Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/194/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: SLOVANET, a. s., IČO: 35 954 612, Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, právne zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., Vlčkova 18, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 795 038, proti žalovanému: STAV-MONTÁŽE, s.r. o. Partizánska 1849, 058 01 Poprad, IČO: 36 486 523, práv.zast.: JUDr. Andrea Balážová, IČO: 35 537 060, Moyzesova 46, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 6 727,67 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 6 727,67 eur s príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca po tom, čo mu bola oznámená jeho klientmi nefunkčnosť internetových služieb, ktoré poskytuje, tento v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti zamedzenia vzniku ďalších škôd po tom, čo mal vedomosť, že došlo v dôsledku výkopových prác k zalomeniu a poškodeniu vlákien optického telekomunikačného vedenia s príslušenstvom, kontaktoval spoločnosť TEXNET s.r.o., Osloboditeľov 50, Spišský Štvrtok 053 14, (ďalej len „vykonávateľ opravy“) s požiadavkou urýchlenej opravy optického telekomunikačného vedenia s príslušenstvom. Vykonávateľ opravy vystavil faktúru č. 1160272 za vykonané opravy optického telekomunikačného vedenia s príslušenstvom spolu s dodacím listom č. DV1160263 za vykonané opravy, ktorú žalobca dňa 09.05.2017 uhradil vykonávateľovi opravy. Žalobca v úmysle mimosúdneho vysporiadania záväzku, na uvedenom skutkovom základe vyzval žalovaného na úhradu záväzku a to zaslaním predžalobného pokusu o zmier zo dňa 29.06.2017 na úhradu skutočne vzniknutej škody. Žalovanému bola uvedená výzva doručená dňa 03.07.2017, avšak ku dňu podania tejto žaloby nebola požadovaná suma žalovaným uhradená. V prípade vzniku škody v dôsledku prevádzkovej činnosti podľa znáša zodpovednosť ten, kto ju spôsobil. Nie je relevantné, či poškodený bol v zmluvnom vzťahu k subjektu, ktorý mu svojou činnosťou škodu spôsobil. Predpokladom zodpovednosti v tomto prípade nie je protiprávny úkon, ale škodová udalosť. Z opisu skutkového stavu ako aj z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že škodovú udalosť spôsobil žalovaný svojou prevádzkovou činnosťou a to tak, že pri výkopových prácach vykonávaných v rámci realizácie stavebného projektu stavebníka poškodil optické telekomunikačné vedenie s príslušenstvom vo vlastníctve žalobcu. Nie je pritom rozhodujúce, že zhotoviteľom stavby bola spoločnosť C.I.P.A. s.r.o.. Keďže v tomto prípade nejde o náhradu škody zo záväzkového vzťahu, ale o náhradu škody spôsobenú prevádzkovou činnosťou zodpovednostný vzťah vzniká medzi škodcom,

ktorý spôsobil škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a poškodeným. Vzhľadom na vyššie uvedené potom možno konštatovať, že na základe škodovej udalosti, poškodenia optického telekomunikačného kábla a príslušenstva, vznikol zodpovednostný vzťah medzi škodcom - žalovaným a poškodeným - žalobcom podľa , predpokladom ktorého je spôsobenie škody, ku ktorej došlo konaním žalovaného pri výkopových prácach. Z vyššie opísaného skutkového stavu vyplýva, že žalobca v záujme predísť ďalším škodám v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ustanovení , zadal objednávku na vykonanie opravy poškodeného optického telekomunikačného vedenia s príslušenstvom a následne požiadal žalovaného o úhradu ceny vykonaných opráv. Nakoľko však žalovaný neuhradil cenu vykonaných opráv napriek tomu, že sa k tomu zaviazal, k dohodnutému spôsobu náhrady škody naturálnou reštitúciou nedošlo. Škoda spočíva v nákladoch vynaložených na účelnú a nevyhnutnú opravu poškodeného optického telekomunikačného vedenia s príslušenstvom. Opravu vykonala spoločnosť TEXNET s.r.o. na základe objednávky zadanej žalobcom, ktorému bola za túto opravu fakturovaná suma 6.727,67 EUR, nakoľko žalovaný napriek výzve žalobcu túto sumu neuhradil. Uvedeným došlo k majetkovej ujme žalobcu, pretože sa zmenšil majetkový stav žalobcu - poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré účelne vynaložil na uvedenie veci do predošlého funkčného stavu. Podaním doručeným súdu 18.10.2017 doplnil žalobu a doručil ďalšie listinné dôkazy súvisiace s objednávkou na vytýčenie podzemných vedení, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ako aj so zápisom o poškodení optického telekomunikačného kábla a vyjadril sa k naplneniu podmienok pre uplatnenie nároku v zmysle ust. ako aj k výške škody. Právne svoj nárok dôvodil ustanovením a v súvislosti s prevenčnou povinnosťou ustanoveniami a 417 ods. 1 . Ohľadom výšky škody žalobca odkázal na ust. a ods. 3 .

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 7.11.2017 voči ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odpor v ktorom uvádzal, že nepopierajú skutočnosť, že vykonávali stavebné - práce pre spoločnosť C.I.P.A. s .r.o. na základe Zmluvy o dielo č. ako ani to, že došlo k poškodeniu optického kábla pri vykonávaní našej činnosti. K poškodeniu optického kábla došlo pri výkopových prácach, avšak preto, že optické káble žalobcu neboli správne v zemi uložené v zmysle platných noriem. Konkrétne v zmysle normy STN 73 6005 "priestorová úprava vedení technického vybavenia" majú byť káble uložené minimálne v hĺbke 40 cm ak sa takáto hĺbka nedá dosiahnuť ( čo nebol tento prípad) musí byť zriadená mechanická ochrana, ktorá tiež v danom prípade absentovala. Žalobca predložil dôkaz "Zápis o vytýčení podzemných telekomunikačných vedení zo dňa 9.5.2016, z ktorého vyplýva len toľko , že sa také niečo malo udiať, ale nie je zrejmé ako bolo vytýčenie vykonané ani žiaden nákres či bližšie informácie o podzemnom vedení. Naviac toto bolo vykonané medzi žalobcom spol. C.I.P.A s.r.o. bez prítomnosti žalovaného. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že bez ďalšieho súhlasili s náhradou škody. Žalobca v žalobe a v jej doplnení uvádza, že s náhradou škody súhlasili a zaviazali sa k jej náhrade, pritom predmetný zápis bol vyhotovený za prítomnosti žalobcu, stavebníka Mesta Poprad a spol. C.I.P.A. s .r.o., teda závery v žalobe žalobcu sú úplne v rozpore s predloženým dôkazom. K vzniku škody došlo len preto, že predmetné optické káble žalobcu boli uložené v nesprávnej hĺbke a bez mechanickej ochrany. Poukázala na § 441 Obč. zákonníka " ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám." Považujú žalobcov nárok na náhradu škody za nedôvodný v celom rozsahu. Naviac namietajú aj žalobcov nárok na náhradu škody, čo do jej výšky opierajúc sa o faktúru predloženú do spisu. Samotná faktúra ani skutočnosť, že ju žalobca uhradil v plnej výške, bez ďalšieho nezakladá dostatočný dôkaz o výške skutočnej škody žalobcu. Namietala takto uplatnenú výšku škody a jej preukázanie zo strany žalobcu. Spoločnosť TEXNET vyúčtovala žalobcovi v rámci opravy také položky, ktoré s opravou nesúviseli alebo neboli ani vykonané, resp. nebola potreba ich vykonania, je tiež dôvodné pochybovať o ich účelovosti a priamej súvislosti so škodovou udalosťou. V zápise " Zápis o poškodení optického telekomunikačného kábla zo dňa 18.07.2016", sa hovorí o 144 vláknovom kábli ale vo faktúre je 148 vlákien zváraných, sú účtované prípravné a inštalačné práce v rozsahu 99 hod. ako jedna suma a potom jednotlivé položky tejto činnosti samostatne, inžinierska činnosť, ktorá sa vôbec nerobila, výkopové práce, ktoré vykonal však sám žalovaný ako aj správne uloženie kábla po oprave bez náhrady.

3. Písomným podaním doručeným súdu 19.2.2018 právny zástupca žalobcu reagoval na vyjadrenie žalovaného v odpore a to jednak k popretiu zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu ako aj k námietkam nesprávnosti uloženia optických káblov a neprítomnosti žalovaného pri vytyčovaní vedenia

podzemných telekomunikačných vedení a neúčelnosti vykonanej opravy, keď sa podrobne vyjadril k jednotlivým položkám uvedeným vo faktúre, ktorú vystavila spoločnosť Texnet s. r. o. uviedol, že prípravné a inštalačné práce v rozsahu 99 hodín zahrňovali práce viacerých osôb, vykonávali sa nielen na mieste poškodenia, ale boli nutné v súvislosti so zabezpečením alternatívneho poskytovania služieb žalobcom pre jeho odberateľov cez iné cesty sietí zahrňujúc softverové a hardverové činnosti práce IT technikov a iných osôb podieľajúcich sa na dočasnom riešení havarijného stavu. Uviedol presný rozpis, čo okrem iného zahrňovalo 99 hodín prác a zváranie vlákien, a to v jednotlivých dňoch 19, 25 a 26.7.2016 ako aj 1.8.2016.

4. Podaním doručeným 21.3.2018 právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila, že škoda bola zapríčinená výlučne žalobcom, keď žalovaný pri akejkoľvek obozretnosti nemohol škode zabrániť ani ju inak predvídať z dôvodu nesprávne uložených káblov. Nimi predložené fotografie preukazujú stav priamo na tvári miesta, ktorú skutočnosť vedia potvrdiť aj svedkovia. Vyjadrila sa k technickým normám a ich záväznosti. Ďalej sa vyjadrila k tomu, že žalovaný so spoločnosťou C.I.P.A. s. r. o. uzatvoril zmluvu o dielo dňa 18.5.2016 po realizovaní vytýčenia trás. Žalovaný vykonal všetky potrebné opatrenia pred začatím prác, aby nedochádzalo ku škode a okrem obdržanej „ nedostatočnej, neúplnej dokumentácie žalobcu“ žalovaný vykonal na trase sondy pre preverenie uloženia káblov. Zástupca žalobcu vytýčil trasu len smerovo, nepredložil žiadnu dokumentáciu uloženia káblov, smerových a výškových bodov ako je to bežné pri stavbách v prípade optických káblov je dôležité dodržať, resp. zaznamenať hĺbku ich uloženia, keď neexistuje zariadenie na aspoň ich približné zameranie. Žalovaný po celej trase robil sondy a v predmetnom úseku, ktorý bol pod betónovým krytom žalovaný urobil sondy po jeho stranách približne 7 metrov od seba. Výška uloženia bola postačujúca na odstránenie betónovej dosky. Žalovaný nemohol predpokladať, že na tak krátkom úseku dôjde k zníženiu uloženia na necelých 20 cm. Žalovaný nepopieral, že ohlásil škodovú udalosť poisťovni, nie však v súvislosti s uznaním svojho pochybenia, ale preto, že mal ako jediný z dotknutých uzavreté poistenie, avšak poisťovňa plnenie odmietla pre výluku z poistenia. Vyjadrila sa aj k výške skutočnej škody a k tvrdeniam, ktoré uvádzal právny zástupca žalobcu v jeho predchádzajúcom podaní.

5. Uznesením z 25.10.2018 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu, ktorým je SLOVANET a. s. a to v súlade s a 65 ods. 1-3 , keďže došlo k univerzálnej subscesii a pôvodný žalobca spoločnosť Amitel s. r. o. zanikla z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou SLOVANET a. s. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.11.2018.

6.V záverečnej reči právny zástupca žalobcu sa vyjadril k naplneniu predpokladov na vznik zodpovednosti v zmysle ust. , kedy je potrebné kumulatívne splnenie nasledovných prvkov a to: a) konanie škodcu, ktoré má charakter prevádzkovej činnosti b) škoda ako majetková ujma c)kauzálny nexus medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou d)absencia liberačných dôvodov na strane žalobcu Vyjadril sa k prevádzkovej činnosti a jej definícii a vo vzťahu k vzniku škody u žalobcu sa vyjadril, že táto súvisela s opravou poškodeného telekomunikačného vedenia a jeho návratom do predchádzajúceho stavu. Pôvodný žalobca z vlastnej iniciatívy vybavil opravu poškodeného telekomunikačného kábla v rámci prevenčnej povinnosti, ktorú ukladá ust. , pokiaľ by sa tak nestalo, mohol by sa ocitnúť v situácii, že voči nemu samému by mohla byť vyvodená zodpovednosť za škodu voči svojím zákazníkom, ktorým poskytoval služby. Pri oprave, ktorá bola objednaná u spoločnosti TEXNET s.r.o nedošlo k zhodnocovaniu optickej siete alebo vykonávaniu nad prác, čo potvrdil vo svojej výpovedi svedok Ladislav Javorský. Cieľom opravy bolo opätovné sfunkčnenie optickej siete. Vyjadril sa k sporným položkám, ktoré žalovaný namietal a pokiaľ žalovaný aj nejaké výkopové práce vykonával v súvislosti s opravou TEXNET to vo svojej faktúre za vykonanú opravu neuvádzal, teda náhradu tých prác, ktoré realizoval žalovaný sa žalobca v predmetnej veci ani nedomáha. Vo vzťahu k položkám 16 a 17, a to inžinierska činnosť a konfigurácie siete, uviedol, že z výpovede svedka Javorského vyplynulo, že tieto práce realizoval p. Fudor a pôvodný žalobca, ktorí si mali tieto práce následne u spol. TEXNET refakturovať. Tieto skutočnosti nemajú na nárok žalobcu vplyv, nakoľko k vykonaniu týchto prác nepochybne došlo. Pokiaľ ide o uplatnenie DPH ako súčasť náhrady škody, nepovažujú predmetnú námietku za dôvodnú, a túto argumentačnú líniu v celom rozsahu popierajú. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vzniknutou majetkovou ujmou uviedol, že táto je daná tým, že pokiaľ by žalovaný v rámci svojej prevádzkovej činnosti pri zhotovovaní zákazky nespôsobil poškodenie

telekomunikačného vedenia, tak by pôvodný žalobca nemusel vynaložiť prostriedky na jeho opravu. Vyjadril sa aj k absencii liberačných dôvodov, na ktoré sa odvoláva žalovaný, keď svedkovia X. A. N. sa vyjadrili k hĺbke uloženia telekomunikačného kábla, avšak má zato, že títo svedkovia si odporujú v tom, či bol kábel uložený v káblovej chráničke a jednak uvedenému tvrdeniu odporuje a fotodokumentácia predložená do konania oboma sporovými stranami. Pokiaľ by aj pripustili, že telekomunikačný kábel bol uložený v hĺbke nezodpovedajúcej STN, tak je potrebné zaoberať sa jej záväznosťou. Tu poukázal na , keď od 1.1.2001 sú všetky STN nezáväzné a ich dodržiavanie je dobrovoľné. Podľa súčasného znenia je zhoda so slovenskými technickými normami dobrovoľná okrem prípadov, keď ich dodržiavanie vyžaduje iný zákon alebo technický predpis. Odkaz na STN, s ktorými je zhoda povinná, sa uvádza v texte technického predpisu. Takýto postup znamenal zozáväznenie normy, podliehal však notifikácii z hľadiska možnosti vytvárania technických prekážok obchodu a nebol v súlade so záväzkom SR podľa čl. 75 Európskej dohody o pridružení. Preto sa návrhom zákona upravil a ustanovuje sa, že zhoda s STN je dobrovoľná, nadobúda účinnosť až 1.1.2018 z dôvodu potreby vytvorenia systému na transparentné používanie odkazov na normy v súčinnosti s technickými predpismi za účasti zainteresovaných strán, ktorými sú regulačné orgány, tvorcovia legislatívy a národný normalizačný orgán. Z vyššie uvedeného má vyplývať, že žalobcovi zo žiadneho predpisu nevyplývala povinnosť riadiť sa STN 736005 ako aj to, že normy STN boli nezáväznými už od roku 2001, avšak až novelizáciou z roku 2017 malo dôjsť k zosúladeniu právneho stavu. Jediným písomným podkladom o uložení kábla v menšej hĺbke ako 40 cm je zápis o poškodení kábla je z 18.7.2016. Tam je však uvedené, že chránička a nie kábel samotný bol uložený cca 20 cm pod povrchom zeme. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii liberačných dôvodov. Pokiaľ žalovaný považoval vytýčenie siete za nedostatočné, nemal začať s prácami a mal požiadať o súčinnosť, taktiež mal pri výkopových prácach v blízkosti vedenia tieto vykonávať ručne a žalovaný sám uviedol, že používal zbíjacie kladivo, čo potvrdil aj svedok X. A. C. N.. Nárok žalobcu považoval za dostatočne preukázaný, žiadal žalobe vyhovieť.

7. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že z vykonaného dokazovania jednoznačne a nesporne vyplynulo, že k vzniku škodovej udalosti by nebolo došlo pokiaľ by mal žalobca svoje optické káble riadne uložené v súlade s STN normami ako aj v súlade s rozhodnutím príslušného stavebného úradu a nie bez adekvátnej ochrany a v nesprávnej hĺbke! Škoda bola zapríčinená výlučne nesprávnym uložením kábla žalobcom. Žalovaný pri akejkoľvek obozretnosti nemohol tejto škode zabrániť ani ju inak predvídať. Ak by však bola dodržaná hĺbka uloženia káblov tak ako to predpokladá STN 73 6005, ku škode by nebolo došlo. V súdnom spise nachádzajúci sa listinný dôkaz predložený samotným žalobcom „ Zápis o poškodení optického telekomunikačného kábla“ zo dňa 18.07.2016, v ktorom je okrem iného uvedené cit.“ optický kábel a HDPE chráničky boli poškodené pri výkopových prácach v mieste vjazdu do garáží budovy polície z ul. Bernolákovej, kde položenie jestvujúcich chráničiek je v hĺbke cca 20 cm.“ Tento popis, podpísaný (odobrený) tromi osobami mimo žalovaného, nevyvrátiteľne tiež preukazuje nesprávne (nedostatočné) uloženie kábla, pred škodovou udalosťou. K tvrdeniu žalobcu že STN normy sú dobrovoľné uviedla, že citácia žalobcu zo je vytrhnutá z kontextu a nepresná (pozn. tento zákon bol viacnásobne menený a k dnešnému dňu bol aj zrušený). Zásada dobrovoľnosti je podmienená naplnením, splnením technických požiadaviek, toho-ktorého platného zákona. Z výkladu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, cit: „ V zmysle a bola zrušená záväznosť noriem vydaných pred účinnosťou k 1. 1. 1995. Pretože však nie všetky požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia, bezpečnosti pri práci, ochrany životného prostredia, boli k 1. 1. 1995 zakotvené v právnych predpisoch SR, vytypovali ústredné orgány štátnej správy v roku 1994 tie normy, resp. články a kapitoly noriem, ktoré zostávajú ďalej záväzné. Rozsah záväznosti, ako aj udeľovanie výnimiek z týchto noriem, zabezpečujú rezorty. Výmerom č. 79/1994 zverejnenom vo Vestníku č. 13/1994 čl. 1 bol vyhlásený zoznam noriem, ktoré zostávajú záväzné od 1. 1. 1995. Podľa aktuálneho zoznamu technických noriem je STN 73 6005 stále v platnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ustanovuje: ods. (3) Podzemné energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné vedenie, ktorého poškodenie môže ohroziť bezpečnosť ľudí pri vykonávaní zemných prác alebo ktoré môže ohroziť zemné práce, treba vhodne zabezpečiť pred poškodením. Práve aj v tejto súvislosti stavebné úrady ukladajú povinnosť dodržiavania STN 73 6005.

Podľa cit. „Podnik poskytujúci verejné siete a pridružené prostriedky je povinný zabezpečiť, aby jeho sieť a pridružené prostriedky zodpovedali technickým normám a technickým špecifikáciám pre siete alebo služby podľa z hľadiska a) bezpečnosti prevádzky siete, b )udržiavania integrity siete c) interoperability služieb, pripojenia koncových zariadení. Žalovaný vykonal všetky opatrenia pred začatím prác, tak aby nedošlo k vzniku škody, teda okrem obdŕžanej „nedostatočnej, neúplnej“ dokumentácie žalobcu ( žalobca nikde neuviedol ani neupozornil, že by eventuálne mohla byť nedodržaná hĺbka uloženia káblov), žalovaný vykonal na mieste samom sondy, pre preverenie uloženia káblov. Zástupca žalobcu vytýčil trasu len smerovo, nepredložil žiadnu dokumentáciu /zakreslenie/ uloženia káblov, smerových a výškových bodov, ako je to bežné pri stavbách. V prípade optických káblov je zvlášť dôležité dodržať, resp. zaznamenať hĺbku uloženia káblov, pretože neexistuje zariadenie na aspoň ich približné zameranie. Na základe toho žalovaný po celej trase ním vykonávaných prác vykonával sondy, pretože aj v iných miestach tento kábel odkryl, ale pretože bol v dostatočnej hĺbke, nič sa ani nestalo. V predmetnom úseku, ktorý bol pod betónovým krytom, žalovaný urobil sondy po jeho stranách, 7 metrov od seba a výška uloženia bola postačujúca na odstránenie betónovej dosky. Žalovaný preto ani nemohol predpokladať, že na takom krátkom úseku dôjde k zvýšeniu uloženia kábla na necelých 20 cm pod povrch a ktorý zároveň bude prilepený o betónovú platňu. Žalobca opomína zodpovednosť podľa nie je absolútna a pripúšťa tzv. liberačné dôvody. V danom prípade je podstatné to, že škoda bola spôsobená vlastným konaní poškodeného-žalobcu, takéto konanie (nekonanie, opomenutie) sa posudzuje objektívne bez ohľadu na zavinenie a dôležité je to, či a do akej mieri toto konanie poškodeného viedlo k vzniku škody. V prípade vlastného konania poškodeného nemusí ísť len o zavinené konanie, stačí aj spolupôsobenie poškodeného, ktoré v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou. Pokiaľ by bol optický kábel uložený riadne, k vzniku škody by nebolo došlo. Zodpovednosť poškodeného je daná, keď jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, tzn. že škoda vznikla následnom úkonu poškodeného. Nie je podstatné, či to bola jediná príčina, stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľala na vzniku škody, o odškodnenie ktorej ide. V mieste vzniku škody kábel žalobcu nebol uložený tak, ako uložený mal byť a dôsledkom jeho nesprávneho a nedostatočného uloženia došlo ku škode. V prípade, žeby súd pripustil zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, nemôže ho zaviazať k jej úhrade vo výške uplatnenej žalobcom. Poškodený - žalobca je platiteľom DPH a teda, ak mu škoda vznikla na jeho majetku, ktorý používa pri podnikaní, predstavujú náklady na opravu tohto majetku vykonanú treťou osobou zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o DPH. Ak je osoba v tomto prípade TEXNET s.r.o, ktorá opravu vykonala tiež platiteľom DPH a uplatnila si túto daň voči žalobcovi, vzniká žalobcovi nárok na odpočet DPH voči správcovi dane pri priznaní DPH na výstupe. Skutočnou škodou potom môže byť len suma vynaložená na uvedenie veci do pôvodného stavu bez uhradenej DPH platiteľom na výstupe, pretože majetok žalobcu ako poškodeného sa znížil len o túto sumu vzhľadom na nárok žalobcu na odpočet DPH (takýto právny názor bol prezentovaný NS ČR pod sp.zn. ). Predložená faktúra obsahuje uplatnenú DPH vo výške 1.121,28 €. Výsluchom svedka p. Ing. Javorského bolo v konaní potvrdené, že spol. TEXNET s.r.o. je platcom DPH rovnako tak aj žalobca. Uvedený svedok v ďalšom uviedol, že k položkám č. 16 (účtovaná suma 600,- € bez DPH), č. 17 (účtovaná suma 950,- €) dodacieho listu č. DV1160263, ktorý je súčasťou faktúry č. 1160272 spol. TEXNET s.r.o., sa nevie vyjadriť aj keď tieto vyúčtoval a nevie ani uviesť či priamo súvisia s odstránením vzniknutej škody. Zároveň tiež tento svedok potvrdil, že sám žalovaný vykonával výkopové práce v rámci odstránenia škody ako aj to, že tieto práce neboli zohľadnené vo faktúre č. 1160272. Ďalší svedok p. X. vo svojej výpovedi dňa 21.1.2020 rovnako uviedol, že žalovaný vykonával zemné práce, cit.: „s pánom X. sme sa dohodli, že zemné práce urobíme my (žalovaný), ktoré budú potrebovať aj na iných miestach , keďže zisťovali kde nastala porucha. Zemné práce spočívali v tom, že sme očistili určitý úsek, ten základ , ktorý vytláčal kábel hore s tou chráničkou a vykopali sme šachtu, ktorú povedal p. X., že potrebujú kvôli nejakému napojeniu a taktiež niekde pri hoteli Poprad, pri rieke Poprad zemné práce , ktoré s tým súviseli, aspoň to tvrdil p. X.,“. Žalobca nepreukázal nárok na náhradu škody voči žalovanému v uplatnenej výške a že za ňu zodpovedá žalovaný. Žalobu žiadali zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

8. Štatutárny zástupca žalovaného Q.. R. K. na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o tento prípad, on do neho vstúpil v čase, keď sa dozvedel, že došlo k nejakej škode, ktorú mali spôsobiť ich zamestnanci pri výkopových prácach. Bol si vedomý, že majú uzatvorenú zmluvu v poisťovni Uniqa, bol na mieste aj s likvidátorom z poisťovne, kde bola vysvetlená situácia k čomu došlo, po tom ako bola vystavená faktúra a im doručená na zaplatenie, túto poisťovni doložili ako aj listinné dôkazy, ktoré požadovali,

avšak poistná udalosť bola uzatvorená bez plnenia a to z toho dôvodu, že postenie sa nevzťahovali na škody spôsobené výkopovou alebo demolačnou činnosťou nadzemných alebo podzemných káblov, vedeniach, alebo potrubiach. Mali poistnú zmluvu uzatvorenú v minulosti dlhšiu dobu a nepostrehol, kedy v dodatkoch tejto zmluve sa to zmenilo a že takéto konanie je z poistenia vylúčené. Bol v jednaní aj s osobami pánom X., ktorý zastupoval žalobcu s pánom N., ten bol z firmy C.I.P.A., ktorá bola vrchným dodávateľom stavby, kde investorom bolo mesto Poprad. Popísali si situáciu a pri týchto rozhovoroch uviedol, že každý a jeden je zodpovední za túto škodu a udalosť a aby si vzniknutú škodu rozdelili na 3 časti a bol v minulosti ochotný aj tú tretinu uhradiť. Keďže všetci nesúhlasili s takýmto riešením ich spoločnosť odmieta uhradiť škodu v tej výške ako je uplatňovaná žalobou. Tú spoluzodpovednosť videli tam, že zo strany vrchného dodávateľa nedošlo k tomu, aby požadoval od investora vytýčiť nielen smer kábla, ale ja hĺbku jeho uloženia v častiach, ktoré kolidovali s ich stavbou a zo strany spoločnosti Amitel namietali tú okolnosť, že neboli káble uložené práve v tom mieste, kde sa stala škoda v hĺbke, tak ako to ukladá STN, čo oni nemohli predpokladať. Robili sondy na zistenie hĺbky uloženia optického kábla každých 10 m, kde zistili, že kábel je uložený v hĺbke 50-60 cm. K tomu poškodeniu došlo na betónovom úseku vjazdu do garáže štátnej polície v šírke asi 6m, po stranách urobili tieto sondy, tá hĺbka bola 50 cm toho kábla a v časti, ktorá bola pod betónovú platňou, ktorú jej časť odstraňovali, potom zistili, že je pod ňou ďalšia betónová platňa, na ktorej tento kábel bol položený. Keď kládli kábel medzi 2 betónové platne tak nešli do tej spodnej betónovej platne, aby ho tam vložili, ale ho položili na ňu a zaliali betónom. Keby o tom, vedeli, že je to takto položené mohlo sa postupovať inak, ale túto vedomosť nemali.

9. Svedok Š. X. uviedol, že v minulosti bol zamestnaný u žalovaného a bolo tomu aj v roku 2016. Bol stavbyvedúcim na tejto stavbe a tento terén dostatočne poznal, že sú tam káble, dodávateľ s príslušnými majiteľmi sietí vytýčil siete, ktoré boli pokreslené po komunikáciách, po chodníkoch, rôznymi farbami, podľa toho, komu to patrí, každých 10 m dal urobiť sondu, tento výjazd z garáže ktorá patrila polícii si nechali na záver, lebo dostali určité príkazy od polície, že je potrebné, aby bol vždy funkčný. Odrezali si v príslušnej línii betón pokiaľ je naša stavba a s kompresorom začali sekať. Vtedy tam bol osobne prítomný. Betón museli aj priebežne odstraňovať, lebo vždy musela byť garáž prístupná, vstup a výstup, pri odstraňovaní betónov sa začala narušovať chránička, v ktorej boli 3 káble, pričom on vedel len o 2. Ešte predtým, ako začali betón odstraňovať z jednej aj druhej strany, urobili sondu, na jednej strane bolo 50 cm a na druhej strane 40 cm. Kábel išiel tak, že keď sa napájal na betón časť bol vyvýšený obchádzal betónový základ, aj chránička bola na vrchnom betóne zospodu pribetónovaná. Za týchto okolností bolo jasné, že tu chráničku roztrhli. Boli tam 3 káble, jeden z nich bol pritlačený, nahlásil to dodávateľovi pánovi N.-CIPA a dozorovi stavby pánovi Rusnákovi. Prišli tam potom nejaké osoby z Amitelu myslím pán Fúdor, ktorý sa vyjadrili, že je poškodené jedno vlákno, zistili, že 2 káble sú v ich majetku a jeden kábel doposiaľ nevie, komu patril v tej chráničke. S pánom X. sa dohodli, že zemné práce urobia ony, ktoré budú potrebovať, aj na iných miestach, keďže zisťovali kde nastala porucha. Zemné práce spočívali v tom, že očistili určitý úsek, ten základ, ktorý vytláčal kábel hore s tou chráničkou a vykopali šachtu, ktorú povedal pán X., že potrebujú kvôli nejakému napojeniu a taktiež niekde pri hoteli Poprad, pri rieke Poprad zemné práce, ktoré s týmto súviseli. Kábel nemohol vidieť, že chránička s káblami je pod tým betónom zabetónovaná nebolo to tak ako to pokladajú príslušné normy a toto vedieť nemohli. Postupovali pri týchto prácach precízne, má s tým skúsenosti a v stavebnom denníku je všetko uvedené ako sa venovali príprave na tieto výkopové práce. V čase, keď sa tam kládol kábel, chlapi, ktorí to robili, nerozbili betón, ale položili to naň a zvrchu sa to zabetónovalo. Výkopové práce aj v tomto úseku robili zbíjacím kladivom ručne, nie s veľkým strojom, keďže sa s ním robí opatrnejšie.

10.Svedok Š. N., konateľ spoločnosti C.I.P.A. s. r. o. uviedol, že práce sa vykonávali na ulici Bernoláková. Medzi firmou CIPA s. r. o. a žalovaným došlo k zmluve, kde hlavný investor stavby bol Mesto Poprad. Stavbu ako CIPA s. r. o. vysúťažila a oslovili Q.. R. a dohodli sa na spolupráci na základe písomnej zmluvy o diele, ktorú podpísal on a Ing. R.. Na základe tejto zmluvy sa začala spolupráca s tým, že v zmluve boli zahrnuté všetky práce, ktoré mali vykonávať. Siete boli vytýčené jednotlivými pracovníkmi spoločnosťami, ktoré tam siete uložené mali. Oslovili všetky firmy, ktoré mohli mať v smere, kde sa konali tie výkopové práce uložené podzemné vedenia. Jednotlivé dotknuté osoby sa vyjadrovali k tomu a oni potom mohli začať s prácami. Odovzdali všetky vyjadrenia firme žalovaného, ktorá tieto práce robila. V rámci vykopových prác žalovaným došlo koncom pracovného týždňa k poškodeniu optického kábla o čom sa dozvedel, až v pondelok, alebo utorok nasledujúceho týždňa. Podľa fotodokumentácie, ktorú urobil pracovník žalovaného pán X. usúdili, že tento kábel pri garáži polície mal nedostatočné krytie, bol zle uložený a bol doslova nalepený na betónovú plochu. Kábel bol prilepený priamo pod betónovou plochou. Tým, že sa betónová plocha rozbíjala ručne zbíjačkou aj bágrom pri rozbíjaní betónu došlo k

poškodeniu kábla, ktorý bol nalepený na betóne a bolo by jedno či by sa to rozbíjalo ručne, alebo bágrom , alebo iným spôsobom došlo by vždy k roztrhnutiu toho kábla. Pán X. volal, že došlo k poškodeniu kábla. Firmu, ktorá vykonávala opravu kábla neobjednávali. Technik z mesta a pán X. od Amitelu uvádzali, že na niektorých miestach došlo k spomaleniu, alebo prerušeniu internetu a je potrebné to opraviť. Ich firma sa na tejto oprave nepodieľala. Žalovaný robil výkopové práce a to v súvislosti s opravou toho kábla a to na Bernolákovej ulici, tam kde došlo k jeho poškodeniu, nevedel čo ďalšie ešte žalovaný riešil, ale pán Fúdor zariadil firmu TEXNET, že oni jediní sú schopní opraviť tieto káble. C.I.P.A. s. r. o. v zmluve o dielo so žalovaným mala uvedenú klauzulu, že všetky výkopové a stavebné práce vykonáva žalovaný. Práce výkopové v súvislosti s opravou poškodeného kábla vykonával žalovaný. Bezprostredne po tejto udalosti s Ing. R. hovorili o tom že bude toto riešiť cez svoju poisťovňu. Q.. R. mu volal, že je potrebné sa stretnúť s pánom X. a poriešiť otázku zaplatenia za opravu. Stretli sa za týmto účelom, kde bol prítomný on, Q.. R. A. I. X., ktorý trval na nejakej čiastke, ktorú je potrebné zaplatiť. Q.. R. namietal, že niektoré práce ktoré mali byť vyfakturované vykonával žalovaný a nechceli zaplatiť a vyplývalo z toho, žeby mali zaplatiť menej a nevedel sa vyjadriť kto by mal zaplatiť za tú opravu. Pri tomto stretnutí s Q.. R. namietali uloženie toho kábla, ktorý bol poškodený, že nebolo dostatočné krytie, hĺbka, nebol piesok, ale prilepený na betón. Keď sa pýtali aj Q.. X., prečo vznikla taká veľká čiastka za opravu vtedy uviedol, že sa tam robila nejaká nová šachta, ktorá súvisela s vedením novej trasy, lebo kábel nebol uložený v pôvodnej línii ako predtým viedol. Pri vytyčovaní trasy podzemných vedení sa táto označila len farebným sprejom v smere trasy. Nemali vedomosť v akých hĺbkach je vedenie uložené a ani nepožadovali o určenie hĺbky uloženia kábla majiteľa sietí a pán X. mal sám naznačiť, že ani nevie v akej hĺbke je ten kábel uložený. Keď sa kládol kábel do zeme nebol pri tom.

11.Svedok Q.. V. K. uviedol, že pre spoločnosť Amitel pracoval v minulosti pán X., robil inžiniersku činnosť a oni ako servisná organizácia majú servisnú zmluvu so Slovanetom, keď sa niečo poškodí mali by to byť oni kto tieto veci opraví. Ako pri ostatných opravách aj tu nás pán X.Z. oslovil, že bola vykopaná optika, vyslal chlapov na obhliadku, zhodnotili situáciu a v priebehu 5-10 dní sa to začalo riešiť. Bolo potrebné vykonať aj výkopové práce, ktoré oni robili, tam kde bola porucha im pomáhal žalovaný. Po trase ku koncovému bodu vykopať pomocné jamy na vyfúknutie optickej rezervy, ktorá bola uložená v kotolni na Sídlisku Západ III. Celá trasa mala niekoľko kilometrov, neviem teraz či 3, alebo 5 km. Preseknutý bol hlavný kábel 144 vláknový. Nastala situácia, keď pol mesta bolo bez internetu a museli sme nahrádzať a boli hľadané iné trasy a v priebehu asi 2 dní sa nám to aj podarilo sfunkčniť a potom už bolo na Slovanete a na ich pracovníkoch aby to doladili. Vykonávali práce až po zasypanie toho čo vykopali, dávali novú optickú šachtu a vykonávali práce, ktoré boli potrebné na to, aby sa to spojazdnilo. Celý kábel musel byť pozváraný a následne Amitel to musel dostať do pôvodného stavu. V ich faktúre sa nachádzajú aj práce, ktoré vykonával Amitel aj pán X., ktorý bol živnostník a pracoval pre Amitel aj práce, ktoré oni v súvislosti s touto opravou robili sú zahrnuté v tejto faktúre. Po nahliadnutí do faktúry č. DV1160263, sa vyjadril, ktoré z prác pri oprave poškodeného optického kábla vykonávala jeho firma a ktoré práce riešil Amitel a pán X.. Položky 1-15 sú tie, ktoré vykonávali a fakturovali a položky 16,17 to sú tie, ktoré riešil pán X.r a Amitel, ktorú vtedy zastupoval pán N.k. Po dohode s nimi to zahrnul do tejto faktúry, pôvodne bola faktúra vystavená na žalovaného a potom mu bolo povedané, že pán Fúdor sa nedohodol so žalovaným, keď nechceli podpísať súpis prác a že žalovaný nechce zaplatiť celú sumu, ale len časť, faktúra bola stornovaná v ich účtovníctve a bola vystavená na Amitel, ktorý povedal, že si to bude riešiť vo svojej línii. Im táto faktúra spoločnosťou Amitel s. r. o. bola zaplatená. Vyjadril sa aj k tomu, že ich opravou nebola zvýšená hodnota optickej siete a snažili sa opravu vykonať tak, aby bola cenovo prijateľná, pokiaľ by vyberali celý kábel bolo by to za oveľa vyššiu cenu.

12. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného, svedeckými výpoveďami a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktorými sú: faktúra č. 1160272 a dodací list, objednávka č. 2641 súvisiaca s vytýčením podzemných vedení od C.I.P.A. s. r. o., objednávka opravy kábla zo 14.7.2016, predžalobný pokus o zmier, výpis o bankovej transakcii z Tatrabanky a. s. z 9.5.2017, výzva C.I.P.A. s. r. o. pre žalovaného z 5.9.2017, zápis o poškodení kábla z 18.7.2016, zápis o vytýčení podzemných telekomunikačných vedení, zmluva o dielo zo 17.5.2016, fotodokumentácia, listinné dôkazy súvisiace s uplatnením si poistného plnenia voči spoločnosti UNIQA poisťovňa a. s. spolu s oznámením o uzavretí škodovej udalosti, zálohová faktúra od spoločnosti SLOVANET a. s. pre žalovaného za opravu poškodeného optického kábla, vrátenie zálohovej faktúry žalobcovi zo dňa 13.10.2020 na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 17.5.2016 bola uzatvorená zmluva o dielo č. medzi objednávateľom Mesto Poprad a zhotoviteľom C.I.P.A. s.r.o., predmetom ktorej bolo dielo „Rekonštrukcia miestnej komunikácie, ul.

Bernolákova v Poprade“. Súčasťou zmluvy o dielo bol krycí list rozpočtu a projekt. V súlade s bodom 8.1 zmluvy mal zhotoviteľ teda spoločnosť C.I.P.A. s. r. o. zhotoviť dielo vo vlastnom mene, na svoje náklady a na vlastné nebezpečenstvo. Zhotoviteľ nesmel stavbu ako celok odovzdať na zhotovenie inému subjektu. Dňa 26.4.2016 požiadala C.I.P.A. s.r.o. spol. Amitel s. r. o. o vytýčenie podzemných vedení na ul. Bernolákovej v Poprade v súvislosti s rekonštrukciou Bernolákovej ulice. Dňa 9.5.2016 objednávateľ spol. C.I.P.A. s.r.o sa dohodol so spoločnosťou Amitel s. r. o. v súvislosti s vytýčením podzemných telekomunikačných vedení na cene za vytyčovanie siete, a to 55,- eur bez DPH, uvedená dohoda o cene je podpísaná za Amitel p. X. a za objednávateľa p. Mišíkom. Žalovaný so spoločnosťou C.I.P.A. s. r. o. uzatvoril zmluvu o dielo dňa 18.5.2016 a to po realizovaní vytýčenia. Toto tvrdenie produkovala v spore právna zástupkyňa žalovaného, avšak zmluva o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou C.I.P.A. s. r. o. nebola súdu predložená. Podľa svedka N. však predmetom zmluvy o dielo boli stavebné a výkopové práce v rámci subdodávky. Dňa 12.7.2016 pri realizácii stavby rekonštrukcia miestnej komunikácie ulica Bernolákova v Poprade došlo k poškodeniu podzemného telekomunikačného vedenia a dvoch káblových chráničiek vo vlastníctve spoločnosti Amitel s. r. o., ktoré boli poškodené pri výkopových prácach v mieste vjazdu do garáže budovy polície z ulici Bernolákovej. Dňa 14.7.2016 spol. Amitel s. r. o. objednala u spol. TEXNET s.r.o. opravu preseknutého kábla na Bernolákovej ulici v Poprade. V zápise o poškodení optického telekomunikačného kábla z 18.7.2016 sa okrem iného uvádza, že optický kábel AHDPE chráničky boli poškodené pri výkopových prácach v mieste vjazdu do garáži budovy polície z ul. Bernolákovej, kde položenie jestvujúcich chráničiek je v hĺbke cca 20 cm. Poškodený bol 144 vláknový single mode optický kábel a 2 HDP chráničky v priemere 40 mm. Oprava optického kábla predpokladá zafúknutie káblovej rezervy z kotolne 29.augusta osadenie káblovej šachty a prezváranie optického kábla v novej optickej spojke. Oprava HDP chráničiek vyžaduje vyrezanie poškodených miest a opätovné spojenie vysokotlakovými spojkami. V tomto zápise, ktorý je podpísaný za Amitel p. X. za stavebníka p. Rusnákom a za dodávateľa stavby p. Mišíkom sa konštatuje, že stavebník, resp. zodpovedný dodávateľ sa zaväzuje uhradiť vzniknutú škodu v termíne splatnosti faktúry 14 dní. Uvedený doklad bol aj súčasťou listín, ktoré boli predložené poisťovni Uniqua poisťovňa a.s., ktorej 1.8., ktorej bolo doručené 19.7.2016 oznámenie škodovej udalosti, a to žalovaným dňa 5.10.2016 vyžiadala poisťovňa doklady od žalovaného za účelom riešenia škodovej udalosti, dňa 17.10.2016 doručil žalovaný poisťovni požadované doklady, medzi inými aj vyhlásenie k poistnej udalosti podpísaný Miroslavom X., ktorý ako splnomocnenec na základe plnej moci zo dňa 23.9.2016 udelenej spol. Amitel s.r.o. bol splnomocnený na právne úkony súvisiace s opravou poškodeného telekomunikačného vedenia. Súčasťou týchto dokladov bola aj faktúra č. 11600135 a dodací list od spol. TEXNET s.r.o., ktorá bola vystavená priamo na žalovaného a to dňa 22.8.2016, splatná dňa 5.9.2016 na sumu 6.727,67 eur. Uvedená faktúra žalovaným uhradená nebola a nebolo preukázané či mu bola doručená, avšak bola súčasťou listín, ktoré boli predložené Uniqa poisťovni a. s. v súvislosti s oznámením škodovej udalosti. Táto faktúra mala byť neskôr stornovaná. Poisťovňa Uniqua oznámila dňa 25.11.2016, že vybavuje škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu výluky poistenia a požadovaný nárok na náhradu škody bol v celom rozsahu zamietnutý. Z faktúry č. 1160272 na sumu 6.727,67 eur mal súd preukázané, že spol. TEXNET s.r.o. vystavila pre Amitel s.r.o. faktúru dňa 10.1.2017 splatnú 10.2.2017 za opravu poškodeného optického kábla v zmysle objednávky. Súčasťou faktúry je dodací list DV1160263 s položkami od 1 až 17. Z výpisu z banky o úhrade mal súd preukázané, že spol. AMITEL s.r.o. uhradila spol. TEXMET s.r.o. dňa 9.5.2017 sumu 6.727,67 eur. Výzvou z 5.9.2017 spol. C.I.P.A. s.r.o. vyzýva žalovaného, aby predložil relevantné dôkazy o vysporiadaní škody, ku ktorej došlo voči firme AMITEL s.r.o. za účelom vysporiadania stavebnej akcie na rekonštrukcii mestskej komunikácii.

Podľa § 420a ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 420a ods. 2 škoda je spôsobená prevádzkou činnosťou, aj je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaní alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa § 420a ods. 3 zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

Podľa § 441 ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

13. Právnu úpravu zodpovednosti za škodu je možné vo všeobecnej rovine charakterizovať tým, že základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný a)existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu, b)existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou, c) naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou. Právna teória spája vznik zodpovednostného vzťahu s porušením existujúceho právneho vzťahu a to s okamihom, keď vzniká samotný vynútiteľný nárok, alebo zodpovednosť chápe ako hrozbu sankciou, ktorá vzniká už súčasne so vznikom samotného právneho pomeru a nie ako dôsledok jeho ohrozenia. K naplneniu zodpovednosti z hľadiska jej vynútiteľnosti dochádza až ako dôsledok porušenia daného vzťahu bez zreteľa na to, kedy tento vzťah vzniká, avšak za splnenia vyššie uvedených predpokladov v bode a)-c). Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia oprávneného a zodpovedného subjektu. Oprávneným subjektom je osoba, ktorej vznikla škoda. O existencii povinnej osoby môžeme hovoriť za predpokladu, že ide o fyzickú, alebo právnickú osobu, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Ďalším všeobecným predpokladom je existencia právnej úpravy, ktorá spája zodpovednosť za škodu s nárokom na jej náhradu. Pod správaním zodpovedného subjektu je treba rozumieť buď pozitívne spájanie, nečinnosť v prípade, že daný subjekt mal povinnosť konať, alebo náhodu ak jeho zodpovednosť vyplýva z iných skutočností upravených zákonom. Porušenie povinnosti správať sa určitým spôsobom môže vyplývať zo zákona, alebo aj zo zmluvy. Nesplnenie povinností je jedným z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle . Zmluvné dojednanie má prednosť pred Občianskou právnou zodpovednosťou za škodu spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti. Občiansko právna zodpovednosť nastupuje v prípade, že zmluvné dojednanie nerieši dôsledky zmluvného porušenia. Zodpovednosť za pozitívne správanie dôsledkom ,ktorého je vznik škody v aplikačnej praxi nerobí osobitné ťažkosti. Ide o skutkovú otázku, pričom pri všeobecnej zodpovednosti za škodu to, že škodu spôsobil škodca zaťažuje poškodeného. V prípade, ak bola spôsobená škoda ako dôsledok nečinnosti pre zodpovednosť sa vyžaduje, aby povinnosť konať vyplývala zo všeobecnej záväznej právnej úpravy, alebo aby vyplývala zo zmluvného dojednania.

Ustanovenie v porovnaní so všeobecnou zodpovednosťou nevyžaduje protiprávne konanie, avšak vyžaduje príčinnú súvislosť medzi okolnosťami tvoriacimi skutkovú podstatu zodpovednosti majúcimi za následok škodu. Zodpovednosť podľa je objektívnou zodpovednosťou a pre vznik zodpovednosti stačí kumulatívne naplnenie predpokladov tak, ako to uvádzal právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom podaní, a to vznik škody, škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou a musí byť daná príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou. Vo vzťahu k platí všeobecné pravidlo, že ak ustanovenia o náhrade škody uvedené v nemajú osobitnú právnu úpravu, treba aplikovať ustanovenia ( ), keďže nemá právnu úpravu zodpovedajúcu aj na škodu vzniknutú za podmienok sa budú aplikovať tieto ustanovenia. Zákon robí zodpovedným každého, kto spôsobil škodu za okolnosti, ktoré sú uvedené v ods. 2 . Nie je rozhodujúce, či škodu spôsobila fyzická alebo právnická osoba, ani to, či ku škode došlo zavinením. Popri existencii škody sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou a škodou. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať príčinnú súvislosť zaťažuje poškodeného. Pojem prevádzková činnosť je definovaný v ods. 2 . V ods. 3 je upravená možnosť zbaviť sa zodpovednosti z prevádzkovej činnosti, pokiaľ škodca preukáže, že táto bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. V súvislosti s liberáciou pod konaním poškodeného podľa tohto ustanovenia treba rozumieť všetky skutočnosti vyplývajúce zo správania poškodeného, ktoré mali vplyv na vznik alebo výšku škody. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škoda bola dôsledkom skutočností uvedených v ods. 3 zaťažuje škodcu.

14. K jednotlivým predpokladom náhrady škody v tomto spore súd uvádza:

- vznik škody.

Žalobca škodu ( majetkovú ujmu) preukazoval, že táto spočíva v nákladoch pôvodného žalobcu na opravu poškodeného telekomunikačného vedenia a jeho návratu do predchádzajúceho stavu. Pôvodný žalobca z vlastnej iniciatívy s ohľadom na vybavil opravu poškodeného kábla aj s ohľadom na to, že pokiaľ by k tomu z jeho strany nebolo došlo mohla by byť voči nemu vyvodená zodpovednosť za škodu voči osobám, ktorým poskytoval službu. K výške uplatnenej náhrady sa žalobca vyjadril, pričom k zhodnoteniu optickej sieti vykonanými prácami nedošlo a ani neboli vykonané nadpráce. Poukázal pritom na výpoveď svedka Javorského. Cieľom vykonávanej opravy, s čím možno súhlasiť bolo opätovné sfunkčnenie optickej siete. Z dôvodu namietania výšky uplatnenej škody zo strany žalovaného sa žalobca vyjadril k položkám a ich výške. Spornou však ostala položka 16 a 17 uvedená v dodacom liste spoločnosti TEXNET a to inžinierska činnosť a konfigurácia siete, ktorú mal realizovať pán Fúdor a pôvodný žalobca. Žalobca tieto položky a ani svedok Javorský nevedel zdôvodniť a ani nepreukázal ich faktické vykonanie. Bolo len konštatované, že pri vyúčtovaní opravy ich spoločnosť TEXNET mala uviesť vo svojej faktúre. Právna zástupkyňa žalovaného oponovala, že k inžinierskej činnosti, ktorou sa rozumie zabezpečenie prípravných prác pre stavbu spočívajúce v konaní pred štátnymi a verejnými orgánmi na zabezpečenie územného rozhodnutia, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia v danom prípade nedošlo a preto oprávnenosť tejto položky a ani podľa názoru súdu nebola nijakým spôsobom preukázaná. Sieť konfiguroval sám žalobca, avšak rozsah týchto prác nijakým spôsobom nepreukázal a v tomto smere neboli produkované žiadne dôkazy. Nesporným je, že pôvodný žalobca sumu, ktorú fakturovala spoločnosť TEXNET uhradil a práve v tejto výške si uplatňuje žalobou zaplatenie sumy 6 727,67 eur. Uplatňovanú výšku žalovaný namietal aj v tej súvislosti, že poškodený teda žalobca je platiteľom DPH a ak mu škoda vznikla na jeho majetku v rámci podnikania predstavujú náklady na opravu tohto majetku vykonanú treťou osobou zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o DPH. Spoločnosť TEXNET s. r. o. je platiteľom DPH a uplatnila si túto daň voči žalobcovi a následne vznikol žalobcovi nárok na odpočet DPH voči správcovi dane pri priznaní DPH na výstupe. Skutočnou škodou potom môže byť len suma vynaložená na uvedenie veci do pôvodného stavu bez uhradenej DPH platiteľom na výstupe, keď majetok žalobcu sa znížil len o túto sumu vzhľadom na nárok žalobcu na odpočet DPH. Poukázala na rozhodnutie NS ČR vo veci , kde bolo koštatované, že by došlo k odlišnej situácií v prípade, žeby poškodený nebol platcom DPH a nebol by oprávnený si v konkrétnom prípade uplatňovať nárok na odpočet DPH na vstupe.

- škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná právnickou, alebo fyzickou osobou podnikateľom v určitej prevádzke, teda aj, keď by nebola definovaná v jej predmete činnosti, je súčasťou jej faktickej činnosti vykonávanej spravidla za využitia technických prostriedkov, alebo technologických postupov, ktoré sú pre svoju nebezpečnosť možným zdrojom rizík pre zákonom chránené hodnoty ako je zdravie, majetok a podobne. Žalobca tvrdil, že ku škode došlo v rámci prevádzkovej činnosti žalovaného, ktorý stavebnú činnosť vykonáva na základe podnikateľského oprávnenia. K poškodeniu vedenia došlo priamo v dôsledku činnosti žalovaného, ktorý pokiaľ by nevykonával v okolí predmetného telekomunikačného vedenia výkopové práce, ku škode by jednoznačne nedošlo. Určenie zodpovedného subjektu je dôležité, a preto je potrebné určiť, kto je prevádzkovateľom danej prevádzkovej činnosti. Platí, že zodpovedným subjektom je prevádzkovateľ aj vtedy, ak na činnosť použije svojich zamestnancov alebo dokonca aj inú právnickú osobu, ktorú touto činnosťou poverí. Nie je vylúčená súbežná zodpovednosť priameho škodcu, a to v prípade, ak budú pre vznik zodpovednosti naplnené aj iné predpoklady.

15.V rozhodnutí NS ČR , ktoré súvisí so súbehom prevádzkových činností, sa okrem iného uvádza, v tomto prípade došlo k súbehu prevádzkových činností uvedených subjektov, kedy v rámci prevádzkovej činnosti žalovaného v 4/rade ako prevádzkovateľa výstavby vykonal určitú prevádzkovú činnosť jeho subdodávateľ-žalovaný v 1/rade, ktorý si ďalej vykonanie výkopových prác zaistil u žalovaného v 2/rade, z ktorého prevádzkovej činnosti malo dôjsť k predmetnej škode. Najvyšší súd napr. v rozhodnutí z 22.11.2000 sp.zn. zaujal názor, že prevádzkovateľ výstavby sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti voči tretím osobám s poukazom na to, že pre neho konkrétnu činnosť vykonal ďalší subjekt, ktorý ju vykonával v rámci svojej prevádzkovej činnosti. Ak teda odvolací súd zaviazal žalovaného v 4/rade ako hlavného prevádzkovateľa výstavby spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ a 2/rade je jeho záver správny. Pre povinnosť na náhradu škody podľa nie je totiž určujúca, či bola škoda spôsobená priamo prevádzkovateľom výstavby alebo osobou inou, ktorú použil pri svojej činnosti subdodávateľom. Zodpovednosť žalovaného v 4/rade preto nemožno v danom

prípade vylúčiť preto, že za vzniknutú škodu môže zodpovedať iný subjekt (subdodávateľ), ktorý škodu spôsobil pri svojej prevádzkovej činnosti vykonávaním prác pre prevádzkovateľa stavby-žalovaného v 4/rade. Za tejto situácie potom nastupuje solidárne ručenie škodcov, ktorí sa medzi sebou vyporiadajú podľa účasti na spôsobení škody.

16. Z uvedeného právneho názoru možno vyvodiť, že prevádzkovateľom stavebných a výkopových prác podľa zmluvy o dielo č. bola spoločnosť C.I.P.A. s. r. o., ktorá mala zhotoviť dielo vo vlastnom mene, na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo. Tá však uzavrela zmluvu o dielo so žalovaným čo nebolo v rozpore s ustanovením bodu 8.2 zmluvy o dielo, avšak bola to spoločnosť C.I.P.A. s. r. o., ktorá mala v súlade s bodom 8.5 zabezpečiť presné vytýčenie podzemných vedení a vytýčenie smerových a výškových bodov stavby odborne spôsobilou osobou na vlastné náklady. Podrobné vytýčenie jednotlivých úsekov mal zhotoviteľ zabezpečovať podľa postupu prác. V konaní bolo preukázané, že C.I.P.A. s. r. o. požiadala aj spoločnosť Amitel o vytýčenie trás vedenia optického kábla, aj sa tak stalo, keď spoločnosť Amitel a pán N. za spoločnosť C.I.P.A. s. r. o. podpísali dohodu o cene v ktorej bolo konštatované, že dňa 9.5.2016 bolo vytýčené podzemné telekomunikačné vedenie na ulici Bernolákovej pre stavbu Rekonštrukcia mestskej komunikácie Bernolákova. V uvedenej dohode je aj uvádzané, že C.I.P.A. s. r. o. je povinná oboznámiť pracovníkov, ktorý budú vykonávať zemné práce s vytýčenou trasou podzemných telekomunikačných vedení a s podmienkami práce v jeho blízkosti a zároveň zemné práce v blízkosti vedenia vykonávať ručne. Spoločnosť C.I.P.A. s. r. o. v tejto dohode vyhlásila, že vytýčenie bolo vykonané podľa požiadaviek a to na všetkých miestach na ktorých môže dôjsť k súbehu, alebo križovaniu podzemných telekomunikačných vedení. V bode 11.1 sa zhotoviteľ t.j. C.I.P.A. s. r. o. zaviazal vykonať všetky opatrenia potrebné na odvrátenie škody, alebo na jej zmiernenie. V bode 11.6 zmluvy je uvedené, že zhotoviteľ zodpovedá za škodu na diele spôsobenú vlastným zavinením počas svojich pracovných postupov ako aj pri odstraňovaní vád v rámci zodpovednosti za vady, alebo záruky ako aj za škodu spôsobenú tými, ktorých použil na realizáciu diela. Spoločnosť C.I.P.A. s. r. o. však v predmetnom konaní nevystupovala na strane žalovaného.

17.Z hľadiska zodpovednosti podľa nie je dôležité, či škoda bola spôsobená osobne zodpovedným subjektom (osobou fyzickou alebo právnickou, poprípade jej zamestnancami) alebo osobou inou, ktorú prevádzkovateľ pri svojej činnosti použil. Ak sa podieľalo na škodlivom výsledku viac škodcov, ktorý zodpovedajú poškodenému spoločne a nerozdielne vyporiadajú sa medzi sebou podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

- príčinná súvislosť medzi škodou a konaní škodcu. V konaní bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou či na strane žalobcu skutočne vznikla škoda za ktorú by mal zodpovedať žalovaný, prípadne len žalovaný. Jediným nesprávnym konaním žalovaného, ktoré vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania je, že pri výkopových prácach a to pri prácach s ručným zbíjacím kladivom pri rozbíjaní betónu došlo k poškodeniu optického kábla a chráničky v ktorej bol uložený. Je na zváženie či toto porušenie povinností je možné považovať za príčinnú súvislosť so vznikom škody vzniknutej na strane žalobcu z dôvodu úhrady faktúry spoločnosti TEXNET s. r. o. za opravu poškodeného kábla. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je totiž podstatným prvkom zodpovednosti skutkovej podstaty nároku na náhradu škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak konanie škodcu bolo príčinou a vznikom škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určitý význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu, sa príčinná súvislosť zisťuje. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti - kauzálnemu nexusu súd upriamuje pozornosť aj na závery vyslovené uznesením Najvyššieho súdu SR z 30.10.2013, sp. zn. .

18. Súd je toho názoru, že žalovaný ako subdodávateľ pre spoločnosť C.I.P.A. s. r. o. vykonal opatrenia pred začatím prác tak, aby ku vzniku škody nedošlo. Vytýčenie trasy zabezpečovala spoločnosť C.I.P.A. s. r. o, pričom je otázne či bola predložená úplná dokumentácia žalobcu súvisiaca s pokládkou optického kábla na danom úseku a teda v akej hĺbke bol kábel pri jeho kladení uložený a v akej hĺbke bol uložený konkrétne pod betónovým povrchom vstupu do policajných garáží. Uvedené by malo vyplývať z kolaudačného rozhodnutia o pokládke optického vedenia. Žalovaný vykonal v smere trasy sondy na preverenie hĺbky uloženia káblov, keď bolo konštatované, že po celej trase, kde sondy vykonával bola hĺbka uloženia kábla dostatočná. Žalovaný v predmetnom úseku, ktorý bol pod betónom urobil sondy po jeho stranách a skonštatoval, že hĺbka uloženia je postačujúca na odstránenie betónovej dosky. Sám pán X.Z., ktorý zastupoval spoločnosť Amitel s. r. o. sa mal vyjadriť, že nevie v akej hĺbke je uložený optický kábel. Žalovaný pokiaľ by mal vedomosť, prípadne sa mohol čo i len domnievať, že kábel v tomto úseku pod betónom nie je uložený v hĺbke 40-50 cm by mohol k výkonu týchto prác pristúpiť s touto znalosťou (vedomosťou) a snažiť sa tomu prispôsobiť. Súd vychádza z listinného dôkazu a to zápisu o poškodení optického telekomunikačného kábla z 18.7.2016, ktorý je podpísaný za spoločnosť Amitel aj pánom X., za stavebníka pánom Rusnákom a za dodávateľa stavby pánom N.. V tomto zápise je jednoznačne konštatované, že optický kábel a HDPE chráničky boli poškodené pri výkopových prácach v mieste vjazdu do garáží budovy polície, kde položenie jestvujúcich chráničiek je v hĺbke cca 20 cm. Súd ďalej vychádzal z výpovede svedka X., ktorý bol priamo prítomný v čase, keď došlo ku škodovej udalosti, ktorý sa vyjadril, že kábel išiel tak, že keď sa napájal na betón časť bol vyvýšený, obchádzal betónový základ, aj chránička bola na vrchnom betóne zospodu pribetónovaná. Kábel nemohli vidieť, že chránička s káblami je pod tým betónom zabetónovaná a nebolo to tak ako to predpokladajú príslušné normy. Vyjadril sa, že k príprave pristupovali precízne, ale dospeli k tomu záveru, že keď sa tam kládol kábel chlapi, ktorí to robili nerozbili betón, ale položili to naň a zvrchu sa to zabetónovalo. Obdobne svedok Mišík, ktorý nebol prítomný pri prácach, keď došlo ku škodovej udalosti sa vo svojej výpovedi vyjadril, že podľa fotodokumentácie, ktorá bola urobená na mieste usúdili, že tento kábel pri garáží polície nemal dostatočné krytie, bol zle uložený a bol doslova nalepený na betónovú plochu ako aj pod betónovou plochou. Fotodokumentácia, ktorá bola predložená tak žalovaným ako aj žalobcom nebola nikdy spochybnená v minulosti zúčastnenými stranami, žeby sa nejednalo o miesto, kde došlo k škodovej udalosti. Nebolo tomu tak ani v čase, keď sa vyhotovoval zápis o škodovej udalosti a je nesporné, že fotodokumentácia, ktorú vykonal svedok X. bola k dispozícií aj zástupcovi spoločnosti Amitel, ktorý voči nej nič nenamietal. Fotodokumentácia bola spochybnená len právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní v tom smere, že nie je zrejmé či a kedy bola vyhotovená a či sa medzi tým nemanipulovalo s káblami.

19.Ustanovenie § 441 rieši mieru zodpovednosti poškodeného v prípade, že za škodu, ktorá mu vznikla inak zodpovedá aj iný škodca. Zodpovednosť poškodeného je založená na subjektívnom princípe, teda na princípe zavinenia poškodeného na škode, pričom výsledok konania škoda resp. jej časť je v príčinnej súvislosti so zavineným konaním poškodeného. Miera zavinenia poškodeného môže byť dokonca v takej miere, že za vzniknutú škodu zodpovedá sám, teda za škodu škodca nezodpovedá. Znamená to vylúčenie zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla výlučne zavinením samotného poškodeného, hoci v takomto prípade nebude daná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním škodcu. Pri spolupôsobení poškodeného na vznik škody sa venuje pozornosť na existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním škodcu. V rozsahu, v akom bola škoda spôsobená okolnosťami na strane poškodeného, je totiž vylúčená príčinná súvislosť, a teda zodpovednosť škodcu. Pri úvahe o aplikácii ust. je potrebné brať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode a rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného brať do úvahy len také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať zavinenie poškodeného zaťažuje škodcu, a to bez zreteľa na to, či inak ide o zodpovednosť založenú na objektívnom alebo subjektívnom princípe.

20. Žalovaný ako škodca tvrdil, že k vzniku škodovej udalosti by nedošlo, pokiaľ by mal žalobca optický kábel riadne uložený v súlade s STN normami ako aj v súlade s rozhodnutím príslušného stavebného úradu a nie bez adekvátnej ochrany a v nesprávnej hĺbke. S tvrdením žalobcu, že STN normy sú dobrovoľné súd súhlasí, avšak v dôvodovej správe k k bodu 12 je uvedené, že základným princípom Európskej únie je dobrovoľnosť, ktorá sa premieta aj do filozofie technických noriem. Slovenská republika sa dobrovoľne rozhodla stať členom Európskej únie, pričom sa však zaviazala dodržiavať určité pravidlá. To platí aj v oblasti technickej normalizácie. Výrobca alebo iný používateľ má možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť používať technickú normu, ktorá dáva predpoklad pre

správny postup alebo požiadavky na výrobok; ak sa však pre ňu rozhodne, tak ju potom musí dodržiavať celú alebo jasne deklarovať, ktoré časti normy nezohľadnil. Technické normy ustanovujú „minimálne“ kritériá, ktoré ak budú dodržané, tak je predpoklad, že výrobok alebo postup, a pod. bude bezpečný a správny. Výrobcovi je však daný priestor na to, aby správnosť a bezpečnosť mohol zabezpečiť ešte lepším spôsobom alebo lepším postupom a aby si mohol nastaviť ešte prísnejšie kritériá ako sú popísané v technickej norme. Výrobca sa môže rozhodnúť nepoužiť technickú normu, avšak musí preukázať, že jeho výrobok je bezpečný a spĺňa požadované parametre aj bez požitia technickej normy. Slovenská republika sa v Európskej dohode o pridružení v čl. 75 zaviazala zosúladiť systém normalizácie s európskym normalizačným systémom založeným na transparentnosti, otvorenosti, konsenze, vyváženosti a dobrovoľnosti. Preto od 1. januára 2001 sú všetky slovenské technické normy nezáväzné a ich dodržiavanie je vo všeobecnosti podľa dobrovoľné. Podľa súčasného znenia je zhoda so slovenskými technickými normami dobrovoľná okrem prípadov, keď ich dodržiavanie vyžaduje tento zákon alebo iný technický predpis. Odkaz na slovenské technické normy, s ktorým je zhoda povinná, sa uvádza priamo v texte technického predpisu. Takýto postup znamenal „zozáväznenie“ normy, podliehal však notifikácii z hľadiska možnosti vytvárania technických prekážok obchodu a nebol v súlade so záväzkom Slovenskej republiky podľa čl. 75 Európskej dohody o pridružení. Preto sa návrhom zákona upravil a ustanovuje sa, že zhoda so slovenskými technickými normami je dobrovoľná, nadobúda účinnosť až 1. januára 2018, z dôvodu potreby vytvorenia systému na transparentné používanie odkazov na normy v súčinnosti s technickými predpismi za účasti zainteresovaných strán, ktorými sú regulačné orgány, tvorcovia legislatívy a národný normalizačný orgán. Z uvedeného teda vyplýva, že je tu daný predpoklad na postup a priestor, aby sa správnosť a bezpečnosť v danom prípade uloženia optického kábla zabezpečila čo najlepšie a aby mohol byť postup nastavený podľa názoru súdu prísnejšie ako sú nastavené kritériá popísané v technickej norme. V prípade, že technická norma sa nebude používať malo by byť preukázané, že uloženie kábla bolo bezpečné a spĺňa požadované parametre aj bez použitia technickej normy. V úseku, kde došlo ku škodovej udalosti tomu tak nebolo. Sám pôvodný žalobca sa odvolával na platné normy a to v rámci dohody o cene (viď čl. 128), keď uvádzal, že spoločnosť C.I.P.A. s. r. o. je povinná križovanie a súbehy podzemných telekomunikačných vedení vykonávať podľa platných noriem.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k vzniku škodovej udalosti by nebolo došlo, pokiaľ by mal žalobca optické káble, ktoré boli v jeho vlastníctve uložené tak ako to predpokladá norma, keď žalovaný nemohol predpokladať uloženie káblov v danom úseku tak ako to bolo opisované a nemohol tejto škode zabrániť, ani ju predvídať. Pokiaľ by bola hĺbka uloženia káblov v tomto úseku v predpokladanej hĺbke 40-50 cm ku škode na optickom kábli a chráničke by nedošlo. Otázkou taktiež je či chránička bola poškodená pri rozbíjaní betónu, alebo to súviselo s tým ako v danom úseku bol optický kábel položený. Z výpovede stavbyvedúceho vyplýva, že v danom úseku boli v čase, keď sa optické káble kládli tieto položené na jestvujúci betón a z vrchu zaliate novou betónovou platňou. Zodpovednosť poškodeného je daná podľa ustanovenia , keď jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody tzn., že škoda vznikla následkom úkonu poškodeného, keď kábel žalobcu nebol uložený správne tak ako to predpokladá norma. A aj za predpokladu, že sa na uloženie káblov nevzťahovala príslušná STN, ktorej dodržiavanie je dobrovoľné bolo potrebné káblové vedenie položiť tak, aby nedochádzalo ku škodám v čase vykonávania iných prác ako tomu bolo pri rekonštrukcii na Bernolákovej ulici. Žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenie o tom, že v rozhodnom úseku na ktorom došlo ku škode bolo vedenie optického kábla uložené tak, aby pri výkopových prácach v danom prípade pri rozbíjaní betónu nedošlo k ich poškodeniu a teda, že za škodu ku ktorej došlo zodpovedá žalovaný. V mieste vzniku škody bol kábel žalobcu nesprávne uložený, pričom tak ako súd uvádzal v tomto rozsudku pôvodný žalobca, ktorý vytyčoval trasu neupozornil na skutočnosť, že káble v danom mieste nie sú uložené v dostatočnej hĺbke a teda možno z toho vyvodiť, že ku škode došlo z dôvodu nesprávneho a nedostatočného uloženia kábla pod betónovým úsekom. O vzťah príčinnej súvislosti, ktorý je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu podľa sa jedná, ak vznikla škoda následkom prevádzkovej činnosti, teda ak je táto činnosť príp. jej vplyv na okolie a vznik škody vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť nej, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nie je daná, príčinou škodu môže byť len tá okolnosť, bez ktorej existencie by škodný následok nevznikol, pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú (rozhodnutie NS ČR ).

Z vyššie uvedených dôvodov s odkazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu zamietol.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol II. výrokom tohto rozsudku a priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.