Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/36/2019

Identifikačné číslo spisu: 1016200971 Dátum vydania rozhodnutia: 29.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1016200971.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: F.. A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radoslav Olijáš, advokát, Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, proti sťažovateľovi (predtým žalovanému): Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-20-2/2016-OdSP zo dňa 20.05.2016, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -33 zo dňa 27.02.2018 v znení opravného uznesenia, č. k. -82 zo dňa 15.02.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -33 zo dňa 27.02.2018, v znení opravného uznesenia, č. k. -82 zo dňa 15.02.2019 z a m i e t a .

Žalobcovi proti sťažovateľovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1 . Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. -33 zo dňa 27.02.2018, zrušil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava, č. VÚSZ - 65101002394607 zo dňa 08.02.2016 a rozhodnutie žalovaného, č. SEĽUZ-4-20-2/2016-OdSP zo dňa 20.05.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. VÚSZ-65101002394607 zo dňa 08.02.2016, ktorým zastavil konanie o priznaní starobného dôchodku podľa § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku.

2. Krajský súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu, spísanej dňa 02.08.2013, o priznanie starobného dôchodku od 02.08.2010, Sociálna poisťovňa rozhodnutím, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.09.2013, podľa o sociálnom zabezpečení a o sociálnom poistení v znení , zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 02.08.2010 s odôvodnením, že žalobcovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia od 14.07.1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa

o sociálnom zabezpečení vojakov v znení . Žalobcovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená základná služba od 01.12.1960 do 27.07.1962 a profesionálna služba od 28.07.1962 do 31.12.1970 a od 01.08.1973 do 30.06.1999. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21.06.1999, žalobca získal v I. kategórii funkcií 29 rokov, 2 mesiace, 22 dní, v II. kategórii funkcií 6 rokov, 3 mesiace a 8 dní a v III. pracovnej kategórii 6 mesiacov doby zamestnania. Pretože žalobca získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení dňa 14.04.1998, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý žalobcovi zostal zachovaný podľa o sociálnom zabezpečení a o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa uviedla, že vzhľadom na o sociálnom zabezpečení, o nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok žalobcovi nevznikol ani podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie , pretože žalobca nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003.

3. Z dávkového spisu žalobcu vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia, Bratislava súd zistil, že žalobcovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho Zabezpečenia, Bratislava, č. 65210002394606/2-VÚSZ/DO 1 zo dňa 14.07.1999, podľa o sociálnom zabezpečení vojakov v znení , priznaný od 01.07.1999 výsluhový dôchodok vo výške 12.484,- Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku, bola žalobcovi zhodnotená základná služba od 01.12.1960 do 27.07.1962 a profesionálna služba od 28.07.1962 do 31.12.1970 a od 01.08.1973 do 30.06.1999. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21.06.1999, žalobca získal v I. kategórii funkcií 29 rokov, 2 mesiace, 22 dní, v II. kategórii funkcií 6 rokov, 3 mesiace a 8 dní a v III. pracovnej kategórii 6 mesiacov doby zamestnania. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že žalobca, narodený dňa XX.XX.XXXX, splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, dňa XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t. j. ešte pred účinnosťou o sociálnom zabezpečení vojakov.

4. Krajský súd konštatoval, že na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia, po vzniku nároku na starobný dôchodok, nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 29.04.2015, ako aj na rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. zo dňa 11.10.2017, ktorý určil, že pôsobnosť vykonávať administratívne konanie vo veci starobného dôchodku žalobcu má Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

5. Vzhľadom na uvedené, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu podľa , ktorý bude v novom konaní postupovať v naznačenom smere.

6. Voči rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ustanovení (ďalej len „“).

7. Sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 11.10.2017, na ktorý odkázal vo svojom rozhodnutí krajský súd. Podľa jeho názoru, najvyšší súd hodnotil úpravu sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia v priereze dotknutých zákonov príliš reštriktívne, bez ohľadu na niektoré ustanovenia a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

8. Poukázal na znenie , , , , , , , , , , , ,

písm. a/ až d/, až h/, , , až d/, až h/, , až i/, , bod 2, , , a . Zdôraznil, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia môže podľa priznať len tú dávku, ktorá je uvedená v predmetnom zákone.

9. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania Personálnym rozkazom ministra obrany č. 235, dňom 30.06.1999. Žalobca požiadal o priznanie výsluhového dôchodku od 01.07.1999 v súlade s ustanoveniami . Výsluhový dôchodok mu bol priznaný podľa vo výške 12.484 Sk mesačne rozhodnutím zo dňa 14.07.1999. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola zohľadnená doba služby od 01.12.1960 do 31.12.1970 a doba od 01.08.1973 do 30.06.1999, v trvaní 36 ukončených rokov. O výsluhovom dôchodku rozhodoval úrad ku dňu skončenia služobného pomeru žalobcu v období, keď sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužili ustanovenia až a až vyhlášky č. .

10. Sťažovateľ ďalej poukázal na znenie , , , a zdôraznil, že žalobcovi nevznikol nárok na výplatu dávky dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti a konanie o tejto dávke v uvedenom období ani nezačalo. Žalobca požiadal o starobný dôchodok Sociálnu poisťovňu dňa 02.09.2013, za účinnosti a V danom prípade je potrebné prihliadať na skutočnosť, že upravuje také sociálne zabezpečenie, ktoré by tvorilo poskytovanie dávky dôchodkového zabezpečenia, a teda žalobcom požadovaného starobného dôchodku. v ustanovení , od 01.07.2002 vylúčil použitie až a zároveň bol zrušený , čím vylúčil použitie až . vo svojom uviedol, že v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, s odchýlkami, pričom podľa zákona, bol zrušený .

11. Podľa názoru sťažovateľa, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia už pred nadobudnutím účinnosti zákona č , nemal kompetenciu posudzovať nároky vyplývajúce z piatej časti a nebol príslušným na priznanie alebo vyplácanie starobných dôchodkov, nedisponoval a ani v súčasnosti nedisponuje právomocou rozhodovať o ich priznávaní alebo vyplácaní. Zároveň nie je orgánom oprávneným na posúdenie splnenia podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. nediferencoval medzi vznikom nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti a vznikom nároku na výplatu tejto dávky. Nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobcovi tak vznikol nárok na výplatu dávky, o ktorú požiadal 02.08.2013 až za účinnosti a .

12. S poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 10.12.2009 zdôraznil, že samotné dovŕšenie dôchodkového veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok bez podania žiadosti o starobný dôchodok samo osebe nezakladá právo na výplatu starobného dôchodku. Hoci žalobca splnil zákonné podmienky vzniku nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, nesplnil zákonné predpoklady k vzniku nároku na výplatu tejto dávky, pretože v rozhodnom čase nenastala kumulácia splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na dávku z dôchodkového zabezpečenia, teda podanie písomnej žiadosti. Nie je teda pravdou, že rozsudok sp. zn. nevybočuje z ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Svoj názor podporil poukazom na rozsudky najvyššieho súdu, sp. zn. zo dňa 27.01.2016, zo dňa 24.02.2016, zo dňa 12.09.2017. Z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa , ktorý sa podľa považuje za výsluhový dôchodok, v období výkonu služby vojaka z povolania, za ktoré bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, už nemôže byť obdobím dôchodkového poistenia na účely ani na účely žiadneho iného zákona. Rozdielne právne závery zo strany súdnych autorít

vyplývajú z nejednoznačnosti výkladu ustanovení a , ktoré citoval. Žalovaný za účelom odstránenia stavu právnej neistoty požiadal Ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky o podanie návrhu na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov v predmetnej veci. V tejto súvislosti Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 28.02.2018 oznámila Ministrovi obrany Slovenskej republiky, že jeho podnet predbežne považuje za opodstatnený.

1 3 . Konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku bolo začaté podaním žiadosti v Sociálnej poisťovni dňa 02.08.2013, za účinnosti , ktorý vylučuje použitie až a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je preto oprávneným orgánom na posúdenie žiadosti a vydanie rozhodnutia, či už podľa alebo podľa . Od 01.05.1998 už úrad nebol príslušným orgánom na priznanie starobných dôchodkov, jeho príslušnosť zanikla účinnosťou . Konanie žalovaného by bolo konaním v rozpore s . Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je vecne príslušným správnym orgánom v dávkových veciach, ktoré boli priznané a vyplácané k účinnosti , a .

1 4 . Keďže Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia dospel k záveru, že vo veci žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, rozhodol o zastavení konania podľa Správneho poriadku. Je zrejmé, že k doručeniu žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku došlo 08.06.1999, za účinnosti , vylučujúceho použitie až .

15. Podľa najnovšej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenej v rozsudkoch, na ktoré poukázal vyššie, v sporoch, v ktorých Sociálna poisťovňa zamietla žiadosti navrhovateľov o priznanie starobného dôchodku podľa z dôvodu jej nepríslušnosti, najvyšší súd zmenil rozsudky krajských súdov, ktorými boli potvrdené rozhodnutia Sociálnej poisťovne tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a veci jej vrátil na ďalšie konania.

16. Aj napriek rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , a teda určeniu, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci starobného dôchodku žalobcu má Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, zastáva sťažovateľ názor, že takéto určenie nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Kompetenčný rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, pretože podľa sa žalobca môže kompetenčnou žalobou domáhať rozhodnutia kladného, či záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo ešte nezačatým administratívnym konaním, pričom administratívne konanie, ktoré posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku právoplatne skončilo už v roku 2014.

17. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že práve citovaný rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. , dáva jednoznačný právny názor, ako právne posúdiť veci s úplne rovnakými skutkovými okolnosťami ako daná vec. Rozhodnutia, na ktoré poukázal žalovaný, sú len ojedinelými rozhodnutiami, ktoré ani v čase ich prijímania neboli najvyšším súdom prijímané bez výhrad. Poukázal na dominujúcu judikatúru, v ktorej je vyjadrené odlišné stanovisko, napr. v rozsudkoch č. k. , , , , , , , , ktoré korešpondujú s právnym názorom odmietaným sťažovateľom. Daná vec bola Krajským súdom v Bratislave posúdená aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR publikovanom v zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu pod č. R 41/2016. O žiadne vybočenie z ustálenej rozhodovacej praxe sa teda v danom prípade nejedná.

19. V tejto ako aj v skutkovo obdobných veciach je právne významný čas, kedy vojakovi z povolania vznikol nárok na dávku sociálneho zabezpečenia a je úplne právne bezvýznamné, kedy si vojak z

povolania podal žiadosť o výplatu starobného dôchodku. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že poskytovaním výsluhového dôchodku má byť fakticky poskytovaný starobný dôchodok, a že tento žiada o zhodnotenie doby trvania služobného pomeru vojaka z povolania na priznanie starobného dôchodku, žalobcovi totiž bola pre účely výsluhového dôchodku zohľadnená iba doba od 01.12.1960 do 31.12.1970 a od 01.08.1973 do 30.06.1999. Pre účely nároku na starobný dôchodok však nie je zohľadnená doba od 01.01.1971 do 31.07.1973 a po 01.07.1999, hoci žalobcovi patrí starobný dôchodok aj za toto obdobie. Keďže podľa prechodných ustanovení v súčasnosti účinných právnych predpisov, sa na danú vec majú použiť právne predpisy účinné v minulosti, tak žalovaný je povinný pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať podľa nich.

19. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal kasačnú sťažnosť žalovaného zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal vec v rozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

21. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Predmetom skúmania v rozsahu kasačnej sťažnosti je právne posúdenie otázky, či je Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oprávnený konať a rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, doručenej dňa 02.08.2013.

2 3 . Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca požiadal podaním doručeným Vojenskému úradu dôchodkového zabezpečenia dňa 08.06.1999 o výsluhový dôchodok z dôvodu prepustenia zo služobného pomeru ku dňu 30.06.1999. Rozhodnutím zo dňa 14.07.1999 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.1999. Pre vymeranie výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba služby od 01.12.1960 do 31.12.1970, od 01.08.1973 do 08.11.1979, od 09.11.1979 do 30.06.1999, celkom 36 rokov doby služby. Priznaný výsluhový dôchodok bol v zmysle príslušných zákonných ustanovení priebežne valorizovaný, vždy k 01.07. daného roka.

24. Z dokladov založených v spise kasačný súd ďalej zistil, že mimo výkonu služby profesionálneho vojaka, bol žalobca zamestnaný od 12.01.1971 do 11.06.1971 v TEMOS, podnik miestneho priemyslu, Levice, od 14.06.1971 do 31.07.1973 v OV-Zväzarm, Levice, od 01.07.1999 do 09.08.2000 bol evidovaný ako nezamestnaný úradom práce, od 10.08.2000 do 18.02.2001 dobrovoľne nezamestnaný, od 19.02.2001 do 31.03.2002 v Armádnom športovom klube DUKLA Trenčín, od 01.04.2002 do 31.03.2004 bez evidencie, od 01.04.2004 do 13.08.2004 v Spoločnosti pre bankovú ochranu, a. s. Žilina.

25. Žiadosťou zo dňa 02.08.2013 žalobca žiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 02.08.2010. Sociálna poisťovňa žiadosť žalobcu zamietla, pretože žalobca nesplnil podmienku určenú v ust. , aby bol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003. Vec postúpila v zmysle záverov rozsudku č. k. zo dňa 09.09.2015 Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ako orgánu príslušnému o žiadosti žalobcu rozhodnúť.

26. Sťažovateľ namieta nedostatok právomoci rozhodnúť o žiadosti o starobný dôchodok, ktorú mu na konanie postúpila sociálna poisťovňa po nadobudnutí právoplatnosti.

27. Z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že sociálna poisťovňa tak rozhodla z dôvodu nedostatku právomoci, keď dospela k záveru, že právomoc rozhodnúť patrí Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Za takého stavu, bez ohľadu na to, že vo výroku rozhodnutia žiadosť žalobcu zamietla, je zrejmé, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie bolo v skutočnosti rozhodnuté o zastavení konania z dôvodu tvrdeného nedostatku právomoci sociálnej poisťovne vo veci konať.

28. Za daného stavu potom došlo k situácii, že oba do úvahy prichádzajúce správne orgány popierajú svoju kompetenciu konať o žiadosti o starobný dôchodok. V takom prípade však sťažovateľ nemohol konanie zastaviť, ale, ak trvá na nedostatku jeho kompetencie, má možnosť podať kompetenčnú žalobu na súd.

29. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol podľa .

30. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ust. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému sťažovateľovi úplnú náhradu trov kasačného konania. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa .

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.