Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sa/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: H.. T. O., nar. XX.XX.XXXX., štátny občan Slovenskej republiky, bytom W., F. XX, proti žalovanému: C., so sídlom U., M. X, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. s. XXXXX/XXXX/XXX, č.k.: R č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa XX. augusta 2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým boli zamietnuté jeho námietky a súčasne bol potvrdený Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný T. M., a.s.. Predmetným výkazom bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2020 v sume 948,26 eur.

2. Žalobca mal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil ako irelevantnú námietku, aby bolo zohľadnené obdobie, kedy platiteľom poistného bol za neho štát. Rozhodnutím žalovaný úplne opomenul ustanovenie (ďalej len zákon) a rozhodol v rozpore s ním. Poukázal na to, že bol osobou, ktorá v roku 2020 poberala materské podľa ust. zákona a platiteľom poistného za jeho osobu bol teda štát. Uviedol, že v jeho prípade štát neplatil poistné ani raz.

3. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, keď jeho odôvodnenie sa obsiahlo a zbytočne venuje spôsobu akým poisťovňa dospel k sume nedoplatku, prípadne citáciám zákonných ustanovení. Žalobca zdôraznil, že podstatnou časťou rozhodnutia vždy musí byť to, ako sa správny orgán vysporiadal s námietkami účastníka konania. Podľa žalobcu sa žalovaný s jeho argumentáciou vysporiadal na strane 9 žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa podľa žalobcu len stručne vyjadril, že vymeriavací základ podľa sa neznižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní počas ktorých platí za poistenca poistné štát. Z čoho však pri tomto závere vychádza neobjasnil. Podľa názoru žalobcu je tento jeho záver pritom v rozpore s ust. Trval na tom, že za mesiace, keď za neho poistné platil štát, od neho nemôžu žiadať platiť poistné. Mal za to, že postup správnych orgánov je v rozpore so zákonom a súčasne nebol ani jasne odôvodnený.

4. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení k žalobe správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na tom, že jasne a zrozumiteľne žalobcovi vysvetlil dôvody predpísania nedoplatku. Žalovaný mal za to, že správny orgán, resp. zástupca predsedu C. ako druhostupňový správny orgán postupoval v súlade s §

23 ods. 1 písm. g) a o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), resp. správnym poriadkom a dodržal procesnoprávny postup v uvedenom správnom konaní, t.j. dodržal základné pravidlá konania v súlade s ustanovením správneho poriadku o čom svedčí uvedený postup správneho orgánu. K tvrdeniam žalobcu uvedených v žalobe žalovaný uviedol, že sa s námietkami proti VN "zdravotná poisťovňa nepostupovala správne pri výpočte RZ 2020, keď žiadal úhradu poistného za obdobie, keď bol platiteľom poistného štát." vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že jasne a zrozumiteľne vysvetlil žalobcovi ako platiteľovi poistného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 9/10 dôvody predpísania nedoplatku z RZ 2020 zdravotnou poisťovňou, pričom v tejto súvislosti odcitoval z rozhodnutia konkrétnu pasáž, v ktorej svoj postup vysvetlil. Žalobca tiež uviedol, že v rámci ročného zúčtovania sa poistné žalobcovi vypočítalo zo skutočne dosiahnutého príjmu za rok 2020, ktorý žalobca uviedol v daňovom priznaní. Skutočnosť, že žalobca bol v určitom období poistencom štátu ho neoslobodzuje od povinnosti zaplatiť nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2020. Poukázal na to, že nedoplatok na poistnom ako výsledok ročného zúčtovania poistného nie je súčtom jednotlivých mesačných nedoplatkov, ale nedoplatkom za rozhodujúce obdobie, v tomto prípade rok 2020. Skonštatoval, že v predmetnej právnej veci dostatočne zistil skutkový stav a vec náležite právne posúdil.

5. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.12.2021 opätovne poukázal na znenie a znova konštatoval, že žalovaný koná v rozpore s týmto ustanovením a podáva svojvoľný výklad zákona. Rozhodnutie žalovaného žalobca považoval za nepreskúmateľné vzhľadom na absenciu úvah, ktorými sa žalovaný riadil. Okrem toho považoval za nelogické, že na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobca bol poistencom štátu a na druhej strane konštatuje, že táto skutočnosť nemá vplyv na platenie poistného za rozhodujúce obdobie.

6. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( (ďalej len „“) v spojení s ). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva ( v spojení s ), rozhodol o správnej žalobe bez pojednávania, nakoľko jeho nariadenie nežiadal žiadny účastníkov konania, ani to vzhľadom na povahu veci, obsah administratívneho spisu a jednoznačnosť písomne zaznamenaných argumentačných pozícií účastníkov správny súd nepovažoval za potrebné 7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca je poistencom T. M., pričom dňa 3.10.2019 prevzal do svojej starostlivosti dieťa. V tejto súvislosti rozhodla Y. R. rozhodnutím zo dňa 6.11.2019 o tom, že žalobca má nárok na materské od 3.10.2019 najdlhšie do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské. Súčasťou administratívneho spisu je aj priebeh poistiek žalobcu, výpis z jeho daňového priznania, výpis zaplatených preddavkov. Z týchto dokumentov vyplýva, že žalobca mal v roku 2020 aj príjem zo svojej podnikateľskej činnosti.

8. Výkazom nedoplatkov č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXXvydaným T. M., a.s. bol žalobca zaviazaný zaplatiť pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2020 v sume 948,26 eur. Žalobca podal včas námietky, v ktorých namietal postup poisťovne, ktorá nezohľadnila, že takmer štyroch mesiacov roku 2020 za neho platil poistné štát.

9. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodol o zamietnutí námietok žalobcu a potvrdení napadnutého výkazu nedoplatkov zo dňa 03.06.2020. Žalovaný vyhodnotil námietku žalobcu, ktorou sa domáhal zohľadnenia skutočnosti, že je poistencom štátu za právne irelevantnú. Stotožnil sa so stanoviskom zdravotnej poisťovne, podľa ktorého poistenci štátu uvedení v sú povinní z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa platiť poistné podľa . V rozhodnutí tiež uviedol, že pri výpočte vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj len „VZ SZČO“) podľa sa vychádza z reálnych príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa dosiahnutých v rozhodujúcom období (teda z ročného príjmu), pričom tento VZ sa neznižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa . Obdobie poberania materského, ošetrovného a nemocenského sa zohľadňuje pri určení minimálneho VZ SZČO

v súlade s , pričom ak VZ SZČO podľa nie je menší ako minimálny VZ SZČO, výsledný VZ je vo výške VZ podľa Tento postup, ktorý vychádza zo znenia a vyhlášky MZ SR Č. , bol zdravotnou poisťovňou dodržaný pri výpočte výsledku RZ 2020 u platiteľa poistného (minimálny VZ v sume 3 365,77 Eur je < ako VZ SZČO v sume 12 453,82 Eur, teda výsledný VZ je v sume 12453,82 Eur). V konaní bolo preukázané, že platiteľ poistného mal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa , t. j. príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ( a ) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta. Na základe údajov poskytnutých FS SR mal za nepochybné, že zdravotná poisťovňa pri výpočte VZ SZČO vychádzala zo správne zistených údajov; podkladom výpočtu výsledku RZ 2020 je daňové priznanie platiteľa poistného za rok 2020 Žalovaný mal za to, že zdravotná poisťovňa pri vykonaní RZ 2020 postupovala v súlade so a vyhláškou MZ SR Č.

10. Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá, je dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta,.

11. Podľa v znení účinnom do 31.12.2020 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa a a , alebo má príjem z tejto činnosti.

12. Podľa v znení účinnom do 31.12.2020 štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za fyzickú osobu, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu.

13. Podľa druhá veta v znení účinnom do 31.12.2020 osoby uvedené v odseku 7 sú povinné z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa platiť poistné podľa .

14. Podľa v znení účinnom do 31.12.2020 na vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 2, ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu podľa , sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9.

15. Podľa v znení účinnom do 31.12.2020 platba štátu za poistenca štátu podľa , ktorý bol poistencom štátu podľa len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť platby za poistenca štátu prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol osobou uvedenou v ..

16. Správny súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobca ako osoba, ktorá bola v roku 2020 zúčastnená na verejnom zdravotnom poistení, zaplatil preddavky na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 795,27 eur, ani skutočnosť, že žalobca bol podnikateľom a poistencom štátu v rozhodnom období. Nesporným bolo aj to, že v roku 2020 žalobca z podnikania dosiahol príjem v sume, ktorá nie je medzi účastníkmi sporná. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či za tejto situácie bol žalovaný resp. zdravotná poisťovňa povinný pri vykonaní ročného zúčtovania a určenia poistného zo zárobkovej činnosti žalobcu zohľadniť skutočnosť, že žalobca bol 3 mesiace poistencom štátu a platil za neho poistné štát.

17. Správny súd má za to, že vo všeobecnosti vychádza zo základnej premisy, podľa ktorej každý, kto dosiahne v rozhodnom období príjem musí z neho zaplatiť poistné. Uvedené platí aj pre poistencov štátu, čo explicitne vyplýva z druhej vety tohto zákona. Ak teda poistenec štátu podľa zákona, mal v posudzovanom období príjem, je jeho povinnosťou zaplatiť poistné podľa , ktorý stanovuje sadzby a vymeriavacie základy pre určenie výšky poistného. Z obsahu ustanovenia pritom vyplýva, že pri určení poistného nezohrávajú žiadnu úlohu faktory, ako počet kalendárnych mesiacov počas ktorých bol poistenec poistencom štátu, resp. tento výpočet sa neurčuje podľa mesiacov, ale z vymeriavacieho základu. Zákon pritom výslovne ráta s tým, že poistné musia zaplatiť aj osoby, za ktoré odvádza poistné štát. Okrem toho, s výnimkou určenia minimálneho

vymeriavacieho základu v § 13 ods. 9,10,11, zo zákona nevyplýva, že by sa o platby štátu mala znížiť povinnosť poistenca zaplatiť poistné z jeho zárobkovej činnosti resp. výplaty dividend a podobne.

18. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány môžu konať len na základe zákona. Ak teda zákon stanovuje, že aj poistenec štátu musí zaplatiť poistné zo zárobkovej činnosti a pritom výslovne odkazuje na ust. § 13, tak správny orgán musí postupovať v zmysle znenia e zákona. Zákon (s výnimkou minimálneho vymeriavacieho základu) explicitne nestanovuje, že sa pri vyrúbení poistného poistencovi štátu zohľadnia aj platby štátu resp. čas, keď za neho poistné platil štát. Uvedené si správny orgán ani nemôže sám dovodiť z právnej úpravy ohľadne platenia poistného štátom. Súčasne je potrebné uviesť, že poistné sa neplatí za jednotlivé mesiace, správny orgán má povinnosť určiť vymeriavací základ, sadzbu a zohľadniť len zaplatené preddavky. Správny súd konštatuje, že žalobcov právny výklad ustanovenia § 13 ods. 15 zákona je vytrhnutý z kontextu právnej úpravy. Ustanovenie § 13 ods. 15 zákona rieši len platenie poistného štátom za poistenca štátu vo vzťahu k povinnosti štátu v rozhodnom období, pričom v tejto súvislosti súd nezistil žiadnu chybu vo výpočte. Žalobcom tvrdený výklad, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že keď je platené poistné za neho ako poistenca štátu, tak by to malo byť zohľadnené v ročnom zúčtovaní nie je správny. Je potrebné si uvedomiť, že zákonná úprava platenia zdravotného poistenia je nastavená tak, že zdravotné odvody sa platia z každého dosahovaného príjmu samostatne, tj. keď je osoba zamestnancom platí zdravotné odvody zamestnávateľ aj zamestnanec, pričom ak je osoba zároveň SZČO, platí zdravotné odvody aj z týchto príjmov. Rovnako tak ak je osoba poistencom štátu, tak platí odvody za ňu štát, pričom poistenec štátu ako SZČO musí zdravotné odvody platiť tiež. §13 ods. 15 zákona nemožno vykladať tak, že pomerne platí odvody štát popri povinnosti SZČO, ktorému platby štátu znižujú jeho vlastnú povinnosť, nakoľko takýto výklad je v priamom rozpore s ustanovením § 11 ods. 9 zákona. Tak ako bolo uvedené vyššie, s výnimkou určenia minimálneho vymeriavacieho základu v § 13 ods. 9,10,11, zo zákona nevyplýva, že by sa o platby štátu mala znížiť povinnosť poistenca zaplatiť poistné z jeho zárobkovej činnosti resp. výplaty dividend a podobne. § 13 ods. 15 zákona upravuje povinnosť štátu platiť odvody za poistenca štátu v prípade, ak poistenec štátu spĺňa podmienky len po časť roka, pričom sa nedotýka vlastnej odvodovej povinnosti poistenca štátu, ktorý je SZČO v tomto prípade.

19. Správny súd k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného uvádza, že žalovaný jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje námietky žalobcu za nedôvodné, a navyše aj veľmi podrobne rozpísal ako bolo poistné určené. Správny súd považuje odôvodnenie v tomto ohľade za dostatočne konkrétne, keď žalovaný odkázal na ustanovenia zákona, z ktorých vychádzal a podal aj ich výklad a teda vec aj správne právne posúdil. Z právnej úpravy, na ktorú odkázal pritom vyplýva ako sa postupuje v prípade určenia poistného osoby, ktorá poberala materské a mala súčasne príjem zo zárobkovej činnosti.

20. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je jasné a zrozumiteľné. S poukazom na uvedené správnu žalobu zamietol podľa , tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. Pokiaľ ide náhradu trov konania, tak v konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. . Žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.