Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/46/2018

Identifikačné číslo spisu: 3716010111 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Šimonová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3716010111.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného Z. K. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 22. mája 2019 v Bratislave o dovolaní obvineného Z. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. januára 2018, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Z. K. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 19. apríla 2017, sp. zn. , bol obvinený 1/ Z. K. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a obvinený 2/ S. K. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že:

dňa 27.12.2014 v čase okolo 15.30 h prišli pred rodinný dom č. XX v obci T., okres S., kde sa v tom čase na dvore rodinného domu nachádzal pošk. Q. E., následne po slovnom konflikte obaja obvinení vošli dnu do dvora tohto rodinného domu cez zatvorenú, neuzamknutú bránku, pričom 1./ obv. Z. K. si so sebou priniesol kovovú trubku o dĺžke okolo 50 cm, ktorou po vzájomnej hádke udrel pošk. Q. E. po hlave, na ľavý horný roh čela, následne ho ešte dvakrát udrel do hlavy, v dôsledku čoho pošk. Q. E. spadol na zem, kde ho ešte udieral kovovou trubkou do oblasti brucha, chrbta a rúk a 2./ obv. S. K. ho opakovane kopal po tele, následne na to otec pošk. Q. E., pošk. A. E., vyšiel z domu a keď videl ako na zemi bijú jeho syna, kričal na nich, aby prestali, po čom 1./ obv. Z. K. s útokom na pošk. Q. E. prestal, avšak 2./ obv. S. K. fyzicky napadol pošk. A. E., ktorý bol v tom čase po operácii krčnej chrbtice, a to tak, že ho sotil, v dôsledku čoho tento spadol na zem, kde pošk. A. E. opakovane kopal do hlavy, tváre a rúk, pričom v dôsledku konania 1./ obv. Z. K. utrpel pošk. Q. E. tržnozmliaždenú ranu hlavy v

čelovotemennej oblasti vľavo, prasklinu čelovej a temennej kosti klenby lebky vľavo, krvný výron nad podlebnicou čelovotemenne vľavo, pomliaždenie brucha s krvácaním a nutnosťou operačného zákroku a pomliaždenie ľavého lakťa s dobou práceneschopnosti v trvaní najmenej 6 týždňov, pričom uvedené zranenia pošk. Q. E., bytom T. č. XX, okres S., obmedzovali v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti, a to najmä bolestivosťou, nutnosťou fyzického kľudu pre riziko zhoršenia stavu pri vnútrolebkovom poranení, nutnosťou hospitalizácie v nemocnici po dobu 14 dní ako i chirurgického ošetrenia krvácania do brušnej dutiny, sťažením osobnej hygieny v mieste pooperačnej rany a zhoršením pohyblivosti pre bolesti, pričom uvedený útok mohol u pošk. Q. E. s prihliadnutím na charakter útoku ako aj smerovanie útoku na oblasť hlavy spôsobiť závažnejšie poranenia a aj ohroziť životne dôležité orgány - vnútrolebečné štuktúry a pošk. A. E. v dôsledku konania 2./ obv. S. K. utrpel zlomeninu spodiny pravej očnice so zlomeninou prednej steny čeľustnej prínosovej dutiny vpravo a zlomeninou nosových kostí, t. j. zlomeninu naso-maxilárneho komplexu a traumaticky posun 5. krčného stavca a s dobou práceneschopnosti po dobu najmenej 4 týždňov, pričom uvedené zranenia obmedzovali pošk. A. E., bytom T. č. XX, okres S., v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti bolestivosťou, opatrnosťou pri smrkaní nosa pre riziko krvácania, nutnosťou nosiť fixačný golier krku ako i tŕpnutím končatín.

Za to bol obvinený 1/ Z. K. odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. na úhrnný a zároveň súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bola obvinenému Z. K. uložená povinnosť nahradiť poškodenému Q. E., nar. XX. XX. XXXX, prechodne bytom T. č. XX škodu vo výške 5071,50 €.

Podľa bol poškodený Q. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občiansko súdne konanie.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. -246, zo dňa 26. 02. 2015, právoplatný 26. 02. 2015 ohľadom obž. Z. K., ktorým rozsudkom bol uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 283 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a iné za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov a uloženia probačného dohľadu.

Obvinený 2/ S. K. bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa Tr. zák. mu súd výkon tohto trestu podmienečne odložil. Podľa Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na dobu 2 (dva) roky. Podľa bola obvinenému súdom uložená povinnosť nahradiť poškodenému A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XX škodu vo výške 1 449 €. Podľa bol poškodený A. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občiansko súdne konanie.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. súd uložil zhabanie vecí - 2 ks nožov s modrou rúčkou, jeden s čepeľou, druhý bez čepele.

Proti tomuto rozhodnutiu podali obvinený Z. K. i obvinený S. K. odvolania. Krajský súd v Trenčíne o nich rozhodol uznesením z 29. januára 2018, sp. zn. , tak, že ich podľa zamietol, pretože neboli dôvodné.

Obvinený Z. K. podal prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Lenky Géč dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 29. januára 2018, sp. zn. . Ako

dovolací dôvod obvinený uplatnil ten podľa

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa obvinený Z. K. predovšetkým namietal, že súd sa v prvom rade nevysporiadal s otázkou, kde malo dôjsť k incidentu, pri ktorom Q. E. a A. E. utrpeli popisované zranenia. Naďalej ostalo sporným, kde k týmto zraneniam došlo, kým boli zranenia spôsobené a z akého motívu došlo ku konfliktu. Tieto rozpory sa orgánom činným v trestnom konaní ani súdu nepodarilo odstrániť. Dovolateľ považoval postup súdu za chybný, nespravodlivý a neakceptovateľný. Vytýkal, že súd sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadal so závažnými skutočnosťami, neodstránil evidentné rozpory, bez bližšieho odôvodnenia uveril tvrdeniam poškodených, ktorí nehovorili pravdu. V neposlednom rade obvinený poukázal na pravidlo in dubio pro reo, ktoré malo byť zohľadnené. Konanie pred súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom bolo podľa obvineného nespravodlivé aj v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Záverom obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil bez vytýčenia pojednávania Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2018 pod sp. zn. , a aby s poukazom na ustanovenie zrušil aj predchádzajúci Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.04.2017 pod sp. zn. , a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v tom smere, že dôvody dovolania podľa , na základe ktorých sa odsúdený domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, prípadne podľa okolností prípadu aj zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, nie sú splnené. Navrhla preto dovolanie postupom podľa odmietnuť na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, a ), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a podľa ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvod dovolania podľa nie je splnený.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod ustanovenia , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť, najvyšší súd považuje ako z uvedeného ustanovenia, tak aj z inštitútu dovolania za zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je teda

viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

K dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa ).

Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.

Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď ). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Z kontextu vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenia obvineného Z. K. stoja zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod ako i akéhokoľvek iného uplatniteľného dovolacieho dôvodu, keď smerovali len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov. Dovolací súd nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu, a preto sa dovolacími námietkami obvineného nie je potrebné bližšie zaoberať.

Najvyšší súd ešte nad rámec potrebného pre rozhodnutie uvádza, že zo strany súdov bolo dokazovanie vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu, dôkazy boli vyhodnotené správne, tak jednotlivo ako aj vo vzájomnom súhrne a bolo jednoznačne preukázané, že skutok, z ktorého bol Z. K. obvinený, sa stal, a to spôsobom a v rozsahu nimi ustálenom.

Dovolací dôvod podľa teda nie je splnený.

S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.