Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-45-2020.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zast. JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. T.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z. Z., zast. Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, 2. T.. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z. Z., zast. JUDr. Ivan Jurčišin, advokát so sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/16/2017-151 zo dňa 11.09.2019, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 %.
Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou podielu vo výške X/X na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese K., obec K., katastrálne územie K., vedených na LV č. XX ako rodinný dom, súpisné číslo XX, parcela č. XXX; záhrady, parcela č. XXX o výmere XXX m2; zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX o výmere XXX m2 a záhrady, parcela č. XXX o výmere X.XXX m2, toho času zapísaných na T.. B. I., nar. XX.XX.XXXX a M. I., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, v podiele X/X, titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou N XX/XXXX, V XXX/XXXX. Žalobkyňa má voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 CSP, § 2 ods. 1, 2 OZ, § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 1, 2, § 123 a § 132 ods. 1 OZ. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho práva k predmetu sporu. Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/56/2003. Dôvodil aj tým, že vhodným a užitočným prostriedkom na určenie vlastníckeho práva je bezosporu podanie žaloby na súd. Z dokazovania vyplynulo, že podiel X/X, ktoré formálne predala žalobkyňa žalovaným v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice bol úkon, ktorý robili len naoko a nemala v úmysle žalobkyňa tento podiel predať a v podstate ani žalovaný v 1. a 2. rade tento podiel kúpiť. Pokiaľ išlo o neplatnosť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, konštatoval, že Občiansky zákonník nepozná pojem absolútnej neplatnosti a používa len termín
neplatnosti, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou a nejde o prípad relatívnej neplatnosti, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu (rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 796/2016). Účastník takéhoto úkonu sa môže kedykoľvek domôcť vyslovenia neplatnosti. Medzi stranami sporu došlo k prevodu podielu na nehnuteľnosti, ktorá patrila žalobkyni a v ktorej aj býva, na základe potreby žalovaných v 1. a 2. rade, aby bol schválený úver z Prvej stavebnej sporiteľne. V roku 2003 poskytnutý úver použili na kúpu nehnuteľnosti v C. a vo Z. Z.. Tieto kúpy sa reálne aj uskutočnili. Nebolo preukázané v konaní, že žalobkyni bola vyplatená kúpna cena stanovená v kúpnej zmluve, a to ani pred, ani po podpise kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade okolnosti, ktoré uvádzala žalobkyňa v žalobe nespochybňoval, žalovaná v 2. rade poukázala na to, že s prostriedkami patriacimi do BSM disponoval žalovaný v 1. rade, nemala vedomosť o účele návštevy notárskeho úradu pri podpise zmluvy a až po dvoch rokoch po podpise zmluvy sa dozvedela, že je vlastníčkou podielu na tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ išlo o to, že bolo potrebné prednostne vypočuť žalobkyňu a až následne žalovaných v 1. a 2. rade, s týmto sa vyporiadal súd prvej inštancie tak, že táto postupnosť nebola žiadúca v takom zmysle, ako to odôvodňovala žalovaná v 2. rade. Žalobkyňa je osobou, ktorá zdravotne nie je spôsobilá zúčastňovať sa výsluchov pred súdom a v podstate dôvody boli zhrnuté v žalobe, o čom vlastne nebolo pochybností. Rovnako súd prvej inštancie nevidel dôvod na to, aby vypočul notára, ktorý spísal vo forme notárskej zápisnice kúpnu zmluvu, keďže podľa textu tejto zmluvy finančné prostriedky neboli odovzdávané pred notárom alebo na notárskom úrade, ale mali byť odovzdané pred podpisom zmluvy. Preto dospel k záveru, že touto zmluvou sa sledoval žalovanými v 1. a 2. rade iný cieľ, získať úver z Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., a preto takýto úkon bez vyplatenia kúpnej ceny a reálnej kúpy a podieľania sa na údržbe a prevádzkovaní domu alebo celej nehnuteľnosti bol hodnotený súdom prvej inštancie ako úkon, robený v rozpore s dobrými mravmi. Nárok žalobkyne nepovažoval za premlčaný, keďže išlo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zistil, že skutočne nastali okolnosti, ktoré je potrebné hodnotiť v prospech žalobkyne, a teda žalobe vyhovieť.
3. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. V zmysle zásady úspechu priznal žalobkyni v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 2. rade. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže toto podľa jej názoru dospel k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a nesprávnemu právnemu záveru. Podľa názoru žalovanej v 2. rade, súd konajúci vo veci nekriticky prijal tvrdenia žalobkyne a žalovaného v 1. rade bez toho, aby vykonal navrhované dôkazy zo strany žalovanej v 2. rade. Z tohto konania, ako aj z iných konaní alebo úkonov medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je zrejmé, že žalovanú v 2. rade chceli vyblokovať z majetku, ktorý by mal patriť do BSM. Tvrdila, že boli použité prostriedky spoločné do rekonštrukcie tohto domu, ktorého podiel získali kúpnou zmluvou. Žalobkyňa nemala príjem na to, aby ona mohla investovať do rekonštrukcie domu. S finančnými prostriedkami výlučne disponoval žalovaný v 1. rade, a pokiaľ aj nehnuteľnosť vo Z. Z. užívala rodina žalovaných, v podstate bola táto nehnuteľnosť darovaná po predošlej kúpe žalobkyňou ako matkou, žalovanému v 1. rade ako synovi. Domnieva sa, že žalovaný v 1. rade má zmluvu uzavretú s Prvou stavebnou sporiteľnou a mohol ju aj predložiť. Čo je ďalej dôležité, je potrebné konštatovať, že nedostatok vážnosti vôle sa môže považovať len v prípade, že takúto zmluvu nemá vôľu uzavrieť ani jedna zmluvná strana. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/290/2003, čo v tomto prípade neplatí. Ďalej tiež zdôraznil, že žalobkyňa podala žalobu až po XX rokoch, kedy bolo manželstvo žalovaných v 1. a 2. rade rozvedené. Žalovaná v 2. rade poukázala tiež na to, že podľa jej názoru neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení zo strany žalobcu. Rozsudok sa zdá nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, resp. zmeniť toto rozhodnutie, žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. K tomuto odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na to, že rozsudok súdu prvej inštancie práve naopak reagoval na všetky okolnosti zistené vo veci a vec riadne a správne aj odôvodnil. Všetky podstatné skutočnosti v tomto rozsudku uviedol vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam a na to použil aj správne právne posúdenie. Súd konajúci vo veci v konečnom dôsledku ani nemusí odpovedať na všetky otázky, dôležité je, aby sa zaoberal významnými skutočnosťami. Súd musí vychádzať aj z toho, aby sa zachovala spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. K odvolaniu žalovanej v 2. rade vyjadril sa aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že tento uznal nárok žalobkyne v celom rozsahu. Poukázal na to, že hoci bola zmluva uzavretá notárskou zápisnicou, reálne nebol záujem na tom, aby sa uzavrela kúpna zmluva. Kúpna cena nikdy nebola uhradená, ani pred podpisom zmluvy. Dôvodom pre
nadobudnutie tohto podielu bolo získanie úveru na kúpu bytu v C. a kúpu garáže vo Z. Z.. Preto existuje jednoznačný záver, že tu bol nedostatok vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a splniť podmienky tam uvedené. Takýto úkon možno hodnotiť ako právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Rovnako je potrebné vychádzať aj z vyjadrení žalovanej v 2. rade, ktorá k samotnému úkonu mala nejednoznačné stanovisko.
6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Poukázala na to, že trvá na svojom odvolaní a dôvodoch trvá. Predovšetkým, že rozsudok je nepreskúmateľný. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila aj k vyjadreniu žalovaného v 1. rade. Naďalej trvala na tom, že nebola preukázaná naliehavosť právneho záujmu žalobkyňou na určení vlastníckeho práva. Rovnako, že žalobkyňa nepreukázala, že neprevzala peniaze od žalovaných v 1. a 2. rade pred podpisom zmluvy. Išlo po celú dobu len o špekulatívny úkon v snahe vyblokovať a zmeniť masu BSM. Následne žalovaná v 2. rade oznámila podaním z 12.02.2020, že žalobkyňa stratila aktívnu legitimáciu pre podanie tejto žaloby. Vzhľadom k tomu, že darovala v roku 2020 svoj podiel X/X výlučne žalovanému v 1. rade. Predkladala LV č. XX, k. ú. K., z ktorého vyplýva, že žalovaný v 1. rade je spoluvlastník podielu X/X pod B2 a pod B3 sú vedení ako podieloví spoluvlastníci X/X žalovaní v 1. a 2. rade. Poukázala na to, že takéto konanie sa prieči dobrým mravom. Na toto podanie reagovala žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že darovala svojmu synovi podiel, ktorý nebol však predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania je určenie vlastníctva k podielu X/X vedené na žalovaných v 1. a 2. rade, teda ten podiel, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy uzavretej notárskou zápisnicou na Notárskom úrade B.. B. I.. Teda neexistuje dôvod, ktorý naznačuje žalovaná v 2. rade, a to je strata procesnej spôsobilosti na strane žalobcu.
7. K tomuto podaniu žalovanej v 2. rade rovnako sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý tiež považoval tvrdenia žalobkyne za nezmyselné a v rozpore so základným logickým uvažovaním. Predmetom sporu bol podiel X/X na nehnuteľnosti, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade, tento naďalej je vedeným na LV č. XX, k. ú. K. na žalovaných v 1. a 2. rade a práve žalobkyňa, ktorá v súčasnosti nie je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka, sa domáha takéhoto určenia.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal konanie, ako aj rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté odvolaním zo strany žalovanej v 2. rade podľa ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné.
9. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca na jednej strane a na strane druhej žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako kupujúci podpísali kúpnu zmluvu, ktorá bola spísaná formou Notárskej zápisnice sp. zn. N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX dňa 03.03.2003 na Notárskom úrade B.. B. I. v K.. Predmetom kúpnej zmluvy bol podiel vo výške X/X na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese K., obec K., katastrálne územie K., vedených na LV č. XX ako rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXX s príslušenstvom, záhrady na parcele č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXX o výmere XXX m2 a záhrady na parcele č. XXX o výmere X.XXX m2. Hodnota týchto nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca B. C. predstavovala sumu 400.320,00 Sk, pričom podiel predstavoval hodnotu 133.440,00 Sk (4.429,40 eur). Podľa čl. VI. tejto kúpnej zmluvy mala byť dohodnutá kúpna cena vo výške 400.000,00 Sk (13.277,57 eur) vyplatená žalobkyni pred podpisom zmluvy.
10. Podľa listu vlastníctva č. XX, katastrálne územie K., obec K., okres K. sú žalovaní spoluvlastníkmi podielu na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach vo veľkosti X/X, kde ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva N XX/XXXX, V XXX/XXXX.
11. Podľa listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Y., obec C. - V. I., okres C. sú žalovaní vlastníkmi bytu č. XX, X. poschodie, J. XX, C. v podiele X/X. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva a záložná zmluva V XXXX/XX zo dňa 15.04.2005 - v. z. 508/05.
12. Podľa listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Z. Z., obec Z. Z., okres O., sú žalovaní vlastníkmi garáže na parcele XXXX/XX, súpisné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva V - XXXX/XX - XXX/XXXX.
13. Z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., zo dňa 11.03.2003 vyplýva, že na účet žalovaného v 1. rade z medziúveru č. XXXXXXX X XX poukazujú finančné prostriedky v sume 320.000,00 Sk (10.622,05 eur).
14. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 09.05.2003 uzavretej medzi Bytovým družstvom O. a žalobkyňou, bol tejto prenechaný do užívania družstevný byt č. X na Z. XX vo Z. Z.. Z predložených listinných dôkazov - Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 04.11.2004 je zjavné, že vlastníčkou bytu č. X na prízemí bytového domu, súpisné číslo XXX, Z. XX, Z. Z., bola žalobkyňa, ktorá ho na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.01.2007 previedla na svojho syna - žalovaného v 1. rade.
15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokoch u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym právnym skutkovým zisteniam, a to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/05).
20. Súd 1. inštancie s dostatočným spôsobom vyporiadal s dôvodmi podanej žaloby a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Správne sa zaoberal naliehavosťou právneho záujmu a v tomto smere je odôvodnenie súdu 1. inštancie dostatočne zrozumiteľné.
21. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu, čo v prejednávanej veci bol dôvod podanej žaloby.
22. V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť poskytnutie úveru pre žalovaných v 1/ a 2/ rade. Keďže predmetná „kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Túto okolnosť potvrdila aj samotná odvolateľka, ktorá nevedela bližšie vysvetliť dôvod podpisu zmluvy na notárskom úrade. Svoju prvú výpoveď následne poopravila, čo nemožno vyhodnotiť v jej prospech, naopak pôsobí ako účelový postup.
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky
ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). Preto odvolacie námietky žalovanej v 2. rade o neexistencii naliehavého právneho záujmu a nepreukázaní absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy neobstojí.
24. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu 1. inštancie a dospel k záveru, že je riadne odôvodnený. V rozhodnutí je opísaný skutkový stav ( body12 - 17 rozsudku súdu 1. inštancie) , uviedol ustanovenia, podľa ktorých vec právne posúdil ( body 19 - 26 rozsudku súdu 1. inštancie ) a vysporiadal sa z argumentami žalobkyne, rovnako ako aj s argumentami žalovanej v 2. rade ( body 42 - 49 rozsudku ). Preto považoval v tomto smere odvolanie žalovanej za nedôvodné.
25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
26. Na záver odvolací súd uvádza, že argumenty žalovane v 2. rade týkajúce sa majetku patriaceho do BSM žalovaných, sú predmetom iného právneho vzťahu a ich vzájomného vysporiadania. Ďalej sa nestotožnil s podaním žalovanej v 2. rade, týkajúceho sa straty aktívnej legitimácie žalobkyne z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu darovacou zmluvou na žalovaného v 1. rade. Z pripojeného listu vlastníctva č. vyplýva, že žalobkyňa previedla podiel , ktorý bol zapísaný ako jej vlastníctvo pod B1/ . Podanou žalobou sa však žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k podielu 2/6 pod B3/ , ktorý je zapísaný v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, z dôvodov uvedených žalobe. Preto niet dôvodu spochybňovať aktívnu legitimáciu žalobkyne ( určite nie z dôvodu, že prevodom podielu pod B na žalovaného v 1. rade už nie je žalobkyňa zapísaná na liste vlastníctva, čo by malo za následok stratu aktívnej legitimácie. Žalobkyňa sa môže domáhať určenia vlastníckeho práva naďalej k podielu B 3/ za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré vyplývajú z odôvodnenia rozsudku v bodoch 50 - 52 rozsudku súdu 1. inštancie ).
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu 1. inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, to znamená, v zmysle zásady úspechu. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa v celom rozsahu, preto jej vo vzťahu k žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
29. O trovách odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 257 CSP. Žalovaný v 1. rade vyslovil súhlas so žalobou a rovnako v odvolacom konaní svoj postoj nezmenil. Keďže náhrada trov konania je upravená v Civilnom sporovom konaní medzi opozitnými stranami sporu, odvolací súd vychádzal z okolností prejednávanej veci, nemenného postoja žalovaného v 1. rade a rozhodol tak, že náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nepriznal.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).