Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Urto/7/2019

Identifikačné číslo spisu: 4019200136 Dátum vydania rozhodnutia: 04.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4019200136.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M v trestnej veci odsúdeného K. V., v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, na neverejnom zasadnutí konanom 4. septembra 2019 v Bratislave o odvolaní odsúdeného K. V. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo 17. júna 2019, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného K. V. z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom pod sp. zn. zo 17. júna 2019 rozhodol podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) o uznaní a vykonaní peňažného trestu vo výške 23.597,15 € a trov súdneho konania vo výške 4.869,65 €, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu pre Krakov - Krowodrza, Poľská republika, sp. zn. K zo 16. októbra 2017 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Krakove, sp. zn. z 2. februára 2018, ktorými bol odsúdený K. V. uznaný za vinného zo spáchania daňového trestného činu podľa článku 56, TDZ v nadväznosti na , TDZ, v nadväznosti na , , 4, 27 TDZ v nadväznosti na , TDZ Poľskej republiky, na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odsúdený K. V. odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, nakoľko nemá vedomosť o tom, že vystupoval ako predseda spoločnosti O. F. s.r.o. (č. l. 68).

Odvolanie odsúdeného bolo zaslané Krajskej prokuratúre v Nitre na vyjadrenie, ktorá sa do času rozhodovania o odvolaní odsúdeného nevyjadrila (č. l. 72).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd") na podklade podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Prioritne najvyšší súd poznamenáva, že posúdenie otázky spáchania skutku uvedeného v osvedčení nespadá do rámca konania o uznaní a výkone rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie vedeného v Slovenskej republiky a je výlučne v kompetencii príslušných orgánov Poľskej republiky. Konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie realizované vecne a miestne príslušným súdom, na základe podkladov poskytnutých justičným orgánom štátu pôvodu, nie je konaním vo veci samej a v zmysle aktuálnej právnej úpravy je konaním, ktoré má neverejný a písomný charakter.

Odsúdený K. V. je občanom Slovenskej republiky, na území ktorej má zároveň trvalý pobyt a teda bola splnená podmienka uvedená v § 4 zákona.

Vo veci rozhodoval príslušný krajský súd (§ 9 ods. 2 zákona) na základe slovenského prekladu doručeného osvedčenia o vydaní rozhodnutia o peňažnej sankcii (ide o osvedčenie podľa čl. 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie). V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona bolo o uznaní a vykonaní rozhodnutia rozhodnuté na neverejnom zasadnutí formou rozsudku, čomu predchádzalo písomné vyjadrenie prokurátora a právne relevantný postup príslušných orgánov konajúcich v posudzovanej veci.

Pokiaľ ide o otázku posudzovania trestnosti skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, najvyšší súd poukazuje na to, že K. V. bol v štáte pôvodu „právoplatne" odsúdený za protiprávne konanie zakladajúce podvodné konanie, v prípade ktorého zákon vylučuje skúmanie obojstrannej trestnosti (§ 3 ods. 3 s poukazom na § 3 ods. 1, ods. 2 zákona).

Najvyšší súd teda znovu súhrnne len v stručnosti uvádza, že slovenské súdy nemajú právomoc v danom konaní preskúmavať správnosť skutkových zistení štátu pôvodu (platí všeobecná zásada vzájomného uznávania rozhodnutí). Základným filozofickým princípom uznania cudzieho rozhodnutia je totiž zákaz preskúmavania uznávaného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko uznávajúci súd je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a jeho právnymi závermi.

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd nemohol akceptovať námietku odsúdeného, že nemal vedomosť o tom, že vystupoval ako predseda spoločnosti O. F. s.r.o., nakoľko táto nepatrí do prieskumnej kompetencie najvyššieho súdu.

Nakoľko nebol zistený žiadny iný dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 12 zákona Z. z., preto správne a v súlade so zákonom podľa § 13 ods. 1, ods. 2 zákona Krajský súd v Nitre rozhodol o uznaní, vykonaní a uložení peňažnej sankcie.

Podľa § 13 ods. 2 zákona, ak rozhodnutím o peňažnej sankcii bola uložená peňažná sankcia podľa § 2 písm. b) prvého bodu, krajský súd vo svojom rozhodnutí rozhodne o uložení peňažného trestu. Náhradný trest odňatia slobody za nevykonaný peňažný trest môže krajský súd uložiť, len ak justičný orgán štátu pôvodu v osvedčení takú možnosť pripustil, pričom trestná sadzba uloženého náhradného trestu nesmie presiahnuť hranicu, ktorá je v osvedčení týmto orgánom uvedená a zároveň hranicu trestnej sadzby náhradného trestu podľa .

Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, že Krajský súd v Nitre neaplikoval druhú vetu citovaného ustanovenia, keď neuložil náhradný trest odňatia slobody v prípade, že by peňažný trest nebol zo strany odsúdeného vykonaný, pričom Poľská republika ako štát pôvodu v osvedčení súhlasil s uložením náhradného trestu v maximálnej výmere 100 dní (č. l. 25). Aj napriek skutočnosti, že ide o fakultatívnu možnosť súdu, uloženie náhradného trestu odňatia slobody je určitou formou ,,donútenia" odsúdeného na zaplatenie peňažného trestu a podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné ukladať náhradný trest odňatia slobody v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky. Keďže odvolanie podal iba odsúdený, v zmysle zásady zákazu reformatio in peius, najvyšší súd nebol oprávnený uložiť náhradný trest odňatia slobody.

Podľa § 13 ods. 5 zákona, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uznaní a výkone, súd vyzve povinného, aby peňažnú sankciu zaplatil do pätnástich dní; ak nebol uložený náhradný trest odňatia slobody, súd povinného súčasne upozorní, že inak sa bude zaplatenie vymáhať. Po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie peňažnej sankcie zašle rovnopis rozhodnutia o uznaní a výkone spolu s osvedčením a rozhodnutím o peňažnej sankcii bez odôvodnenia orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak súd ukladá náhradný trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona Justičná pokladnica môže na písomnú žiadosť povinného, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s povinným písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. K uvedenému treba zároveň dodať, že odloženie povinnosti zaplatiť peňažnú sankciu, resp. povolenie na jej splácanie a otázky s tým súvisiace, sú otázky pre ďalšie vykonávacie konanie.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.