Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžk/30/2018

Identifikačné číslo spisu: 8016200857 Dátum vydania rozhodnutia: 22.08.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8016200857.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : O. T., G. XX. Q. XXXX, K. Z. O., G. L. XXXX/XX, právne zastúpený : Mgr. Peter Lindeman, advokát, so sídlom kancelárie v Poprade, Murgašova 86/1, proti žalovanému : Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, za účasti : 1/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Košice, so sídlom v Košiciach, Ďumbierska 14, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Košice, Správa povodia Dunajca a Popradu, so sídlom v Poprade, Levočská 31, 3/ Mesto Poprad, so sídlom v Poprade, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 05. októbra 2016 č. OU-PO-OOP3-2016/038955-02/SLM, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. septembra 2017 č. k. -66 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 10. júla 2018 č. k. -116, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. septembra 2017 č. k. -66 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 10. júla 2018 č. k. -116 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom z 29. septembra 2017 č. k. -66 v spojení s opravným uznesením z 10. júla 2018 č. k. -116 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 05. októbra 2016 č. OU-PO- OOP3-2016/038955-02/SLM (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy“), ktorým Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov (ďalej aj ako „žalovaný orgán verejnej správy“) zamietol odvolanie účastníka správneho konania - žalobcu v konaní pred správnym súdom a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, Odbor starostlivosti o životné prostredie zo 17. júna 2016 č. OU- PP-OSZP-2016/001238-010-HJ (ďalej aj ako „rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy“), ktorým Okresný úrad Poprad, Odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvoinštančný orgán verejnej správy“) rozhodol podľa ustanovenia o vodách a o

zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v pochybnosti, či sa jedná o vodný tok. Správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia a , a a skonštatoval, že s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy i konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania s tým, že v zmysle ustanovenia konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu aj ďalších účastníkov konania v 2/ rade a 3/ rade a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

3. Správny súd ďalej uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie vydané podľa o vodách, ktorým príslušný orgán verejnej správy rozhodol, že presne špecifikované novovytvorené pozemky sú vodným tokom - súčasťou vodnej časti - úpravy vodného toku, ktorý je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., o.z. Košice - Správa povodia Dunajca a Popradu. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný orgán verejnej správy ako príslušný odvolací orgán podľa ustanovenia Správneho poriadku rozhodnutím žalovaného orgánu verejnej správy odvolanie zamietol a rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy potvrdil. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť, nejasnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia, namietal, že žalovaný orgán verejnej správy sa náležite nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami, konkrétne s námietkou zmätočnosti výroku rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy. V hmotnoprávnej rovine namietal, že vodným tokom nemôže byť pozemok, a teda neboli splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia .

4. Ďalej správny súd poukázal na ustanovenia , až ods. 4 a , a o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a ustanovenia až ods. 3 Správneho poriadku a uviedol, že sa nestotožnil s námietkami žalobcu a tieto považuje za nedôvodné. Aj podľa správneho súdu boli splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia , keďže z kúpnej zmluvy z 21. augusta 1985 uzavretej medzi pôvodnou vlastníčkou pozemkov pani M. T. a vtedajším správcom vodného toku, z kolaudačného rozhodnutia vodnej stavby „úprava Velického potoka v časti Mesta Poprad - Veľká“ z 28. novembra 2011 vyplýva, že vodná stavba bola majetkoprávne vysporiadaná a zrealizovaná podľa stavebného povolenia, pričom zo stanoviska orgánu štátneho vodoochranárskeho dozoru z 28. novembra 2011, ktorý vykonal na základe podnetu bývalý Obvodný úrad životného prostredia v Poprade vyplýva, že zásahom do upraveného koryta vodného toku zo strany žalobcu, a to navážaním materiálu na breh vodného toku od začiatku oplotenia žalobcu až po vyústený objekt ČOS, došlo k zúženiu koryta vodného toku, pričom zabratie vysporiadaných pozemkov žalobcom bolo nepochybne preukázané aj následným zameraním a vykonanou identifikáciou parcely č. 2756/1, k. ú. Veľká zo 04. decembra 2014, čo žalobca v žalobe ani nespochybňuje.

5. Správny súd skonštatoval, že nepochybil preto orgán verejnej správy, ak s poukazom na ustanovenie , keďže vznikli pochybnosti o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodol na základe poznania prírodných podmienok, ale aj nepochybných dôkazov uvádzaných vyššie, že ide o vodný tok. V súvislosti s námietkou, že vodným tokom nemôže byť pozemok, správny súd poukazuje na účel a logicky výklad jeho ustanovenia , ktorého cieľom nemôže byť legalizácia neoprávnených zásahov do vodného toku a to konkrétne navážaním materiálu na breh vodného toku, v dôsledku čoho došlo k zúženiu koryta rieky, ako aj na druhú vetu ustanovenia , z ktorého vyplýva, že nie je rozhodujúcim, ako je pozemok po ktorom preteká vodný tok evidovaný v katastri nehnuteľnosti, ale stav zistený vo vodoprávnom konaní.

6. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu v procesnoprávnej rovine. Výrok rozhodnutia

prvoinštančného orgánu verejnej správy obsahuje rozhodnutie vo veci aj s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol ( ), je dostatočne jasný, zrozumiteľný, nevyvoláva žiadne pochybnosti o čom a na základe akého právneho predpisu orgán verejnej správy rozhodol. Na jeho zrozumiteľnosti nič nemení poukaz na kolaudačné rozhodnutie - povolenie na užívanie vodnej stavby z 22. apríla 1982, ani konkretizácia námietky žalobcu, ktorú uplatnil vo vodoprávnom konaní.

7. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného orgánu verejnej správy správny súd zdôraznil, že odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, v rozhodnutí žalovaný orgán verejnej správy podrobne opísal z akých podkladov a zistení vychádzal pri právnom posúdení veci, reagujúc na odvolacie námietky žalobcu správne citoval príslušnú právnu úpravu a aj keď odôvodnenie mohlo byť konkrétnejšie, toto pochybenie nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pričom správnemu súdu sa nejavilo účelné a hospodárne inak zákonné rozhodnutie účelovo zrušovať, len aby sa zopakoval proces, ktorého výsledkom bude rozhodnutie s rovnakým obsahom.

8. Z uvedených dôvodov správny súd podľa ustanovenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k námietke ďalšieho účastníka konania v 3/ rade, že s Mestom Poprad orgány verejnej správy nekonali ako s účastníkom konania správny súd poukazuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí vodoprávneho konania spolu s predvolaním na pojednávanie konané 01. júna 2016 spojené s miestnou obhliadkou bolo doručované aj Mestu Poprad (Mestu Poprad doručené 23.mája 2016), rovnako mu bolo zasielané na vedomie aj rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy a rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy (Mestu Poprad doručené 17. októbra 2016).

9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovení , a . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v ustanoveniach a . Preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

10. Rozhodnutie správneho súdu napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas podanou kasačnou sťažnosťou (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobcu“), v ktorej sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy a vec vráti žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov kasačného konania.

11. Žalobca napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia - správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí a považuje ho za nesprávne, pričom výklad a použitie ustanovenia správnym súdom nie je správny. Tiež podľa žalobcu správny súd nesprávne posúdil aj jeho námietky v procesnoprávnej rovine. Nesúhlasí so záverom správneho súdu, že odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobuje ich nepreskúmateľnosť.

13. Žalobca má za to, že odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy sú skutočne neprehľadné, nedostatočné, nezrozumiteľné a nedá sa z nich zistiť, prečo orgány verejnej správy rozhodli tak, ako rozhodli. Žalovaný orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia takmer doslovne cituje obsah správneho spisu ako aj obsah odvolania účastníka správneho konania - žalobcu v konaní pred správnym súdom, ale vôbec sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberá tým, aby konkrétne uviedol, v čom sú žalobcom namietané nedostatky nesprávne, prečo na nich žalovaný orgán verejnej správy neprihliadol, resp. ako ich vyhodnotil. Žalovaný orgán verejnej správy len bez ďalšieho citoval a poukázal na zákonné ustanovenia a záverom sa obmedzil na všeobecné konštatovanie. Absolútne žiadnym spôsobom sa

nevenoval námietkam účastníka konania - žalobcu v konaní pred správnym súdom, ktoré boli obsahom jeho odvolania proti rozhodnutiu prvoinštančného orgánu verejnej správy. Tento postup a rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy nemožno podľa žalobcu označiť za spravodlivé.

14. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník v 3/ rade a uviedol, že má záujem na tom, aby bolo vydané zákonné rozhodnutie, či v danom prípade ide o vodný tok, prirodzené koryto, resp. umelé koryto nakoľko tieto ležia na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú na území Mesta Poprad, katastrálne územie Veľká, preto ďalší účastník v 3/ rade trvá na svojom stanovisku zo 04. apríla 2017 a stotožňuje sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti žalobcu a navrhuje kasačnému súdu aby zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy a vec vráti žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

15. Podľa ustanovenia a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa ustanovenia správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa ustanovenia správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa ustanovenia žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutí orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. Podľa ustanovenia kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

20. Podľa ustanovenia kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v (ďalej len „sťažovateľ“).

21. Podľa ustanovenia na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

22. Podľa ustanovenia ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie a ustanovenie ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti

(ustanovenie ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie ), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie a ustanovenie ) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia , ustanovenia a ustanovenia a postupom podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk ) podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , po neverejnej porade senátu (ustanovenie v spojení s ustanovením ) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

24. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného orgánu verejnej správy podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 05. októbra 2016 č. OU-PO-OOP3-2016/038955-02/SLM, ktorým Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov zamietol odvolanie účastníka správneho konania - žalobcu v konaní pred správnym súdom a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, Odbor starostlivosti o životné prostredie zo 17. júna 2016 č. OU- PP-OSZP-2016/001238-010-HJ, ktorým Okresný úrad Poprad, Odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol podľa ustanovenia o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v pochybnosti, či sa jedná o vodný tok.

25. Kasačný súd zdôrazňuje, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených v a že podľa ustálenej súdnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je úlohou správnych súdov pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

26. Ďalej, že podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 s ohľadom aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a musí vždy nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia, s ktorou musí byť v súlade. Orgán verejnej správy je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu a ako aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia.

27. Z pripojených administratívnych spisov kasačný súd zistil, že v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy absentuje v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku jasné a zrozumiteľné zdôvodnenie toho, akými úvahami bol prvoinštančný orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol podľa ustanovenia , že sporné pozemky sú vodným tokom. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že orgán verejnej správy rozhoduje v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary

susedných úsekov vodného toku. Proti rozhodnutiu prvoinštančného orgánu verejnej správy podal účastník konania (žalobca v konaní pred správnym súdom) odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný orgán verejnej správy tak, že rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia síce podrobne opísal skutkové zistenia a dôkazy na základe ktorých rozhodol vo veci, avšak v odôvodnení jeho rozhodnutia rovnako absentuje jasné a zrozumiteľné zdôvodnenie toho, akými úvahami bol žalovaný orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých sa stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy. Tiež v odôvodnení rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy absentuje riadne a úplné vyhodnotenie uplatnených odvolacích námietok účastníka konania.

28. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd však na základe podanej žaloby preskúmal rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. Správny súd však mal v danom prípade vychádzať pri rozhodovaní veci z toho, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a mal ich zrušiť podľa ustanovenia . Ak tak správny súd neurobil a nevzal do úvahy nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nedostatok dôvodov, nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí len rozvinul a preto treba považovať aj rozhodnutie správneho súdu za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Na uvedené musel kasačný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na obsah kasačných dôvodov.

29. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná v zmysle ustanovenia , a preto rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. septembra 2017 č. k. -66 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 10. júla 2018 č. k. -116 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že rozhodnutie správneho súdu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, keď správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správny, ktoré je nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere a rešpektovať právny názor kasačného súdu (ustanovenie ). 30. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie ).

31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.