Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/8/2019

Identifikačné číslo spisu: 4109011244 Dátum vydania rozhodnutia: 07.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Szabo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4109011244.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného C. O. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 7. marca 2019 v Bratislave dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. septembra 2016, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného C. O. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 16. februára 2016 sp. zn. bol obvinený C. O. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že

po tom, ako dňa 23.06.2007 o 21.55 hodine spôsobil dopravnú nehodu na diaľnici D1 v smere Bratislava

- Trnava, v kilometri 40, pri ktorej utrpela zranenia poškodená L. L., tejto opakovane volal dňa 25.06.2007 a 27.06.2007, pričom pri telefonických rozhovoroch zvyšoval na ňu hlas a kázal jej ukončiť práceneschopnosť, čo však poškodená odmietla vzhľadom na svoj zdravotný stav, potom dňa 28.06.2007 okolo 13.00 hodine jej telefonoval z mobilnej telefónnej stanice číslo XXXX/XXXXXX na mobilnú telefónnu stanicu číslo XXXX/XXXXXX, predstavil sa jej: „ahoj, to som ja, čo som spôsobil tú nehodu“ a vyhrážal sa jej, že má známosti a ak do dvadsaťštyri hodín neukončí svoju práceneschopnosť, tak tam pošle chlapcov, že oni si s nimi poradia, keď jej podpália ich dom, že jemu je to jedno a keď sa ho poškodená opýtala, či sa jej vyhráža, odpovedal jej zvýšeným hlasom, že áno.

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom výkon uloženého trestu bol obvinenému podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a po porade s obhajcom zahlásil obvinený C. O. odvolanie do viny i trestu, ako i konaniu do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 320). Včas podané

odvolanie písomne odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 336 - 347). V dôvodoch odvolania v prvom rade namietal konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie odvolacieho súdu zo 7. marca 2012, ktorým odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu. Namietal, že okresný súd na prvom hlavnom pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí, dňa 29. septembra 2015 vykonal hlavné pojednávanie napriek tomu, že u poškodenej L. L. nemal vykázané doručenie o termíne hlavného pojednávania. Poškodená o termíne hlavného pojednávania nevedela, preto okresný súd nemal pokračovať v hlavnom pojednávaní. Zo strany okresného súdu išlo o nezákonný postup a nezákonné sú potom aj ostatné na tomto hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy. Namietal správnosť a úplnosť skutkových zistení, rozpory vo výpovediach poškodenej, vytýkal nedostatky v odôvodnení rozsudku, poukazoval na stav dôkaznej núdze, a preto mal súd prvého stupňa použiť zásadu „in dubio pro reo“ a mal byť podľa spod obžaloby oslobodený. V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť.

Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý na verejnom zasadnutí 29. septembra 2016 uznesením sp. zn. (č.l. 366-370) podľa odvolanie C. O. zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 29. septembra 2016, kedy vo veci rozhodol krajský súd.

Odpis rozsudku Krajského súdu v Nitre obvinený C. O. prevzal 22. februára 2017, jeho obhajca prevzal rozhodnutie 15. februára 2017 a prokurátor ho prevzal 10. februára 2017 (č.l. 372).

Okresný súd Nitra dňa 5. februára 2019 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného C. O., ktoré podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. Simony Dobiášovej, ktoré smeruje proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa dňa 11. októbra 2018 z dôvodov , ,

V rámci uplatnených dovolacích dôvodov podľa , namietal nezákonnosť rozhodnutí, nakoľko dňa 29. septembra 2015 sa konalo prvé hlavné pojednávanie vo veci samej po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom tohto hlavného pojednávania sa nezúčastnila poškodená L. L., pretože o termíne hlavného pojednávania nebola vôbec upovedomená. Súd nemal preukázané doručenie oznámenia o termíne pojednávania u poškodenej a napriek tomu hlavné pojednávanie vykonal, čím porušil procesné práva nielen poškodenej, ale aj jeho práva na obhajobu. Došlo tak k porušeniu zásady kontradiktórnosti. V nadväznosti na to považuje aj ostatné dôkazy vykonané na tomto hlavnom pojednávaní za nezákonné. Následne namietal odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá ustanoveniu , nakoľko v rozhodnutí súd nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že obvinený sa dopustil trestného činu vydierania podľa Tr. zák.

V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa vytýkal súdom, že uznanie viny bolo vykonané na základe nejednoznačne ustáleného skutkového stavu a v tejto súvislosti poukázal na zásadu „in dubio pro reo“, podľa ktorej ak existujú o otázke viny obvineného naďalej pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech.

Záverom svojho mimoriadneho opravného prostriedku navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa rozhodol, že napadnutým uznesením krajského súdu bol z dôvodu , , porušený zákon v ustanoveniach Tr. zák., , , , a v neprospech obvineného C. O..

Podľa navrhol zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa navrhol prikázať Okresnému súdu Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručila rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania s tým, že sa môžu k dovolaniu obvineného v stanovenej lehote vyjadriť. Uvedenú možnosť prokurátor využil podaním došlým na súd prvého stupňa 20. novembra 2018 (č.l. 405). Vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie krajského súdu je správne a zákonné, a preto navrhol dovolanie obvineného podľa odmietnuť.

Vyjadrenie prokurátora bolo súdom prvého stupňa doručené stranám trestného konania, avšak obvinený ani jeho obhajkyňa na vyjadrenie prokurátora nereagovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku ( ), prostredníctvom obhajcu ( ). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení , pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť ( ). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením ( ) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

Obvinený ako prvý uplatnil dovolací dôvod podľa , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa Z dikcie citovaného ustanovenia je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.

V predmetnej trestnej veci bol obvinený stíhaný a odsúdený za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., nešlo preto o prípad povinnej obhajoby. Napriek tomu obvinený využil zákonné právo a zvolil si za obhajcu JUDr. Vladimíra Haládika, ktorý ho obhajoval už v prípravnom konaní a počas súdneho konania do 19. januára 2012. Následne ho na plnú moc obhajoval JUDr. Radovan Grujbár. Obaja pristupovali k obhajobe obvineného aktívne, zúčastňovali sa väčšiny úkonov trestného konania, podávali návrhy na vykonanie dôkazov, teda dohliadali na uplatňovanie jeho práv. Rovnako sám obvinený sa aktívne zapájal do konania. Orgány činné v trestnom konaní a súdy v tomto smere poskytli adekvátny priestor na realizáciu práva obvineného na obhajobu a tento priestor bol zo strany obhajoby využitý. V tomto smere dovolací súd žiadne pochybenia nezistil, preto uvedený dovolací dôvod nebolo možné akceptovať.

Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uviedol ustanovenie , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že okresný súd po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu vykonal hlavné pojednávanie dňa 29. septembra 2015 v neprítomnosti poškodenej L. L., ktorá nemala vykázané upovedomenie o termíne hlavného pojednávania, táto nie je spôsobilá naplniť predmetný dovolací dôvod. Dovolací súd pripomína, že poškodená bola vypočutá k veci na hlavnom pojednávaní dňa 14. apríla 2011 (č.l. 117) a jej výpoveď je zaznamenaná na zvukovom zázname, ktorý je súčasťou trestného spisu. Po zrušení odsudzujúceho rozsudku odvolacím súdom, okresný súd pokračoval vo vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 29. septembra 2015. Zodpovedá skutočnosti, že tohto hlavného pojednávania sa poškodená nezúčastnila. Podľa úradného záznamu z 12. mája 2015 (č.l. 219) matka poškodenej G. L. osobne súdu oznámila, že jej dcéra sa hlavného pojednávania nezúčastní, nakoľko pracuje v Anglicku. Zároveň súdu uviedla adresu v Anglicku, na ktorej sa jej dcéra zdržuje. Podľa názoru dovolacieho súdu, mohol okresný súd vykonať hlavné pojednávanie aj napriek neprítomnosti poškodenej L. L.. Odvolací súd totiž vo svojom zrušujúcom uznesení (č.l. 366-370) nenariadil okresnému súdu vykonať opakovaný výsluch poškodenej. Okresnému súdu vytýkal, že nevypočul otca poškodenej G. L. a taktiež vyčítal vykonanie dôkazu iba prečítaním svedeckej výpovede manželky obvineného Q. O.. Na návrh obhajoby samosudkyňa okresného súdu hlavné pojednávanie odročila za účelom opätovného výsluchu poškodenej a jej otca G. L. na deň 26. novembra 2015. Tohto ďalšieho pojednávania sa však už obvinený bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil, dokonca ani jeho obhajca nevedel dôvod jeho neprítomnosti. Z uvedeného vyplýva, že zásada kontradiktórnosti bola v danom prípade splnená a celé dokazovanie bolo vykonané v súlade s , a preto obvineným uplatnené dovolacie námietky sú neopodstatnené.

Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné uviesť, že tento dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Formulácia dovolacieho dôvodu podľa , ktorý obvinený C. O. uplatnil znamená, že predpokladom jeho existencie je nesprávna aplikácia hmotného práva - nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku alebo hmotnoprávne posúdenie inej skutkovej okolnosti. Vykonávanie dôkazov, vrátane ich hodnotenia a vyvodenia skutkových záverov z vykonaných dôkazov však neupravuje hmotné právo, ale predpisy trestného práva procesného, najmä ustanovenie , ods.

12, a nasl., a nasl. a Ak teda obvinený v dovolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia skutku alebo iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie, pričom svoj názor vyvodzoval z nesprávneho hodnotenia dôkazov a chybných skutkových zistení, potom súdom nižšieho stupňa nevytýkal pochybenia pri aplikácii hmotného práva, ale porušenie procesných ustanovení. Porušenie určitých procesných ustanovení síce môže byť tiež dôvodom na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, avšak nie podľa

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou k preskúmaniu všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. V praxi to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je vymedzený v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Popísanému skutkovému stavu, ktorý je v napadnutom rozsudku uvedený, potom zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

V posudzovanej veci je evidentné, že neboli splnené obvineným C. O. uplatnené zákonné podmienky dovolania v zmysle , , , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.