Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XXXX/X, P., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: S. O., nar. XX.X.XXXX bytom G. T. XX/XXX, P., právne zastúpený JUDr. Ľubomír Kišac, advokát so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, IČO: 37854925 v konaní o zaplatenie 2.959,72 eura s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -147 zo dňa 09. júla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , ,, , , ust.,, Zákona o cestnej premávke, , ako aj zistený skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodne podaná .

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 2959,72 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa 28.11.2014 o 15.25 hod. žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla značky S. a6 ev.č. TO XXX CE jazdil na účelovej komunikácii po parkovisku pred OD T. v P.. Pri obchádzaní žalobcu, ktorý pred sebou tlačil väčšie množstvo košíkov, žalovaný dostatočne nevenoval pozornosť cestnej premávke a súčasne nedodržal dostatočný odstup od stredovej čiary, čo malo za následok prejdenie pravej nohy žalobcu a vznik ťažkej ujmy na zdraví žalobcu.

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že to bol žalovaný, ktorý svojím konaním v čase pred a počas nehodového deja porušil povinnosť si počínať tak, aby neohrozil bezpečnosť cestnej premávky. Uviedol, že žalobca v žalobe síce konštatuje, že analýzou nehodového deja je zrejmé, že odstup vozidla pri obiehaní nebol dostatočný a žalovaný nedal žiadnym zvukovým signálom žalobcovi na vedomie, že realizuje obiehací manéver, toto tvrdenie však bolo jednoznačne vyvrátené závermi znaleckého posudku znalca Ing. Harineka. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorých znalec jednoznačne skonštatoval, že žalovaný pri predbiehaní s veľmi veľkou pravdepodobnosťou dodržal bočný odstup a technika jazdy žalovaného bola správna a nebolo povinnosťou žalovaného mať inú trajektóriu s motorovým vozidlom akou práve išiel Podľa názoru súdu prvej inštancie iba z konštatovania

znalca, že ak by sa vozidlo pohybovalo možno 1,2 m od stredovej čiary, ku kontaktu by určite nedošlo, nemožno vyvodzovať zodpovednosť žalovaného a jeho zavinenie na dopravnej nehode v zmysle ustanovenia ako aj , . Zdôraznil, že znalecký posudok, ktorý hodnotil ako listinný dôkaz neobsahuje žiadne tvrdenia znalca, kde by konštatoval, že žalovaný ako vodič nevenoval pozornosť dopravnej premávke a dianiu okolo seba. Naopak v úplnom závere znaleckého posudku znalec konštatuje, že žalobca ako pracovník tlačiaci nákupné vozíky, s veľkou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, vôbec nevenoval pozornosť dianiu okolo seba a neprispôsoboval svoje konanie okamžitej dopravnej situácii. 4. Súd prvej inštancie s poukazom na konštatovanie znalca Ing. Harineka v znaleckom posudku, že žalovaný ako vodič neporušil žiadne ustanovenie Zákona o cestnej premávke ( ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodne podaná. Zdôraznil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovaný nevyvinul (objektívne) dostatočnú starostlivosť vyžadovanú v ustanovení . Naopak žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie v preukázal, že škodu nezavinil. Vzal do úvahy, že nebolo možné vo vzťahu k žalovanému vyvodiť zodpovednosť za škodu v zmysle , nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že rozsah zodpovednosti možno vzhľadom na priebeh nehodového deja a judikatúru súdov určiť v rozsahu 50%, toto skutkové tvrdenie podľa názoru súdu prvej inštancie nepodložil žalobca žiadnymi dôkazmi. Poukázal na to, že v rozpore s týmito tvrdeniami žalobcu znalecký posudok Ing. Harineka konštatuje, že chodec - žalobca vytvoril vodičovi motorového vozidla - žalovanému prekážku náhlu a neočakávanú, že jeho technika jazdy ako vodiča motorového vozidla bola správna a žalobca ako pracovník tlačiaci nákupné vozíky, s veľmi veľkou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, vôbec nevenoval pozornosť dianiu okolo seba a neprispôsoboval svoje konanie okamžitej dopravnej situácii. Z uvedeného dôvodu konštatoval, že nemožno vyvodiť zavinenie žalovaného na škodovej udalosti zo dňa 28.11.2014 resp. vyvodiť záver, že by porušil prevenčnú povinnosť spôsobom, že si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na zdraví. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 5. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vec nesprávne posúdil keď posudzoval vzniknutú škodu na zdraví žalobcu v súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z ust. resp. napriek zisteniam, že žalovaný sa mohol správať tak, že škodu nespôsobí dospel k záveru, že žalovaný túto povinnosť neporušil. Záver súdu v tejto otázke považoval za nesprávny, pretože súd nesprávne interpretoval právnu normu a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný viac ako 10 sekúnd vnímal činnosť žalobcu a teda mal dostatok času, aby dokázal predpokladať jeho počínanie v cestnej premávke a zabrániť vzniku škody na zdraví. Poukázal na to že, súd prvej inštancie nezobral do úvahy skutočnosť, že v prípade osobitnej zodpovednosti podľa ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, bez možnosti liberácie. Zdôraznil, že škoda na zdraví žalobcu vznikla v dôsledku osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla S. A 6, ktoré v tom čase viedol žalovaný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že vec bola riešená na Okresnom riaditeľstve PZ Topoľčany pod č. ORP-68/DI-TO/2014 ako dopravná nehoda. Podľa názoru žalobcu v konaní preukázal i prostredníctvom lekárskeho posudku a lekárskych správ, že poškodenie zdravia žalobcu bolo spôsobené v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a nakoľko ide o zodpovednosť absolútnu žalovaný nemá v takom prípade žiadnu možnosť liberácie z toho dôvodu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď za rozhodujúce považoval naplnenie hypotézy právnej normy ust. žalovaným, ktorý sa tak podľa názoru súdu prvej inštancie zbavil zodpovednosti a preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že považuje za rozporuplný a neudržateľný aj záveru súdu prvej inštancie, ktorý na základe znaleckého posudku usúdil, že žalobca svojim konaním vytvoril pre žalovaného náhlu a neočakávanú prekážku, keď vystrčil vytočené chodidlo pravej nohy do jazdného koridoru žalovaného a za podstatné považoval, že celý nehodový dej od okamihu, keď sa žalovaný rozhodol, že začne predbiehať, až do okamihu zrážky so žalobcom trval okolo 10 sekúnd. Poukázal na konštatovanie znalca v znaleckom posudku, ktorý uviedol, že žalovaný mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by sa s vozidlom pohyboval 1,2 km od stredovej čiary. Žalobca zdôraznil, že povinnosť žalovaného v zmysle ust. bolo prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vzhľadom na pohyb žalobcu z okraja vozovky k stredovej čiare a na to, že viedol so svojim kolegom nákupné košíky o dĺžke 7m smerom k ich boxu, žalovaný mal možnosť predvídať

smer pohybu keďže muselo byť evidentné, že vzhľadom na dĺžku súpravy nákupných košíkov si žalobca musel na to, aby mohol odbočiť do boxu pre nákupné košíky nadbehnúť s košíkmi smerom k stredovej čiare. V závere svojho odvolania zdôraznil, že súd prvej inštancie rozhodol arbitrárne, keď žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k opomenutiu aplikovania ust. prvá veta na daný prípad hoci je vzhľadom na okolnosti prípadu nadmieru isté, že poškodenia zdravia žalobcu vznikli práve následkom dopravnej nehody. Napriek tomu, že súd v rozsudku uviedol, že aplikuje ust. nikde ďalej neuviedol, ako sa vysporiadal s rozložením zodpovednosti sporových strán.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenie žalobcu, že on ako žalovaný mal svojim konaním v čase pred a počas nehodového deja porušiť povinnosť počínať si tak, aby neohrozil bezpečnosť cestnej premávky, považoval žalovaný za nepravdivé a ničím preukázané. Mal za to, že znalecký posudok vyvracia tvrdenia žalobcu, keďže neobsahuje žiadne tvrdenia znalca, kde by konštatoval, že vodič nevenoval pozornosť dopravnej premávke a dianiu kolo seba. Naopak znalec konštatoval, že žalobca ako pracovník tlačiaci nákupné vozíky s veľkou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote vôbec nevenoval pozornosť dianiu okolo seba a neprispôsoboval svoje konanie okamžitej dopravnej situácii. Poukázal na to, že aj keď nebolo na jeho strane dôkazné bremeno, preukázal, že škodu nezavinil a naopak žalobca na strane, ktorého dôkazné bremeno bolo nepreukázal, že by zavinil škodu. Namietal, ako nepravdivé tvrdenia, že by dostatočne nevenoval pozornosť cestnej premávke a že by akýmkoľvek spôsobom zavinil dopravnú nehodu, následkom ktorej mal utrpieť žalobca zranenia. Rovnako namietal ako nepravdivé tvrdenia, že by mal porušiť, či už ustanovenia ako i ustanovenia zákona o cestnej premávke. V závere uviedol, že, keďže dopravnú nehodu zavinil výlučne žalobca a teda zranenia vznikli výlučne jeho zavinením, nemôže zodpovedať za škodu, ktorá mala byť spôsobená pri dopravnej nehode.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného odmietol vyjadrenia žalovaného v celom rozsahu. Uviedol, že je nesporné, že ku škode na zdraví žalobcu došlo v dôsledku osobitnej prevádzky osobného motorového vozidla žalovaného a teda z toho dôvodu je potrebné vec posudzovať v zmysle ust. , . Na vyvodenie zodpovednosti v zmysle , musia byť predpoklady zodpovednosti splnené kumulatívne Žalobca nerozumie námietkam žalovaného, ktorý popiera svoju zodpovednosť, nakoľko uvedené udalosť nezavinil ani neporušil žiadne zákonné ustanovenie, pričom ako už uviedol, obe tieto skutočnosti nie sú na účely vyvodenia zodpovednosti v zmysle , relevantné, pretože v danom prípade ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Zdôraznil, že žalovaný jednoznačne mohol predísť k stretu so žalobcom tým, že by sa držal o 1,2 m ďalej k stredovej čiare, čím by žalovaný zabránil kolízii so žalobcom. Skutočnosť, že žalobca vytvoril pre žalovaného náhlu a neočakávanú prekážku je podľa názoru žalobcu absurdná, a to už vzhľadom na veľkosť súpravy vozíkov a časový úsek, ktorý žalovaný mal na vyhodnotenie predmetnej situácie.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa , potvrdil.

9. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru , že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní . Vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, pričom z jeho rozhodnutia je zrejmé akými myšlienkovými postupmi a úvahami sa riadil.

10. V danej veci sa žalobca žalobou domáhal náhrady škody a zaplatenie sumy 2959,72 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa 28.11.2014 o 15.25 hod. žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla značky S. S6 ev.č. TO XXX CE jazdil na účelovej komunikácii po parkovisku pred OD Kaufland v Topoľčanoch. Pri obchádzaní žalobcu, ktorý pred sebou tlačil väčšie množstvo košíkov. Žalovaný dostatočne nevenoval pozornosť cestnej premávke a súčasne nedodržal dostatočný odstup od stredovej čiary, čo malo za následok prejdenie pravej nohy žalobcu a vznik ťažkej ujmy na zdraví žalobcu.

11. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže svoje skutkové tvrdenia o spoluzavinení dopravnej nehody žalovaným nepreukázal žiadnym dôkazom. Mal za to, že v prípade ak žalobca tvrdil, že za dopravnú nehodu, pri ktorej mu žalovaný motorovým vozidlom pri obiehaní prešiel po pravej nohe, nesie zodpovednosť ( spoluzodpovednosť) žalovaný, bolo jeho povinnosťou preukázať, že žalovaný ako škodca nevyvinul dostatočnú starostlivosť vyžadovanú ust. , čo v konaní nepreukázal. Žalobca vo svojom odvolaní primárne namietal, nesprávne právne posúdenie veci, keďže vychádzal z toho záveru, že v prípade škody, ktorú zavinil žalovaný ide absolútnu objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie.

12. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

13. Podľa Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

14. „ Objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedených v zákone. Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví a poškodený musí znášať škodu zo svojho (casus nocet dominus). V ustanovení sú uvedené dva liberačné dôvody (aj keď liberačný dôvod je výslovne uvedený len v druhej vete tohto ustanovenia). Tretí liberačný dôvod možno vyvodiť z ustanovenia . Prvý liberačný dôvod možno vyvodiť výkladom a contrario z prvej vety . Podľa neho sa prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať. Tretím liberačným dôvodom je podľa zavinenie samotného poškodeného, keď síce škoda bola bezprostredne spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak výlučnou príčinou vzniku škody bolo zavinené konanie poškodeného“( Vysvetlivky k a, JUDr. Imrich Fekete, CSc.,, Veľký komentár 1. Diel, Bratislava, Eurokodex 2011, str. 1114). 15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prijal správny právny záver v tom, že za škodu, ktorá žalobcovi vznikla pri dopravnej nehode zodpovedá sám žalovaný v zmysle ust. . V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť ( 415 ) a z jeho strany nebolo preukázané ani porušenie povinnosti vyplývajúcich z príslušných ustanovení o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný v konaní tvrdil, že v danej veci existuje liberačný dôvod uvedený v ust. s tým, že škoda žalobcovi vznikla výlučne jeho zavinením, preto za ňu zodpovedá sám. V konaní bola dôkazná povinnosť preukázať existenciu liberačného dôvodu na žalovanom, ktorý svoju dôkaznú povinnosť splnil predložením znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Harineka 1/2015, ktorý bol vypracovaný za účelom trestného konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z tohto znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť. Práve naopak z neho bezpochyby vyplýva, žalobca ako chodec náhle vstúpil do jazdného pruhu, v ktorom sa už nachádzalo vozidlo žalobcu bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Vyplýva tiež z neho, že chodec vytvoril vodičovi motorového vozidla prekážku neočakávanú. Keďže išlo o prekážku neočakávanú nemohol porušiť prevenčnú povinnosť predchádzať škodám. Navyše je nesporné, že žalovaný dodržal primeraný odstup, pretože jeho vozidlo sa nachádzalo 1 meter od stredovej čiary pri predbiehaní preto neporušil ani svoje povinnosti vyplývajúcemu z príslušných ust. o cestnej premávke . Žalovaný nemohol predpokladať, že žalobca mu vytvorí na ceste náhlu prekážku, pretože žalobca vstúpil do ľavého protismerného jazdného pruhu náhle bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. V čase, keď žalobca vstúpil do tohto jazdného pruhu, už sa v ňom nachádzalo vozidlo

žalovaného a keďže išlo o náhlu prekážku žalovaný už pri správnej technike jazdy nemohol vozidlo včas zastaviť, aby nedošlo k zrážke. Vyššie uvedené zistenia potom odôvodňujú záver, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu príslušných ustanovení o cestnej premávke ani porušeniu prevenčnej povinnosti, preto vznik škody nezavinil a zbavil sa zodpovednosti za vznik škody.

16. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie po prejedaní veci dospel k záveru, že škoda, ktorá pri dopravnej nehode žalobcovi vznikla síce bola bezprostredne spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak výlučnou príčinou vzniku škody bolo zavinené konanie poškodeného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. o cestnej premávke podľa ktorého, pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. podľa ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí Rovnako tak ust. o cestnej premávke uvádza, že účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, 17. Z výsledkov dokazovania predovšetkým zo znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Harineka vyplýva, že žalobca ako chodec tlačiaci súpravu nákupných vozíkov tým, že vystrčil pravú nohu a ešte aj vytočil chodilo pravej nohy do jazdného koridoru osobného motorového vozidla S. ktoré už predbiehalo, vytvoril osobnému motorovému vozidlu S. A6 prekážku náhlu. Pracovník ( žalobca), ktorý tlačil súpravu nákupných vozíkov mohol zabrániť nehode, kontaktu s pravým predným kolesom osobného motorového vozidla S., ak by viac sledoval dianie okolo seba a nevkročil, pravdepodobne náhle, do jazdného pruhu osobného motorového vozidla S. S ktoré už predbiehalo. Znalec tiež konštatoval, že žalobca ako pracovník tlačiaci nákupné vozíky s veľmi veľkou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, vôbec nevenoval pozornosť dianiu okolo seba a neprispôsoboval svoje konanie okamžitej dopravnej situácii, pričom vodič nemohol rátať s nevypočítateľným pohybom pracovníka tlačiaceho súpravu nákupných vozíkov. 18. S ohľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie prijal správny záver, že žalobca sám porušil nielen prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ale aj povinnosť vyplývajúcu mu z ust. o cestnej premávke podľa ktorého, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Žalobcovi, ktorý ako pracovník predajne tlačil najmenej 20 nákupných vozíkov o dĺžke 6 až 7m po cestnej komunikácii nič nebránilo, aby prevážal menšie množstvo nákupných vozíkov tak, aby s týmto nákladom mohol bezpečne prechádzať po cestnej komunikácii a aby neohrozil svoju vlastnú bezpečnosť. Bolo jeho povinnosťou sledovať vedľajší jazdný pruh, keď chcel vybočiť z jazdného pruhu, v ktorom sa nachádzal. Až potom, čo by sa uistil, že sa v ňom nenachádza motorové vozidlo mohol do tohto jazdného pruhu pri manipulácii s nákupnými vozíkmi vstúpiť. Keďže žalobca ako osoba prepravujúca nákupné vozíky nie je subjektom s právom prednostného pohybu v dopravnom priestore bolo jeho povinnosťou dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce mu zo o cestnej premávke a pohybovať sa po komunikácii tak, ako každý iný účastník cestnej premávky. 19. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie v konaní vzal do úvahy niektoré závery znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Harineka 1/2015, ktorý bol vypracovaný za účelom trestného konania. Z obsahu spisu vyplýva, že tento znalecký posudok na svoju obranu predložil aj žalovaný a ním preukazoval existenciu liberačného dôvodu, pričom súd prvej inštancie znalecký posudok správne považoval za listinný dôkaz predložený stranmi sporu v konaní. Žalobca sám spolu so žalobou predložil znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Harineka 1/2015 a aj v žalobe ako dôkaz navrhol práve tento znalecký posudok. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.02.2017 ( č.l. 91 ) uviedol, že žalobca so závermi posudku v časti prešetrovania okolností a príčin dopravnej nehody so nesúhlasí a považuje ich za nesprávne, pretože na vzniku nehodového deja sa podieľal aj žalovaný. Namietal, že pred vznikom dopravnej nehody ako chodec nevstupoval na vozovku za účelom jej prejdenia ani v tom čase vozovkou neprechádzal, ale už tom čase v pravom jazdnom pruhu vozovky tlačil súpravu približne 20 ks kúpnych vozíkov (nachádzal sa tam), s ktorými smeroval ku vchodu Obchodného domu Kaufland. Bránil sa tým, že žalobca nemal ani inú možnosť ako využiť na ich presun práve pravý jazdný pruh, čo možno považovať za správny postup. Zdôraznil, že na parkovisku nákupného centra sa obvykle pohybujú zákazníci a vodiči motorových vozidiel sú povinní brať na

nich ohľad. Namietal, že práve žalovaný (svojou netrpezlivosťou) neumožnil žalobcovi dokončiť otáčací manéver do vchodu OD Kaufland, a jeho konanie bolo jednou z príčin vzniku dopravnej nehody. Za týchto okolností žalobca ani nemohol vytvoriť náhlu a neočakávanú prekážku. Žiadal zohľadniť vyjadrenie znalca ku skutočnosti týkajúcej sa bočného odstupu, ktorý ak by žalovaný dodržal od žalobcu vo vzdialenosti od stredovej čiary viac o 20 cm (ako tomu bolo v skutočnosti) k stretu by určite nedošlo. 20. Napriek týmto výhradám voči znaleckému posudku ako listinnému dôkazu z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 11.06. 2019 vyplýva, že žalobca nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Súkromný znalecký posudok na účely tohto konania nepredložil a ani nenavrhol, aby súd do konania ustanovil znalca, ktorý by posúdil mieru zavinenia strán sporu na vzniku dopravnej nehody. Aj podľa názoru odvolacieho súdu závery znaleckého posudku, Ing. Ľubomíra Harineka 1/2015 opodstatňujú prijať záver o tom, že škodu žalobca zavinil sám. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so závermi tohto znaleckého posudku bola na ňom dôkazná povinnosť preukázať mieru zavinenia žalovaného. V konaní zostalo iba v rovine subjektívnych tvrdení žalobcu, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť. Z dokazovania vyplýva, že motorové vozidlo sa v momente nehody nachádzalo meter od stredovej čiary. Táto skutočnosť samá o sebe nepredstavuje porušenie prevenčnej povinnosti ale svedčí o tom, že motorové vozidlo žalovaného sa v čase nehody nachádzalo meter od stredovej čiary, čiže žalovaný riadil motorové vozidlo tak, že si z opatrnosti vytváral od stredovej čiary komunikácie odstup jedného metra. Za situácie, že žalobca vstúpil do jazdného pruhu motorového vozidla v takom rozsahu a zároveň vytočil chodidlo nohy do vedľajšieho jazdného pruhu bez toho, aby sa presvedčil, či sa v tomto pruhu nachádza nejaké motorové vozidlo umožňuje prijať záver, že žalobca vytvoril náhlu neočakávanú prekážku, ktorú žalovaný nemohol predvídať a jej zabrániť. 21. Keďže výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú prijať iný záver, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal v celom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).