Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6Csp-28-2020.pdf
PDF · 108.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A. súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: D. o zaplatenie 312,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 81,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,00 % ročne zo sumy 31,18 Eur od 20.09.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 14,99 Eur od 19.10.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 16,99 Eur od 19.11.2016 do zaplatenia, a
- 5,00 % ročne zo sumy 18,05 Eur od 20.12.2016 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica („Upomínací súd“) sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 312,70 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou H., Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení k nej uzavretého Dodatku, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť dohodnutú odplatu. Cenu poskytnutých služieb vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúrami, ktoré žalovaný neuhradil napriek niekoľkým upomienkam. Dňa 04.07.2018 postúpila spoločnosť H. Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobcovi pohľadávky voči žalovanému zo Zmluvy.
2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, . ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného. Žalobca na výzvu súdu navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec postúpená na tunajší súd.
3. Žalovaný sa k žalobe napriek riadne doručenej výzve súdu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, alebo b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 Eur. Na základe uvedeného súd podľa § 219 ods. 1 CSP vyhlásil dňa 27.01.2022 verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania s tým, že podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 11.01.2022, t.j. aspoň 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
5. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.08.2018, Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 16.08.2019 s podacím hárkom, Zmluva o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 09.08.2016, príloha č. 1 k cenníku, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti H. účinné dňom 01.02.2016, Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou.
6. Medzi stranami nebolo pre úplnú procesnú pasivitu žalovaného sporné, že právny predchodca žalobcu - postupca a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej postupca žalovanému riadne poskytoval služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. V Zmluve je uvedené, že jej predmetom je poskytovanie služieb v rámci balíka, pričom obsahom balíka je účastníkom vybraná kombinácia jednej, dvoch alebo troch služieb, ktorými sú hlasové služby, služby televízie a služby internetového prístupu. Zo Zmluvy síce nie je možné vyčítať, ktorú kombináciu služieb si žalovaný zvolil, avšak keďže žalovaný nerozporoval správnosť fakturácie, súd vychádza z toho, že mu fakturované bolo správne len za služby D. s akciou Viac za menej, t.j. že toto súčasne predstavuje žalovaným zvolený rozsah služieb.
7. Žalobca tvrdil, že strany si v uzavretej Zmluve dojednali aj zmluvnú pokutu a túto si voči žalovanému uplatnil v rozsahu 176,92 Eur. Žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom výšku zmluvnej pokuty vypočítal. V Zmluve je dojednaná zmluvná pokuta vo výške 60,00 Eur za stratu, poškodenie alebo nevrátenie Koncového bodu siete typu A., resp. jeho vrátenie v poškodenom stave. Ďalej bola v Zmluve dohodnutá zmluvná pokuta na strane 5, v časti „Akciová kúpna cena na modem / router, kde bolo uvedené, že si žalovaný od postupcu kupuje J. za 9,90 Eur s DPH a zaviazal sa, že ak poruší zmluvný záväzok viazanosti v zmysle tejto Zmluvy, uhradí zmluvnú pokutu ... za J. router vo výške 24,00 Eur. Zmluva obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute tiež na strane 6 v časti „Zmluvná pokuta“, kde je uvedené, že sa účastník zaväzuje, že počas doby viazanosti v zmysle tejto Zmluvy o balíku, ktorá sa počíta od rozhodného dňa: „(i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto Zmluvy o balíku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby. Porušením záväzku viazanosti sa okrem iného rozumie nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. Ďalej sa v cit. ust. strany dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi nárok na zmluvnú pokutu. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku viazanosti všetkých služieb v balíku je súčet základu pre výpočet vo vzťahu k balíku uvedený v tabuľke v Zmluve a základu pre výpočet vo vzťahu ku všetkým KZ, ktoré boli účastníkovi na základe Zmluvy poskytnuté. Následne sa mala zmluvná pokuta vypočítavať podľa vzorca obsiahnutého v Zmluve, ktorý vyjadroval denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti (čím dlhšie účastník zotrval vo vzťahu k podniku, tým bola zmluvná pokuta nižšia). V tabuľke „Základ pre výpočet zmluvnej pokuty“ bola uvedená základná výška zmluvnej pokuty pre jednotlivé prípady kombinácií služieb - podľa toho, aká kombinácia služieb bola v balíku podľa Zmluvy zahrnutá a podľa toho, vo vzťahu ku ktorej službe došlo k porušeniu záväzku viazanosti. Súd však konštatuje, že zo Zmluvy nie je možné zistiť, aká sa vo vzťahu k žalovanému mala uplatniť výška zmluvnej pokuty, pretože zo Zmluvy vôbec nevyplýva, aký balík služieb si žalovaný zvolil.
8. Poskytnuté služby postupca vyfakturoval žalovanému nasledujúcimi faktúrami: faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 19.09.2016 za obdobie 01.08.2016 do 31.08.2016 na sumu 31,18 Eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.10.2016 za obdobie 01.09.2016 do 30.09.2016 na sumu 19,98 Eur (z toho suma 4,99 Eur bola účtovaná ako upomienka oneskorenej platby), faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.11.2016 za obdobie 01.10.2016 do 31.10.2016 na sumu 41,78 Eur (z toho suma 4,99 Eur bola účtovaná ako upomienka oneskorenej platby a suma 19,80 Eur za prerušenie poskytovania
služby pre neplatenie), faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 19.12.2016 za obdobie 01.11.2016 do 30.11.2016 na sumu 24,98 Eur (z toho suma 4,99 Eur bola účtovaná ako upomienka oneskorenej platby), faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.01.2017 za obdobie 01.12.2016 do 31.12.2016 na sumu 17,86 Eur (z toho suma 19,80 Eur bola účtovaná za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie, od čoho bol odrátaný preplatok z minulých období vo výške 1,62 Eur bez DPH, t.j. 1,94 Eur s DPH), faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 19.06.2017 na zmluvnú pokutu spolu 176,92 Eur (špecifikované ako 29,72 Eur zmluvná pokuta T. a 147,20 Eur ako zmluvná pokuta morwvekm13), ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca si z vystavených faktúr (okrem faktúry na zmluvnú pokutu) uplatnil celkovo sumu 135,78 Eur, čo je súčet všetkých vystavených faktúr. Žalobca si teda uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky a poplatku za obmedzenie a prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v plnej výške tak, ako bola žalovanému vyúčtovaná.
9. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 44 ods. 8 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Súd sa v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože medzi postupcom a žalobcom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo Zmluvy na žalobcu, o čom bol žalovaný informovaný priamo postupcom listom zo dňa 17.08.2018, ktorého doručenie nepoprel (súd dodáva, že ak by mu aj nebol predmetný list doručený pred podaním žaloby, považoval by sa za doručený najneskôr súčasne s doručením žaloby zo strany súdu).
26. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ide o zmluvu, ktorú uzatváral postupca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný postupcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
27. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalovaného považoval súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným vyššie uvedenú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému riadne poskytované dohodnuté služby, avšak cenu služieb, tak ako mu bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, žalovaný neuhradil. Žalovaný nenamietal, že by služby boli poskytnuté tak, ako to žalobca tvrdil, ani nerozporoval správnosť výpočtu ceny za poskytované služby, preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vyplývajúci z predložených faktúr vo výške 81,21 Eur (súčet súm vystavených faktúr mínus poplatky za upomienky, prerušenie a obmedzenie služieb vrátane DPH mínus preplatok podľa faktúry č. XXXXXXXXXX s DPH).
28. Súd po posúdení Zmluvy žalobcovi nepriznal ním požadovanú zmluvnú pokutu a žalobu v tejto časti zamietol. Žalovaný síce ani správnosť jej výpočtu nenamietal, avšak súd bol napriek tomu povinný nárok žalobcu posúdiť po právnej stránke, a to tiež s prihliadnutím ku spotrebiteľskému charakteru sporu a k povinnosti súdu podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu ex offo skúmaniu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. K., podľa ktorého pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd podľa ústavného súdu nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená). V posudzovanom prípade žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia k tomu, akým spôsobom sa on alebo jeho právny predchodca dopracoval k sume požadovanej zmluvnej pokuty, dokonca v žalobe uviedol, že „ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu“, potom je počítaná degresívnym spôsobom. K žalobe priložil Zmluvu, z ktorej, ako je i vyššie uvedené, súd pre jej neurčitosť nebol schopný zistiť, ktoré zmluvné pokuty sa vlastne na žalovaného uplatňovali. Zmluva uzavretá medzi žalovaným a postupcom je typickým príkladom formulárovej zmluvy, v ktorej sa mali krížikmi vyznačovať aplikovateľné časti zmluvy na žalovaného a mali sa do jej textu dopĺňať dohodnuté podmienky. V Zmluve však také vyznačenie a doplnenie úplne absentuje, súd preto zo Zmluvy samotnej nebol schopný vyčítať ani to, aké konkrétne služby si žalovaný objednal a už vôbec nie, aká zmluvná pokuta sa naňho u tohto titulu má vzťahovať. Zmluva je vzhľadom na uvedené v časti zmluvnej pokuty absolútne neplatná s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu jej neurčitosti. Keďže súd nevedel zistiť, aká bola dohoda strán o zmluvnej pokute v Zmluve a žaloba žalobcu neobsahovala žiadne skutkové tvrdenia v tomto zmysle, súd bol nútený žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Súd dopĺňa, že na rozdiel od tej časti žaloby, kde žalobca požadoval zaplatenie ceny za dohodnuté služby (kde faktúry jasne špecifikovali, čo bolo dodané a fakturované), tu nebolo možné absentujúce skutkové tvrdenia žalobcu doplniť ani z faktúry, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, pretože tá obsahuje prakticky len údaj o tom, že je fakturovaná zmluvná pokuta, ďalej obsahuje nič nehovoriaci kód a výšku fakturovanej zmluvnej pokuty bez akejkoľvek špecifikácie, za čo je fakturovaná a prečo práve v takej výške.
29. Žalobca si z vystavených faktúr uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienky a poplatku za obmedzenie služieb pre neplatenie, súd však aj v tejto časti jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd považuje dojednanie strán o povinnosti žalovaného zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 4,99 Eur za zaslanie každej upomienky a sumu 19,80 Eur (s DPH) titulom poplatku za obmedzenie a za prerušenie služby pre neplatenie za dojednanie o zmluvnej pokute. Vyúčtované poplatky majú povahu sankcie, pokuty za omeškanie žalovaného s plnením jeho záväzkov, konkrétne s úhradou jednotlivých faktúr. Zmluvná pokuta pritom nebola dohodnutá v Zmluve, podpísanej žalovaným, nachádzala sa len vo Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, ktoré žalovaný nepodpísal. V danom prípade tak nebola splnená písomná forma dohody o zmluvnej pokute, keď Všeobecné podmienky ani Cenník neboli žalovaným podpísané, z akého dôvodu považuje súd dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú a preto žalobu v časti tejto zmluvnej pokuty zamietol. Zmluvnú pokutu dojednanú v paušálnej výške 19,80 Eur vrátane DPH za obmedzenie či prerušenie služby pre neplatenie, resp. 4,99 Eur za zaslanie upomienky by bolo nutné zamietnuť tiež z toho dôvodu, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pretože je neprimerane vysokou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorá vôbec neodráža charakter, závažnosť či dobu trvania porušenia povinností spotrebiteľa. Výška zmluvnej pokuty za upomienku je tiež závislá výlučne na vôli veriteľa, teda na tom, koľko upomienok sa žalovanému rozhodne zaslať. Zároveň v prípade upomienok ide o dojednanie odporujúce dobrým mravom, pretože
umožňuje veriteľovi účtovať zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody za jeho úkony, z ktorých mu žiadna škoda nevzniká. Vykonaným dokazovaním bolo jasne preukázané, že právny predchodca žalobcu posielal žalovanému upomienky tak, že doplnil do faktúry vystavovanej žalovanému text pripomínajúci existenciu záväzkov po splatnosti, teda mu v súvislosti so zaslaním upomienky nemohli vzniknúť prakticky žiadne náklady (faktúru žalovanému tak či tak vystavil a doručil). Dojednanie o tejto zmluvnej pokute je tak v zmysle § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatné a súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 14,97 Eur za zaslanie troch upomienok a 39,60 Eur za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie zamietol.
30. Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd povinnosť zaplatiť úrok z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry, ako žiadal žalobca, keďže žalovaný bola v tomto čase v omeškaní. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, pričom sa riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 25,97 % oproti úspechu žalovaného v rozsahu 74,03 %, náhrada trov konania by preto náležala úspešnejšiemu žalovanému. Keďže žalovaný mal čiastočný úspech v spore, avšak vznik žiadnych trov mu zo spisu nevplýva, rozhodol súd s poukazom na princíp hospodárnosti a v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).