Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: otca V. v konaní zastúpený: JUDr. Marcel Habrman, advokát, so sídlom Nové Zámky, Tajovského 12 a matky R.. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. O., T. XXXX/XX, v konaní zastúpená JUDr Viktorom Mlynekom, advokátom, so sídlom v Nitre, 43, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové zámky zo dňa 18. júna 2021 č. k. -164, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého D. sumou 150,- euro mesačne (I.) a vo výroku, ktorým súd určil, že obaja rodičia maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (II.) p o t v r d z u j e . Vo výroku týkajúcom sa zročného výživného (III.), vo vzťahu k povinnosti matky zaplatiť zročné výživné vyčíslené na sumu 3000,- euro v splátkach vo výške 50,- euro mesačne, ako aj vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok m e n í tak, že matka je povinná zročné výživné vo výške 3.000 euro platiť v splátkach vo výške 100 euro mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia k rukám otca, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa D. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, od 12.11.2019 a matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150,- mesačne od 12.11.2019, k rukám otca dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca. Určil, že obaja rodičia maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zročné výživné na maloleté dieťa od 12.11.2019 do 30.06.2021 určil vo výške 3000,- eur, ktoré je matka povinná platiť v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Ohľadne styku matky s dieťaťom schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je matka oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v roku, v nedeľu, v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1,2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,24,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3, § 25 ods. 1,2 zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stav na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca je dôvodne podaný. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah návrhu, ktorý otec podal dňa 21.11.2019 a ktorým sa domáhal úpravy rodičovských práv a povinností. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté dieťa sa narodilo rodičom mimo manželstva zo vzťahu

druha a družky, pričom v súčasnej dobe rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a o dieťa sa stará výlučne otec, ktorý znáša všetky finančné výdavky. 2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že dieťa sa dlhšiu dobu zdržiava u otca. Z výpovede maloletého dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom, na referáte poradensko-psychologických služieb a taktiež aj z výpovede maloletého dieťaťa pred súdom mal preukázané, že dieťa chce zostať v starostlivosti otca, matku odmieta a nechce sa s ňou stretávať. Zo správy zo šetrenia pomerov zistil, že otec má vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o dieťa. Zdôraznil, že s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, ktoré bolo v konaní vypočuté zohľadnil jeho výpoveď, v ktorej dieťa jednoznačne uviedlo, že chce byť u otca. Poukázal na to, že skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov, preto rozhodol tak, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Z hľadiska zárobkových pomerov rodičov súd prvej inštancie konštatoval, že matka mala za obdobie jún 2019 až marec 2020 priemerný mesačný čistý príjem 61,04 eura. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení mal preukázané, že matka má živnosť na administratívne služby od 01.04.2020 a zo zmluvy o zabezpečení služieb asistenta poslanca NR SR zo dňa 16.04.2020 mal preukázané, že matka pracuje ako asistent poslanca a jej odmena je vo výške 1.149,- eura. Z pracovnej zmluvy otca vyplynulo, že otec bol zamestnaný ako montážny pracovník v spoločnosti Starbuilding s.r.o., od 01.07.2020 a jeho mesačná mzda bola 580,- eur. Zo správy od zamestnávateľa otca mal súd prvej inštancie preukázané, že otec u nich pracoval od 16.10.2020, mal mať plný pracovný úväzok, ale vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu sa dohodli na skrátenom úväzku. Jeho mesačný príjem bol 200,- eur brutto. Z potvrdení o zamestnaní súd prvej inštanice zistil, že otec pracoval v spoločnosti Starbuilding s.r.o., od 16.10.2020 do 21.05.2021, úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov za rok 2021 mal vo výške 913,45 eura. Zo živnostenského listu otca mal preukázané, že otec má živnosť od 21.05.2021 na prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu.

3. Ďalej poukázal na to, že pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež zo schopností a možností oboch rodičov. Podľa názoru súdu prvej inštancie, matka môže vzhľadom na svoje zárobkové možnosti a schopnosti zo svojho príjmu prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. Konštatoval, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú bežné a primerané veku. Mal za to, že nie všetky výdavky, ktoré uviedol otec, však zodpovedajú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vo veku 13 rokov. Za opodstatnené náklady na dieťaťa považoval sumu 410,- eur mesačne. Zároveň zohľadnil, že obaja rodičia majú približne rovnaký príjem. Vzhľadom aj na splátky zročného výživného považoval takto určené výživné za primerané, keďže otec bude mesačne poberať sumu 200,- eur a táto suma dostatočne pokryje potreby maloletého. Zohľadnil, že ak matka zo svojho mesačného čistého príjmu bude prispievať na výživu maloletého 150,- eur mesačne, zostane jej po zaplatení výživného s prihliadnutím na životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu, podľa o životnom minime v platnom znení, ktoré je vo výške 214,83 eura mesačne, dostatok finančných prostriedkov na pokrytie jej výdavkov, nebude ohrozené jej životné minimum a dotknutá jej životná úroveň. Zároveň uviedol, že výživné zo strany matky spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany otca, spolu s osobnou starostlivosťou otca o maloleté dieťa a rodinnými prídavkami bude dostatočne pokrývať všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca od podania návrhu, teda 12.11.2019, pretože nemal preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle zákona, pre ktoré si otec nepodal návrh skôr. V súvislosti s tým, vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.11.2019 do 30.6.2021 vo výške 3.000,- eur (20 mesiacov x 150,- eur), ktorý povolil matke splácať v splátkach spolu s bežným výživným, vo výške 50,- eur mesačne, pretože príjem matky ani jej majetkové pomery, podľa názoru súdu prvej inštancie, neumožňujú matke zročné výživné zaplatiť naraz. Súd prvej inštancie tiež schválil dohodu rodičov o úprave styku matky s maloletým dieťaťom, pretože je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa riadne stretávalo so svojou matkou. Prihliadol na to, aby sa na výchove maloletého dieťaťa podieľal aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v danom prípade matka, ktorá môže na výchovu maloletého vplývať jedine formou návštev.

4. Proti tomuto rozsudku voči výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého D. na sumu 150,- euro mesačne (I.), výroku, ktorým súd určil, že obaja rodičia maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (II.), ako aj v súvisiacom výroku týkajúcom sa zročného výživného ( III. ) a výroku o trovách konania ( VII.) podal otec odvolanie. Napadnutý rozsudok

žiadal zmeniť tak, že matke súd určí vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur mesačne, zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude len otec a zročné výživné žiadal otec zaplatiť v celej výške po vykonateľnosti rozsudku. Uviedol, že od rozchodu rodičov poskytuje osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu výlučne otec. Od uvedeného času znášal otec aj všetky finančné výdavky na maloleté dieťa. Po rozchode rodičov matka neprejavovala záujem o starostlivosť o dieťa, ani žiadnym spôsobom nezabezpečovala jeho výchovu, s tým, že záujem o starostlivosť prejavila až počas súdneho konania. Ani v čase keď rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti sa matka o dieťa nestarala a prehliadala jeho potreby. Mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby zastupoval a spravoval majetok výlučne otec, má dôvodnú obavu, že matka po skončení konania opätovne stratí záujme o dieťa a jeho aktivity a úprava spoločného zastupovania oboch rodičov by v prípade ďalšieho nezáujmu matky mohla výrazne obmedzovať výkon rodičovských práv otca. Ďalej poukázal na to, že matka pracuje ako asistent poslanca a jej odmena je vo výške 1149,- eur s tým, že podľa vyjadrenia matky z tejto odmeny si platí cestovné náklady 300,- eur mesačne, zdravotné poistenie 71,- eur. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, ktorý patrí rodičom a na bývanie im prispieva 100,- eur až 150,- eur. Podľa názoru otca je matka schopá prispievať na výživu maloletého dieťaťa aspoň polovicu celkových nákladov na dieťa, teda aspoň 200,- eur mesačne. V závere zdôraznil, že od obdobia odkedy rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti všetky náklady na maloletého syna uhrádzal výlučne otec, ktorý sa o neho aj výlučne staral. Za celé obdobie matka neprispela na výživu maloletého dieťaťa žiadne finančné prostriedky a všetky náklady znášal otec.

5. Otec maloletého dieťaťa vo svojom doplnení k podanému odvolaniu uviedol, že matka opätovne prestala prejavovať záujem starostlivosť o syna. Od rozhodnutia súdu nedodržiava dohodu rodičov, nebola za ním, pričom maloletý bol vždy v určený čas pripravený na styk s matkou. Poukázal tiež na to, že matka si neplní ani svoju povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 150,- eur a neuhradila ani čiastočné bežné alebo zročné výživné.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zastal názor, že súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj zárobkových schopností oboch rodičov. Maloleté dieťa má potreby bežného charakteru, ktoré zohľadnil pri určovaní výšky výživného. Uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa majú približne rovnaký príjem z čoho vyplýva, že je v schopnostiach matky prispievať na maloletého syna výživným v sume 150,- eur spolu so zročným výživným s sume 50,- eur. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, rodičom výživné neurčiť, prípadne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Uviedla, že síce ohľadne styku uzavrela s otcom na pojednávaní dohodu rodičov, teda to môže evokovať, že automaticky súhlasila aj so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, avšak takýto záver matka počas súdneho konania nikdy neuviedla. Poukázala na to, že na predmetnom pojednávaní nebola prítomná občianska zástupkyňa matky a teda matka súhlasila s dohodou o styku dieťaťom, len aby už nemusela vyvracať klamstvá tvrdené otcom počas celého súdneho konania. Zároveň poukázala na to, že odvolanie proti rozsudku nepodala z toho dôvodu, že občianska zástupkyňa jej neoznámia doručenie rozsudku včas a teda svojho zavinenia zmeškala zákonnú lehotu na podanie odvolania. Matka namietala v rámci svojho vyjadrenia aj výrok rozsudku týkajúci sa starostlivosti o maloleté dieťa a teda aj ostatné výroky na tento výrok nadväzujúce. Uviedla, že tvrdenia otca uvedené v odvolaní sa nezakladajú na pravde, keďže má enormný záujem byť so synom a starať sa o neho, čo robila riadne aj do vtedy, pokiaľ žili v jednej domácnosti. Na podporu svojich tvrdení matka poukázala na SMS správy s maloletým dieťaťom. Žiadala zohľadniť obsah správy zo správy zo Základnej školy, ktorá potvrdila, že matka sa rovnako zaujímala o študijné výsledky syna. Zdôraznila, že stále trvá na striedavej starostlivosti o maloleté dieťa, pretože ak bude syn drvivú väčšinu času tráviť s otcom, ktorý ho v rozpore s dobrými mravmi uzurpoval a infikuje dieťa proti matke, plynutím času bude stále ťažšie obnoviť citový vzťah medzi matkou a dieťaťom na úroveň, ktorá tu bola v čase spoločného bývania. Vo vzťahu k tvrdeniu otca, že vzhľadom na náklady a príjem matky má byť schopná prispievať na výživu maloletého 200,- eur mesačne a že matka je schopná uhradiť zročné výživné vo výške 3000,- eur naraz, poukázala na to, že keďže považuje za potrebné upraviť starostlivosť o dieťa formou striedavej starostlivosti zo strany oboch rodičov, nie je na mieste zaväzovať niektorého z rodičov na platenie výživného. V prípade, ak by sa odvolací súd s touto argumentáciou nestotožnil, výživné vo výške 150,- eur mesačne podľa jej názoru nie je vzhľadom na odôvodnené a preukázané výdavky na maloletého ako aj s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky adekvátne. K argumentu otca

o zaplatení zročného výživného naraz matka uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príjem matky ani jej majetkové pomery neumožňujú ročné výživné zaplatiť naraz. Skonštatovala, že otcovi ide len o peniaze a nie o najlepší záujem dieťaťa. Poukázala na to, že pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu preukázané, že z priemerného príjmu matky 1200,- eur mesačne, z čoho platí odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 180,99 eura, odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 76,44 eura, ďalej splátky pôžičky od matky vo výške 200,- eur mesačne, ktorú jej poskytla 17.07.2020 vo výške 13000,- eur, taktiež platby nájomného vo výške 530,- eur, platba za mobilný telefón vo výške 20,- eur, cestovné náklady vo výške 300,- eur, je primerané určenie výživného pod hranicu 150,- eur mesačne. 8. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky sa naďalej pridržiaval svojich tvrdení uvedených v odvolaní a v doplnení odvolania. Uviedol, že matka prejavila opätovný záujem o styk s maloletým až 3 mesiace po rozhodnutí súdu a za ten čas prišla matka za maloletým dieťaťom len 2 krát. Ďalej poukázal na to, že od rozchodu rodičov znášal otec všetky finančné výdavky na maloletého. Od uvedeného času matka nedala maloletému synovi žiadne darčeky k narodeninám, či Vianociam a nemá žiadny prehľad o výdavkoch na maloleté dieťa. Uviedol, že výdavky na maloletého nie sú žiadnym spôsobom neúmerne nadhodnotené, pretože dieťa rastie rýchlo a všetky veci má zväčša na jednu sezónu a následne je potrebné nakúpiť nové veci. Zdôraznil, že podľa internetovej stánky Národnej rady Slovenskej republiky má matka ako asistent poslanca mesačnú odmenu 3059,- eur, je zrejmé, že s prihliadnutím na odôvodnené výdavky na maloleté dieťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matka, je matka schopná prispievať na výživu svojho syna viac ako 150,- eur mesačne s tým, že ak matka bude prispievať na výživu maloletého dieťaťa 200,- eur mesačne, zostane jej po zaplatení dostatok finančných prostriedkov na pokrytie výdavkov. Záverom uviedol, že maloleté dieťa žiadnym spôsobom neovplyvňuje a ani si ho nekupuje žiadnymi darmi.

9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že súd schválil dohodu rodičov v zmysle, ktorej bolo upravené stretávanie matky s dieťaťom. Maloleté dieťa bolo vypočuté na súde, kde sa vyjadrilo, akú ma predstavu ohľadom realizácie styku s matkou. Poukázal na to, že zo záveru správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 03.03.2021 vyplýva, že je potrebné opätovné, aktívne a zároveň postupné budovanie si vzťahu so synom. Vzhľadom na dlhodobo prerušený kontakt a zároveň odmietavý postoj maloletého k stretnutiam s matkou a javí ako vhodná úprava styku vo forme pár hodín v týždňových intervaloch. V závere uviedol, že od rozhodnutia súdu vo veci samej, kedy bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otcovi, matka kolízneho opatrovníka nekontaktovala ohľadom nerealizovania styku s maloletým synom.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ). Dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny záver. Z uvedených dôvodov rozsudok súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého D. na sumu 150,- euro mesačne (I.), vo výroku, ktorým súd určil, že obaja rodičia maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (II.), podľa ako vecne správny potvrdil. Vo výroku týkajúcom sa zročného výživného ( III. ) rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 11. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie podal len otec a to do výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť matky vo výške 150 euro mesačne a do výroku , ktorým súd určil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a tiež do výroku o zročnom výživnom. Matka ani kolízny opatrovník odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodali, preto výrok, ktorým súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a výrok ohľadne úpravy styku matky s dieťaťom nadobudli právoplatnosť a nemohli už byť predmetom odvolacieho konania. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhovala, aby odvolací súd zveril dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. S týmto návrhom matky sa odvolací súd nemohol zaoberať, keďže časť výroku rozsudku (I.), ktorým súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, matka odvolaním nenapadla. V prípade, že matka maloletého dieťaťa nesúhlasila so zverením maloletého syna do starostlivosti otca, mala využiť svoje právo a podať v zákonnej lehote odvolanie. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že ohľadne styku maloletého dieťaťa s matkou, uzatvorili rodičia pred súdom dohodu, ktorú súd prvej inštancie schválil. V danom štádiu konania už odvolací súd nemohol zohľadniť ani tvrdenie matky, že občianska

zástupkyňa ju neskoro informovala o doručení rozsudku. Matka odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala a nepožiadala ani o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Aj keď súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), predmetom odvolacieho konania môžu byť len výroky súdu prvej inštancie, ktoré nenadobudli právoplatnosť, pretože voči ním niektorý z účastníkov konania podal odvolanie.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť

17. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ) Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

18. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie po prejednaní veci dospel k záveru, že výživné v určenej výške 150,- eur mesačne je adekvátne veku a potrebám maloletého dieťaťa s ohľadom na možnosti a schopnosti matky. Odvolanie otca podané v tomto smere považoval za nedôvodné a taktiež nezistil žiadny dôvod na to, aby takto určenú výšku vyživovacej povinnosti matky znížil. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní primárne namietal súdom určenú výšku vyživovacej povinnosti matky na maloletého syna. Mal za to, že vzhľadom na príjmy a náklady matky, je táto schopná prispievať na výživu maloletého dieťaťa aspoň sumou 200,- eur mesačne. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že matka má živnosť na administratívne služby od 01.04.2020 a zo zmluvy o zabezpečení služieb asistenta poslanca NRSR vyplýva, že matka pracuje ako asistent poslanca a jej odmena je vo výške 1149,- eur mesačne. Z potvrdenia o zamestnaní vyplýva, že otec pracoval v spoločnosti Starbuilding s. r. o. a od 16.10.2020 do 21.05.2021 mal úhrn vyplatených zdaniteľných príjmom za rok 2021 vo výške 913,45 eura. Otec má od 21.05.2021 živnosť. Súd prvej inštancie správne ustálil náklady

na maloleté dieťa vo výške cca 410,- eur mesačne s tým, že nie všetky výdavky, ktoré uviedol otec zodpovedali odôvodneným potrebám maloletého syna. Vzhľadom k takto zisteným pomerom na strane rodičov odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška vyživovacej povinnosti tak, ako ju súd prvej inštancie ustálil je primeraná vzhľadom na zistené majetkové a zárobkové pomery rodičov a zohľadňuje aj vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Čo sa týka pomerov na strane dieťaťa odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že maloleté dieťa v tomto roku dosiahne vek 14 rokov a teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo už v období prudkého telesného a duševného vývoja, kedy sa výdavky na dieťa približujú výdavkom na dospelého človeka. Ako správne poukázal otec v období dospievania dieťaťa sú zvýšené výdavky spojené s rastom dieťaťa a v tejto súvislosti so zakupovaní šiat a obuvi pre dieťaťa dieťa a tiež v súvislosti so zvýšenými nárokmi dieťaťa na samotnú výživu. Uvedené výdavky na dieťa nemôže znášať otec sám ale musí sa na nich podieľať aj matka a to podľa svojich možností a schopností. Pri rozhodovaní súdu o výživnom je potrebné uvažovať tiež o potrebách dieťaťa vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie prípadne potreby celkom náhodné, uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady než výživné určené pre dané obdobie. Navyše matka v podanom vyjadrení tvrdila, že zo svojho príjmu spláca aj pôžičku, ktorú jej poskytla jej matka v celkovej sume 13.000 euro a to v mesačných splátkach 200, -euro mesačne, ktorú skutočnosť odvolací súd nemohol zohľadniť z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má v zásade prednosť pred inými výdavkami rodičov. 19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval výživné určené matke v sume 150 euro mesačne za primerané a zodpovedajúce jej možnostiam. Dôvody otca v podanom odvolaní smerujúce k určeniu výživného matke v sume 200 euro považoval za nepreukázané, pretože súd prvej inštancie riadne zistil príjem matky a z takto zisteného príjmu aj pri rozhodovaní vychádzal. Príjem matky ako asistentky poslanca bol preukázaný listinami ( č.l. 111- 115 spisu) a nesporne z nich vyplýva, že príjme matky bol 1149 eura mesačne. K tvrdeniu otca, že matka dosahuje ako asistent poslanca mesačne príjem 3.069 euro odvolací súd nevzal do úvahy, pretože nebolo preukázané, že ide o pravidelný príjem matky, keďže v ďalšom období bol na internetovej stránke Národnej rady SR uvedený príjem matky ako asistentky poslanca vo výške 1359,- eura. 20. Otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní namietal aj výrok II., ktorým súd prvej inštancie určil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. K tomu odvolací súd uvádza, že nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. V tejto veci nebol zistený žiadny zákonný dôvod pre obmedzenie rodičovských práv matky, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tomto výroku ako vecne správny potvrdil.

21. Výrok o zročnom výživnom, v ktorom súd prvej inštancie inak správne vyčíslil zročné výživné na sumu 3000,- eur za obdobie od 12.11.2019 ( t. j. od podania návrhu) do 30.06.2021 ( t. j. do rozhodnutia vo veci) odvolací zmenil iba časť výroku týkajúci zaplatenia zročného výživného v splátka po 50 euro mesačne tak, že matka je povinná zročné výživné vo výške 3.000 euro platiť v splátkach vo výške 100 euro mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia k rukám otca, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o výške splátok zročného výživného odvolací súd vychádzal z toho záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu bolo zročné výživné čo najskôr zaplatené. Pokiaľ súd povolil matke splatiť dlh na výživnom v splátkach bol povinný sa zaoberať aj výšku zročného výživného a dĺžkou doby, ktorú matka bude tento dlh splácať a z tohto podhľadu potom vyhodnotiť, či ide o primeranú dobu. V tejto veci dlžné výživné predstavuje sumu 3000 euro a pri mesačných splátkach po 50 euro by matka dlh spláca 60 mesiacov, čo predstavuje 5 rokov. Takáto doba splácanie dlžného výživného je podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane dlhá a nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktorého náklady na výživu budú s pribúdajúcim vekom a dospievaním rásť. Odvolací súd preto zmenil v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uložil matke splatiť zročné výživné v splátkach po 100, -euro mesačne. Potom k zaplateniu zročného výživného dôjde za obdobie 2,5 roka. Vychádzal pri tom zo záveru, že matke jej príjem umožňuje popri bežnom výživnom splácať aj zročné výživné v takto určenej výške.

22. O trovách prvoinštačného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).