Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-121-2021.pdf
PDF · 91.64 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/121/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobkyne JUDr. M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX H., proti žalovanému 1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, so sídlom Limbova 6, 917 09 Trnava, 2. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, so sídlom Veľkoblahovská 1067/30, 929 01 Dunajská Streda, 3. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante, so sídlom Hodská 2352/62, 924 81 Galanta, 4. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Senici, so sídlom Kolónia 557, 905 01 Senica, o preskúmanie zákonnosti vyhlášok žalovaných, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Žalobou zo dňa 9.5.2021, doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 9.5.2021 a postúpenou Krajskému súdu v Trnave dňa 12.10.2021 sa žalobkyňa domáha, aby súd vyhlásil vyhlášky Regionálnych úradov zdravotníctva v Trnave, Dunajskej Strede, Galante a Senici (ďalej ako „žalovaní“), za nulitné. Konkrétne ide o nasledovné vyhlášky žalovaných: VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okresy Trnava, Hlohovec a Piešťany, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre mesto Dunajská Streda, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okres Dunajská Streda a pre mesto Dunajská Streda, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okresy Trnava, Hlohovec a Piešťany, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre mesto Dunajská Streda, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre obec Topoľníky, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, ktorou sa zrušujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre mesto Dunajská Streda, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Galante, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okres Galanta, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre obec Topoľníky, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Galante, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okres Galanta, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, ktorou sa zrušujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre obec Topoľníky, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so
sídlom v Galante, ktorou sa zrušujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okres Galanta, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Galante, ktorou sa zrušujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okres Galanta, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, ktorou sa zrušujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okres Dunajská Streda, VYHLÁŠKA Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Senici, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia pre okresy Senica a Skalica.
2.
Žalobkyňa v žalobe uviedla rozsiahly výpočet právnych predpisov, o ktorý opiera svoju argumentáciu. Citovala ustanovenia z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listiny základných ľudských práv a slobôd, Charty práv Európskej únie, Ústavy SR, ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákona č. 400/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, Správneho súdneho poriadku, uviedla niekoľko nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, rozsudkov Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho súdu ČR.
3.
Vecne žalobkyňa namieta, že vyhlášky žalovaných obmedzujú základné práva a slobody podľa Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listiny základných ľudských práv a slobôd a Charty práv Európskej únie.
4.
Podľa žalobkyne sú citovanými vyhláškami obmedzované základné ľudské práva a slobody, nakoľko tam regionálne úrady verejného zdravotníctva nemajú žiadnu právomoc. Okrem nedostatku právomoci regionálnych úradov verejného zdravotníctva trpia podľa žalobkyne tieto vyhlášky ďalšími vadami, pre ktoré sú nulitnými právnymi aktmi. Predmetné vady žalobkyňa namietala viacerými podaniami smerujúcimi napríklad na generálnu prokuratúru. Žalobkyňa argumentuje, že publikovanie, t.j. vyhlásenie napádaných vyhlášok sa má uskutočniť v Zbierke zákonov a nie vo Vestníku vlády. Vyhlášky podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, čo vedie k tomu, že teda sú nepreskúmateľné, čo je nedostatok ich ústavnosti. Vydávateľ vyhlášok nemá delegované splnomocnenie na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedený zákon (zákon č. 355/2007 Z. z.) podľa žalobkyne neobsahuje osobitné splnomocňovacie ustanovenie pre regionálne úrady verejného zdravotníctva na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom právne predpisy môžu byť vydávané iba zákonom, ak sú kompetentné orgány na to splnomocnené zákonom.
5.
V časti žaloby nazvanej „Zhrnutie“ žalobkyňa uviedla, že vo všeobecne záväznom právnom nariadení nemôže byť uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone. Uvedené sa dotýka osobitne prekrytia dýchacích ciest, povinnosti preukazovať sa certifikátom o negatívnom výsledku testu na Covid - 19 ako aj podmieňovanie vstupu občanom na územie Slovenska vykonaním štátnej izolácie. Žalobkyňa sa vyjadrila k škodlivosti prekrývania horných dýchacích ciest a vplyvu tohto úkonu na deti. Rovnako spochybnila testovanie, o ktorom sa vyjadrila, že ide vykonávanie laboratórnych testov na vyšetrenie darcu ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek. K vstupu občana na územie domovského štátu uviedla, že neexistuje povinnosť uložená zákonom, ktorá by ukladala pre vstup podmienky. Všetky obmedzenia základných práv a slobôd na základe vyhlášok a opatrení majú spoločný nedostatok, a to nedostatok sily zákona.
6.
V ďalšej časti žaloby nazvanej „Predmet žaloby“ žalobkyňa uvádza, že napádanými vyhláškami sú obmedzované základné práva a slobody zaručené v druhej hlave Ústavy SR, pričom tieto práva rozsiahlo vymenováva. Žalobkyňa uvádza, že práva a slobody je síce možné obmedziť vo verejnom záujme, avšak obmedzenia sa musia prijať v súlade s Ústavou. Tieto zásahy však podľa žalobkyne neboli prijaté ústavným spôsobom, neprebehla o nich parlamentná diskusia. Žalobkyňa sa ďalej vyjadruje k nálezom Ústavného súdu - sp. zn. PL. ÚS 22/2020 zo dňa 14.10.2020 a sp. zn. PL. ÚS 2/2021 zo dňa 31.3.2021, pričom oba spochybňuje a pre ich právne nedostatky ich vyhlasuje za nepoužiteľné a ich použitie za právne neakceptovateľné. Nakoľko podľa žalobkyne sa jedna skupina
obyvateľstva neriadi napadnutými vyhláškami, pretože nie sú vydávané zákonným spôsobom, sú títo obyvatelia diskriminovaní, segregovaní a je na nich páchaný apartheid. Žalobkyňa ďalej v žalobe oboznámila správny súd s rozhodnutím civilného súdu prvej inštancie v Belgicku, č. 2021/14/C zo dňa 31.3.2021, ktorý vyslovil záver o nevyhnutnosti schválenia obmedzenia základných práv a slobôd parlamentom. Žalobkyňa zopakovala, že nakoľko vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva trpia nedostatkom ústavou stanovenej právnej formy správneho aktu, sú ničotné (nulitné).
7.
V časti žaloby nazvanej „Záverečný žalobný návrh“ zhrnula žalobkyňa, že vo vyhláškach regionálnych úradov verejného zdravotníctva sa ukladanými povinnosťami prekrytia horných dýchacích ciest a preukazovaním negatívneho výsledku nepovinného testovania biologického materiálu obmedzujú tieto práva a slobody: právo na zákaz mučenia a podrobenia krutému a neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu, právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života. Nakoľko obmedzenia vyššie uvedených práv nie sú dané zákonom, trpia absolútnym nedostatkom právnej formy, a teda podľa žalobkyne je zrejmé, že sú ničotné. Žalobkyňa na záver osobitne upozornila súd na ustanovenie § 326a ods. 1 Trestného zákona: Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. V petite žaloby žiada žalobkyňa súd, aby vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva vyhlásil za nulitné.
8.
Krajský súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky konania. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že je advokátkou a tak i žalobu podáva ako advokátka. Súd má však zo svojej činnosti preukázané, že žalobkyňa má pozastavený výkon svojej advokátskej činnosti, čo súd aj overil dopytom na Slovenskú advokátsku komoru, ktorá oznámila, že uvedená advokátka má pozastavený výkon činnosti od 16.2.2021. Nakoľko však je súdu zrejmé, že ako advokátka musí mať právnické vzdelanie druhého stupňa, nie je v jej prípade zastúpenie advokátom povinné - v zmysle § 49 ods. 1 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“): Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
9.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
10.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
11.
Predmetom prieskumu správnych súdov sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 6 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Správny súdny poriadok teda presne vymedzuje, čo predmetom prieskumu správneho súdnictva nie je - ide o tzv. negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov. Táto zákonná enumerácia absencie právomoci správnych súdov obsiahnutá v § 7 SSP obsahuje výpočet tých vecí, ktoré sú mimo právomoci správnych súdov. Pod písm. b/ v uvedenom ustanovení § 7 SSP ide o správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä
rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. Vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva nemajú povahu individuálneho rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, nakoľko ide o všeobecne záväzné právne akty a nie rozhodnutia či opatrenia. Absentuje tu i priamy dotyk týchto všeobecných právnych aktov na právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. Ak by na základe týchto vyhlášok bolo vydané rozhodnutie (napríklad o priestupku), v tom prípade by išlo o individuálne rozhodnutie a malo by priamy vplyv a dopad na účastníka toho konkrétneho administratívneho konania, v ktorom bolo vydané. Vyhlášky, ktoré sú predmetom správnej žaloby v danej veci, však sú všeobecnými právnymi aktami, nevzťahujú sa na konkrétne osoby a konkrétne situácie.
12.
Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
13.
Je nutné podotknúť, že Generálny prokurátor SR podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 59b ods. 1 v časti „úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)]“, ustanovenia § 59b ods. 2 v časti „tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva“, ustanovení § 59b ods. 3, 4, 5 a 6 a ustanovenia § 63l zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. I zákona č. 286/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s Ústavou Slovenskej republiky a ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorší predpisov, v ktorom sú použité viaceré argumenty, ktoré uvádza aj žalobkyňa v správnej žalobe. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 1. decembra 2021, vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 8/2021 nálezom rozhodol o tomto návrhu tak, že vyhlášky vydávané prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva, môžu byť publikované vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, pričom Ústavný súd konštatoval, že predmetná publikácia vyhlášok v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, čo odôvodňuje tým, že vyhlášky nemusia byť v zmysle zákona o bezpečnosti štátu publikované v zbierke zákonov, pretože predmetný zákon má vlastný publikačný režim rozhodnutí. Rovnako tak konštatoval, že takáto publikácia je v súlade s princípom právneho štátu, keďže vyhlášky sú formálne aj prakticky dostupné ich adresátom.
14.
Súd preštudoval správnu žalobu a vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré žalobkyňa napáda v podanej žalobe a dospel k záveru, že nie sú spôsobilými pre súdny prieskum v správnom súdnictve. Nespĺňajú totiž definičné znaky rozhodnutí alebo opatrení, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby.
15.
Tieto vyhlášky môžu byť predmetom prieskumu v rámci netrestného dozoru prokuratúry, pričom v tomto prípade by prokurátor mohol podať upozornenie podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
16.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo jeho nečinnosťou.
17.
Upozornenie prokurátora je opatrenie (právny prostriedok prokurátorského dozoru), ktorým prokurátor reaguje na protiprávny postup orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov uvedených v § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, teda 1. rozhodnutí orgánov verejnej správy, 2. opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami, 4. uznesení orgánov územnej samosprávy a 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy alebo reaguje na nečinnosť orgánu verejnej správy. Predmetom konania je posudzovanie, či postupom orgánu verejnej správy napadnutým upozornením bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Takéto oprávnenia dozoru má však iba prokurátor a nie správny súd.
18.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
19.
V súlade s dôvodovou správou k SSP, možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7. Nakoľko súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré žalobkyňa napáda v predmetnom konaní, sú vylúčené z prieskumu správneho súdu, žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
20.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
21.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.