalo, že trvá na plnení v celom rozsahu, bez jeho krátenia. O krátení plnenia sa dozvedel až z oznámenia žalovaného o poistnom plnení, je preto logické, že ak žalovaný tvrdil, že nebol žalobca pripútaný bezpečnostným pásom, mal toto tvrdenia aj preukázať. Keďže sa tak nestalo, žalobca mal nárok na plnenie celej sumy náhrady škody.
6. Ohľadne nároku žalobcu na plnenie žalovaného v rozsahu úrokov z omeškania je preto možné uzavrieť, že v súlade s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Splatnosť plnenia je teda stanovená pevnou lehotou, ktorej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva šetrenie, pre ktoré je predpísaná doba trvania troch mesiacov. V prípade, ak sa poisťovateľ dostane do omeškania s plnením, t.j. ak v tomto prípade nesplní po uplynutí troch mesiacov a 15 dní odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, má poškodený v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania. Každé omeškanie dlžníka má objektívnu povahu a zodpovednostné následky jeho omeškania nastávajú bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Keďže žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neplnila žalobcovi včas, dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi ako poškodenému aj nim uplatnené úroky z omeškania vo výške 2.831,81 eur, na plnenie ktorých ju súd zaviazal II. výrokom rozsudku.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a žalobu zamietol.
9. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Poukázal na to, že súd dospel k nesprávnym záverom, keď konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím plnení v sume 16.995,- eur a 7.643,- eur.
11. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a), b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Táto sankcia je viazaná na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Omeškanie poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného.
12. Žalovaný 25.11.2014 ukončil šetrenie predmetnej škodovej udalosti a poukázal žalobcovi sumu 16.955,- eur. Nárok žalobcu na náhradu škody titulom bolestného bol posúdený znaleckou organizáciou, ktorá vypracovala odborné vyjadrenie, pričom z jej záverov vyplýva nesprávnosť bodového hodnotenia
škody na zdraví tak, ako si v žalobe tento nárok uplatnil žalobca. Žalovaný poukázal náhradu škody žalobcovi na základe znaleckého posudku znaleckej organizácie a v súlade s preukázaným skutkovým stavom, z ktorého vyplývalo, že žalobca v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Záver o nepripútaní žalobcu bezpečnostným pásom vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva policajného zboru SR Kežmarok č. R.-S.-R.-XXX/XXXXP o priebehu dopravnej nehody z 28.5.2014. V tejto listine je uvedené, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Žalovaný teda nevychádzal v tomto ohľade z vlastného subjektívneho názoru, ale z relevantného dôkazu, ktorý bol predložený aj súdu prvej inštancie a tento bol vypracovaný Okresným riaditeľstvom policajného zboru SR v Kežmarku. V tejto listine je výslovne uvedené, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi.
13. V znaleckom posudku č. 2/2019 z 19.8.2019 znalec Q.. Q. Š. vyslovil názor, že žalobca v skutočnosti v čase dopravnej nehody bol pripútaný bezpečnostným pásom a stanovil bolestné vo výške 1.495 bodov. Až na základe toho žalovaný poukázal žalobcovi plnenie v sume 7.649,- eur, teda sumu, ktorá pôvodne predstavovala znížené plnenie z dôvodu nepripútania žalobcu bezpečnostným pásom. To znamená, že tieto okolnosti boli preukázané znaleckým posudkom Q.. Q. Š. č. 2/2019 až v priebehu prvoinštančného konania, a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s poukázaním sumy 7.649,- eur od 9.11.2014.
14. Naviac treba konštatovať, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, pretože žiadnym spôsobom neuviedol, ako dospel a na základe akých výpočtov k celkovej sume vyčísleného úroku z omeškania vo výške 2.831,81 eur. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zakladá jeho nepreskúmateľnosť.
15. V otázke náhrady trov konania súd prvej inštancie taktiež pochybil pokiaľ priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože v prejednávanej veci existujú okolnosti na aplikovanie § 257 CSP v tejto otázke. Sporná otázka kvôli ktorej prebiehalo konanie na súde prvej inštancie od roku 2014 až do roku 2021 bola otázka pripútania alebo nepripútania žalobcu bezpečnostným pásom, a teda nárok na zaplatenie doplatku v sume 7.643,- eur. Dĺžka konania bola spôsobená žalobcom, ktorý nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie tvrdení a tieto boli založené iba na jeho výpovedi. Žalobca spôsoboval prieťahy v konaní, keď napriek výzve súdu nezaslal obratom podklady pre znalca MUDr. Hudeca, ale tieto boli z jeho strany zaslané súdu až so značným časovým odstupom. Všetky tieto okolnosti odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP v otázke náhrady trov konania.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
18. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
19. Pokiaľ ide o napadnutú časť rozsudku treba konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého v zásade správne zistil skutkový stav, avšak jeho rozhodnutie je možné považovať len za čiastočne správne.
20. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
22. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
23. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
24. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
25. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
26. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
29. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca má voči žalovanému v dôsledku dopravnej nehody z 1.8.2013, pri ktorej utrpel ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami, nárok na náhradu škody v podobe bolestného, ktoré bolo dokazovaním na súde prvej inštancie ustálené na základe znaleckého posudku Q.. Š.. V skorších štádiách vybavovania poistnej udalosti týkajúcej sa žalobcu bol nárok uplatnený 24.7.2014 v celkovej sume 27.440,- eur, pričom v tom čase žalobca vychádzal z obodovania jeho úrazu vykonaného Q.. Z., V.. a žalovaný plnil 26.11.2014 sumu 16.955,- eur, teda zjavne po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej zákonom (§ 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z.). Za týchto okolností mu v dôsledku tejto právnej úpravy a omeškania vo vzťahu k trojmesačnej lehote vyplývajúcej z týchto zákonných ustanovení vzniká povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z takto plnenej sumy vo výške 5,15 % za obdobie od 9.11.2014 do 26.11.2014 (so zohľadnením 15-dňovej lehoty po dátume, kedy malo byť šetrenie poistnej udalosti ukončené), a to v celkovej sume 40,61 eur, ako v tomto smere správne uzavrel súd prvej inštancie.
30. Nemožno však vytýkať žalovanému, že neposkytol celú uplatňovanú sumu v prospech žalobcu pokiaľ šetrenie predmetnej poistnej udalosti vyhodnotil spôsobom, ako to prezentoval v priebehu
prvoinštančného konania a ako aj vo svojom odvolaní, keď poukázal na to, že pri ustálení nárokov žalobcu nevychádzal z bodového ohodnotenia vyhotoveného Q.. X. Z., V.., ale z odborného vyjadrenia Znaleckej organizácie Forensic, ktoré stanovilo bolestné na 1.385 bodov (č.l. 174 spisu). Zároveň nemožno vytknúť žalovanému to, že záver o porušení povinností poškodeného - žalobcu pri predmetnej dopravnej nehode, ktoré mali vplyv na vznik poškodenia jeho zdravia, založil na správe sp.zn. R.-S.- R.-XXX/XXXX-V. R. v Kežmarku. Všetky tieto okolnosti spadajú do práva žalovaného vykonať šetrenie poistnej udalosti a urobiť záver o výške poistného plnenia, a teda tento záver je legitímny, pokiaľ na základe predložených dôkazov (nie svojvoľne) žalovaný poskytol žalobcovi len sumu 16.955,- eur.
31. Ďalšie nároky žalobcu v celkovej sume 7.643,- eur boli totiž ustálené až v priebehu dokazovania na súde prvej inštancie, a to znaleckým posudkom znalca Q.. Š. (č.l. 246 spisu), ktorý ustálil bodové ohodnotenie poškodenia zdravia žalobcu na sumu 1.495 bodov a v závislosti od toho bola 14.10.2020 žalobcovi poskytnutá ďalšia suma 7.643,- eur. Táto povinnosť žalovaného však vyplynula (v zmysle vyššie uvedeného) z dokazovania na súde prvej inštancie, vrátane záveru znalca Q.. Š., že žalobca bol v čase dopravnej nehody (pravdepodobne) pripútaný bezpečnostným pásom a tieto závery v podobe obodovania i zistenia konkrétnych okolností, za ktorých sa dopravná nehoda stala, žalovaný akceptoval. To však nemá nič spoločné s jeho pôvodnou povinnosťou vykonať šetrenie poistnej udalosti a poskytnúť plnenie v trojmesačnej lehote v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z.).
32. Preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením ďalšej sumy tak, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Ďalšie nároky žalobcu totiž vyplynuli v zmysle vyššie uvedeného až z ďalšieho vyšetrovania predmetnej dopravnej nehody, teda z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie a v zásade teda nezávisle od vôle žalovaného.
33. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 40,61 eur, ktorá zodpovedá 5,15 % úroku z omeškania zo sumy 16.955,- eur za obdobie od 9.11.2014 do 26.11.2014 a postupom podľa § 388 rozsudok zmenil v prevyšujúcej vyhovujúcej časti a žalobu nad sumu 40,61 eur (vo vzťahu k celkovej sume uplatňovaných úrokov 2.381,81 eur) zamietol, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nárok na ďalšie úroky z omeškania nemá.
34. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého žalobca, ktorý mal v konaní úspech vo výške 92,15 % (27.440,- eur istiny a 40,61 eur úrokov z omeškania, spolu 27.480,61 eur z celkovej sumy 29.821,81 eur (27.440,- eur istiny a 2.381,81 eur úrokov z omeškania) a žalovaný vo výške 7,85 % (2.341,20 eur úrokov z omeškania ), z čoho vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,30% (92,15% - 7,85%).
35. Tento istý záver so zreteľom na výsledok konania avšak v opačnom postavení zodpovednosti sporových strán platí pre náhradu trov konania štátu - Slovenskej republiky, ktorá má nárok na náhradu trov, ktoré v konaní v súvislosti so znaleckým dokazovaním znášala, vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 7,85 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 92,15 %.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).