Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Urtos/4/2019

Identifikačné číslo spisu: 4019200149 Dátum vydania rozhodnutia: 13.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4019200149.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdeného I. Y. pre zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 13. júna 2019 v Bratislave sťažnosť odsúdeného I. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 17. apríla 2019, sp. zn. , a rozhodol

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného I. Y. zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd") uznesením zo 17. apríla 2019, sp. zn. , podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. rozhodol tak, že návrh odsúdeného I. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom krajského súdu z 27. júna 2018, sp. zn. , vo výmere 2 rokov zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený Y. ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú ale ani dodatočne nijako neodôvodnil.

Sťažnosť i kompletný spisový materiál boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené 27. mája 2019. Následne najvyšší súd postupom podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná.

Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že krajský súd rozsudkom z 27. júna 2018, sp. zn. , rozhodol tak, že podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „") uznal rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 6 z 27. februára 2018, sp. zn. , ktorým bol odsúdený Y. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným v bode 1/ z prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa k Trestného zákonníka Českej republiky, v bode

2/ zo zločinu lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky v súbehu s prečinom neoprávneného zadováženia, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 234 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a v bode 3/ z prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa k Trestného zákonníka Českej republiky, za ktoré skutky mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa v spojení s Tr. zák. súd zároveň rozhodol, že predmetný rozsudok sa vykoná na území Slovenskej republiky a na výkon trestu bude odsúdený zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (sp. zn. , č. l. 48).

Dňa 22. augusta 2018 bol odsúdený odovzdaný na územie Slovenskej republiky (sp. zn. , č. l. 84); uznesením z 11. septembra 2018, sp. zn. , mu krajský súd do výkonu trestu započítal obdobie strávené vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike, t. j. celkovo mu započítal obdobie od 21. novembra 2017 do 22. augusta 2018 (sp. zn. , č. l. 96).

Dňa 25. marca 2019 podal odsúdený Y. žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu (č. l. 1); o žiadosti krajský súd rozhodol na verejnom zasadnutí napadnutým uznesením (č. l. 42, 47).

Podľa súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Vo vzťahu k formálnej podmienke sťažnostný súd konštatuje, že tak v zmysle českej, ako aj v zmysle slovenskej právnej úpravy bolo konanie odsúdeného Y. právne kvalifikované (okrem iného) ako zločin podľa § 11 ods. 1 Tr. zák., z ktorého dôvodu bolo pre naplnenie formálnej podmienky potrebné, aby odsúdený v zmysle § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. vykonal minimálne dve tretiny trestu; k tomu došlo 21. marca 2019.

Vo vzťahu k materiálnej podmienke sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením krajského súdu. V tomto smere len dopĺňa, že u viacnásobných recidivistov, obzvlášť u tých, ktorí sa opakovane dopúšťajú závažnej alebo druhovo identickej trestnej činnosti dáva ich osobnostné narušenie len veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti mohli páchaniu trestnej činnosti vyhnúť. Z tohto dôvodu bude splnenie materiálnej podmienky týkajúcej sa budúceho vedenia riadneho života u takýchto osôb skôr výnimočné ako bežné.

To bol aj prípad odsúdeného I. Y., ktorý bol v relatívne krátkych časových odstupoch (spravidla niekoľko mesiacov po prepustení z výkonu trestu) sedemkrát trestaný za závažnú trestnú činnosť. Okrem iných sa odsúdený dopustil vraždy podľa , vydierania a porušovania domovej slobody podľa , a , krádeží vlámaním podľa , , či - ako tomu bolo v prejednávanom prípade, lúpeže podľa Trestného zákonníka Českej republiky (č. l. 10).

Negatívnemu záveru o náprave páchateľa nasvedčuje aj hodnotiaca správa ÚVTOS Želiezovce z 28. marca 2019, podľa ktorej odsúdený Y. síce tak na Slovensku, ako aj v Česku dodržiaval ústavný

poriadok, plnil pokyny príslušníkov, v kolektíve bol znášanlivý, konflikty nevyvolával, bol pracovne zaradený a dosahoval výborné výsledky, bol tiež v kontakte s rodinou a bol aj jedenkrát disciplinárne odmenený (bez disciplinárneho postihu), avšak na druhej strane, ku svojej trestnej činnosti je nekritický, jeho aktivita pri plnení programu zaobchádzania nie je vo všetkých oblastiach dostatočná, má len nízke vzdelanie, slabé rodinné a sociálne zázemie, pred výkonom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, z ktorých dôvodov u neho existuje vysoké riziko ďalšieho sociálneho zlyhania (č. l. 16). Pokiaľ ide o jeho vyjadrenie, že má sľúbenú prácu v Kolárove - zrejme v gumárňach, treba povedať, že táto okolnosť nebola nijako objektivizovaná (ani potvrdením zo strany údajného zamestnávateľa, ani brata, ktorý mal túto prácu sprostredkovať); uvedené platí o to viac, že, ako sám odsúdený uviedol, ešte nikdy na pracovný pomer nepracoval (č. l. 43).

Na podklade týchto skutočnosti je aj najvyšší súd toho názoru, že u obvineného Y. naďalej existuje významné riziko recidívy, a preto jeho sťažnosť podľa zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.