Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

2017, pričom dovolanie proti nemu bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/149/2018-322 zo dňa 27.08.2019 zamietnuté. 4. Podaním zo dňa 08.11.2018, doručeným

úkon urobený (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 149/2018). 12. Pokiaľ ide o prvú časť žaloby a to určenie neúčinnosti rozhodnutia

1Obdo/56/2017 oproti rozhodnutiam vo veciach odporovateľnosti mimo konkurzu (4Cdo/149/2018), kde je teda rozdielna rozhodovacia prax. Pochybnosti vyslovil aj vo vzťahu1Obdo/56/2017 oproti rozhodnutiam vo veciach odporovateľnosti mimo konkurzu (4Cdo/149/2018), resp. pochybnosti o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom

vedieť“ (k tomu viď rozsudok najvyššieho súdu z 27. augusta 2019, sp. zn. 4Cdo/149/2018). 15. Dovolací súd zároveň uvádza, že pri rozhodovaní o žalobe o neúčinnosť

ňom dovodiť (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2008, sp. zn. 4 Cdo 149/2018), je možné konštatovať, že okrem personálneho prepojenia dlžníka s konateľomvyššie označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2008, sp. zn. 4 Cdo 149/2018 a z neho vyplývajúce právne závery. V situácii, že dňa 12.07.2019 došlo preukázateľne

vedieť" (k tomu viď rozsudok najvyššieho súdu z 27. augusta 2019, sp. zn. 4Cdo/149/2018). Pod slovným obratom "tento úmysel musel byť druhej strane známy" sa rozumie

vedieť“ (k tomu viď rozsudok najvyššieho súdu z 27. augusta 2019, sp.zn. 4Cdo/149/2018). K samotnému ustanoveniu § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka dovolací súd

v prospech ktorej bol právny úkon urobený (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 149/2018). Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť

v prospech ktorej bol právny úkon urobený (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 149/2018). Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť