Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/33/2019

Identifikačné číslo spisu: 8718010067 Dátum vydania rozhodnutia: 13.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8718010067.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného A. H. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 13. júna 2019 v Bratislave dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Zuzany Kollárovej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 4. júla 2018, sp. zn. , a rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. H. sa odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 26. marca 2018, sp. zn. , uznal obvineného A. H. vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom v I. stupňovom rozsudku.

Za to ho okresný súd podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 5, a § 41 ods. 1 Tr. zák. odsúdil k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený Pecha odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") rozhodol rozsudkom zo 4. júla 2018, sp. zn. , tak, že podľa zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe uznal obvineného A. H. vinným, že

v bode I.

v dobe od 10:00 hod. dňa 22. septembra 2017 do 16:00 hod. dňa 24. septembra 2017 v rodinnom dome

č. XXX nachádzajúcom sa v obci R., okres H., pod hrozbou násilia opakovane nútil svoju bývalú družku D. R., trvalo bytom R. č. XXX, okres H., k tomu, aby táto s ich spoločnými deťmi išla spolu s nim do obce D., okres H., do miesta jeho trvalého bydliska s tým, že keď tak neurobí, tak keď ju stretne, tak ju zabije a to tým spôsobom, že ju zaškrtí a hodí pod vlak, pričom D. R. opakovane odmietla ísť do miesta trvalého bydliska obvineného,

v bode II.

dňa 22. septembra 2017 v čase o 01:00 hod. bez súhlasu oprávnených užívateľov L. R. a L. R. vošiel do rodinného domu č. XXX v obci R., okres H. tým spôsobom, že si kľúčmi odomkol riadne uzamknuté vchodové dvere, cez ktoré vošiel do vnútra rodinného domu a v tomto dome zotrval bez súhlasu užívateľov až do 16:00 hod. dňa 24. septembra 2017, napriek tomu, že bol opakovane vyzývaný L. R. ako aj L. R., obaja trvalo bytom R. č. XXX, okres H., aby opustil rodinný dom, nakoľko tam nemá trvalý ani prechodný pobyt.

Krajský súd kvalifikoval uvedené konanie obvineného v bod I. ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák., v bode II. ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

Za to mu uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Dňa 22. februára 2019 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Zuzanou Kollárovou.

Aj keď smeruje proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove, spisová značka, ako aj dátum vyhlásenia je evidentne z rozhodnutia okresného súdu.

V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa , tzn. rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Argumentoval, že dokazovanie bolo vykonané tendenčne a nekomplexne, nakoľko nebol produkovaný jediný priamy dôkaz, okrem výpovede poškodenej, a jej príbuzných o jeho vine. Poškodení ani nevolali pomoc, políciu v dobe skutkov, hoci tak urobiť mohli, išlo o dobrovoľné zotrvanie v ich dome a s družkou mal iba bežnú hádku.

Na podklade týchto skutočností obvinený navrhol podanému dovolaniu vyhovieť a po zrušení napadnutých rozhodnutí vec vrátiť okresnému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa dňa 20. marca 2019 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad tak, že ho navrhol podľa odmietnuť, nakoľko obvinený len hodnotí dôkazy zo svojho uhla pohľadu.

Uviedol, že v prípade uplatneného dovolacieho dôvodu je dovolanie určené na nápravu právnych chýb a pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečnými skutkovými zisteniami, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložený na rozhodnutie 28. mája 2019.

Následne najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predbežne preskúmal dovolanie obvineného A. H. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), prostredníctvom ustanoveného obhajcu ( ), v zákonnom stanovenej lehote ( ) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať.

Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Vychádzajúc z týchto úvah je zrejmé, že obvinený H. v podanom dovolaní vznáša námietky rýdzo skutkového charakteru /keď nesúhlasí s rozsahom vykonaného dokazovania a so spôsobom jeho hodnotenia/, a preto s ohľadom na znenie časť za bodkočiarkou sa nimi dovolací súd zaoberať nemohol. Z tohto dôvodu najvyšší súd dovolanie obvineného podľa uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.