Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-114-2021.pdf
PDF · 82.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/114/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi, vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: F. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: K. XX, XXX XX J., o zaplatenie 294,46 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 294,46 EUR spolu s úrokom omeškania vo výške 5 % ročne od 10.12.2019 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.6.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o kreditnej karte zo dňa 7.10.2016 poskytol právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver vo výške 300 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dojednaným úrokom v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušil. Žalovaného veriteľ listom zo dňa 23.10.2018 vyzval na úhradu dlžných splátok v stanovenej lehote a upozornil ho, že v prípade, že dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, veriteľ má právo zveriť vymáhanie pohľadávky veriteľa do mandátnej správy tretej osobe. Listom zo dňa 22.8.2019 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy s upozornením, že ak dlžná suma nebude uhradená, veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalovaný napriek opakovaným výzvam neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť. Žalovaná suma predstavuje sumu neuhradenej istiny úveru vo výške 294,46 EUR. Zvyšnú časť sumy vo výške 81,21 EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku vo výške 22 EUR, neuhradeného úroku z omeškania 19,21 EUR a neuhradených poplatkov vo výške 40 EUR si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.12.2019 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie citovaného ust. § 297 písm. b) C.s.p., vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
8. V konaní nebolo sporné a súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu -Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 ako banka a žalovaný ako držiteľ karty uzavreli dňa 7.10.2016 zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému (držiteľovi karty) spotrebiteľský revolvingový úver (kreditnú kartu) v rozsahu úverového rámca vo výške 300 EUR, ktorú bol žalovaný oprávnený čerpať realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty či už výberom hotovosti alebo priamou platbou. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 12 rovnakých splátkach v mesačných intervaloch, a to minimálnu splátku vo výške uvedenej v zmluve podľa výšky bankou schváleného celkového úverového rámca, a to kedykoľvek, najneskôr však do dňa splatnosti, ktorým je 20. deň v mesiaci, a to až do splatenia pohľadávky veriteľa (banky), ktorá vznikla v súvislosti s touto zmluvou, teda na istinu vo výške vyčerpaného úverového rámca, vrátane úrokov, úrokov z omeškania a ďalších poplatkov. Ak je pohľadávka nižšia ako v zmluve uvedená výška minimálnej splátky podľa bankou schváleného celkového úverového rámca, žalovaný sa zaviazal poukázať na kartový účet peňažné prostriedky minimálne vo výške pohľadávky.
9. Z výzvy právneho predchodcu žalobcu (banka) zo dňa 23.10.2018 vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 357,74 EUR najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka zverí vymáhanie pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.
10. Z výzvy právneho predchodcu žalobcu (banka) zo dňa 22.8.2019 je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 371,10 EUR s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
11. V konaní nebolo sporné a zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že pôvodný veriteľ ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 9.12.2019 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu, špecifikovaných v prílohe k zmluve. Z prílohy č.1 tejto zmluvy súd zistil, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému, špecifikovaná celkovou výškou pohľadávky 375,67 EUR, pozostávajúcej z istiny vo výške 294,46 EUR a úrokov z omeškania vo výške 41,21 EUR, poplatkov vo výške 40 EUR, počtom dní omeškania 531 a dátumom, kedy žalovaný vykonal poslednú úhradu (21.2.2018 vo výške 3,58 EUR). Z podacieho hárku súd zistil, že veriteľ listom podaným na pošte dňa 14.12.2020 oznámil žalovanému, že pohľadávku postúpil na žalobcu.
10. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmena d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.
11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Súd konštatoval, že záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vykazuje znaky zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu - banka, na základe uvedenej zmluvy poskytla žalovanému finančné prostriedky, ktoré žalovaný riadne, t.j. v plnom rozsahu a včas v zmysle dojednaných zmluvných podmienok nevrátil. Žalovaný základ ani rozsah uplatnenej pohľadávky nespochybnil. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 294,46 EUR.
13. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
15. V danej veci nebolo sporné, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
16. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria príslušenstvo pohľadávky.
17. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, dostal sa do omeškania a veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z celej sumy priznanej istiny až od 10.12.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dní účinnosti postúpenia pohľadávky, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis.
29. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).