Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: Z. F. Z., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, N. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, Vodná č. 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, 974 01 Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101310700/2019 zo dňa 30.05.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 09.08.2019, podanou na poštovú prepravu v ten istý deň a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 12.08.2019 sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101310700/2019 zo dňa 30.05.2019, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania.

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy

2. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 podľa ust. (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu Z. F. Z., Č.É. D. XXXX/XXX, M., rozdiel dane v sume 49 113,94 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015, ku ktorému dospel odpočítaním dane vyrubenej podaným daňovým priznaním (doručeným dňa 18.02.2016) v sume 1 496,55 Eur od dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 50 610,59 Eur.

3. V jeho odôvodnení Daňový úrad Košice uviedol, že vykonal u vyššie uvedeného daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, ktorej výsledkom bol zistený rozdiel dane v sume 49 113,94 Eur. O výsledku uvedenej daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 23.11.2018 protokol č. 102315716/2018, ktorý zaslal daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným. Vyjadrenie daňového subjektu obsahovalo pripomienky, bez predloženia dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Za účelom prerokovania pripomienok daňového subjektu sa uskutočnilo ústne pojednávanie o priebehu ktorého bola spísaná zápisnica č. 100358986/2019 a na ktorom správca dane konštatoval, že vyrubovacie konanie ukončil v kontexte porušení uvedených v protokole. Z protokolu taktiež vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 vykázal základ dane v sume 7 877,14 Eur a priznal daňovú povinnosť v

sume 1 496,65 Eur, čo je o 49 113,94 Eur menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Daňový subjekt vykázal v daňovom priznaní príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - príjmy zo živnosti - v sume 463 149,98 EUR a prislúchajúce výdavky v sume 457 241,71 EUR. Najväčšiu časť daňových výdavkov tvorili výdavky na zásoby - nákup tovaru. Kontrolovaný daňový subjekt v roku 2015 tovar nakupoval v hotovosti od rôznych dodávateľov, pričom nákup tovaru bol účtovaný na základe výdavkových pokladničných dokladov, ktoré boli vyhotovované prevažne koncom mesiaca na základe viacerých pokladničných dokladov vyhotovených elektronickými registračnými pokladnicami rôznych dodávateľov. Vzhľadom k tomu, že u daňového subjektu už bola vykonaná kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, pri ktorej boli zistené nedostatky spočívajúce v nepravosti pokladničných dokladov, bola kontrola na dani z príjmov zameraná predovšetkým na preverenie pokladničných dokladov, ktoré mali preukázať nákupy tovaru. Doklady boli preverované podľa jednotlivých dodávateľov zaslaním dožiadaní na príslušný daňový úrad, resp. využitím interných informačných zdrojov (informačného systému finančnej správy). Zo zistení správcu dane, ktoré majú vplyv na zistený rozdiel na dani vyplýva, že pokiaľ ide o dodávateľov daňového subjektu (obchodné spoločnosti AZIA CENTRUM s.r.o., BOONG, spol. s r.o., HELVS s.r.o., INDIMEX s.r.o., INNTEX, s.r.o., KEVINSPOL SK, s.r.o., MEKY SK s.r.o., Meli company s.r.o., POLO TRADE s.r.o., SKARJA Slovakia, s.r.o., CAIFA spol. s r.o, CONCRETE s.r.o., DIGRESS textil s.r.o., ENIKI BENIKI, s.r.o., EU- SHOES s.r.o., FEI FAN s.r.o., HAKONA s.r.o., Interza s.r.o., Just Play Slovakia s.r.o., LEGO s.r.o., L.S.O. s.r.o., LU KAI, s.r.o., MCD Plus, s.r.o., REAL Store s.r.o., Valentina, s.r.o., POLIA, s.r.o., ROC trade s.r.o., KLIMA plus, s.r.o., G.H. import s.r.o., TOPWIN s.r.o.) správca dospel na základe viacerých dôkladne preverených okolností k spoločnému záveru, že pokiaľ ide o správcom dane špecifikované pokladničné doklady, na základe ktorých bol účtovaný a preukazovaný nákup tovaru (tepláky, rifle, tričká, legíny, mikiny, blúzky, šaty, pulóvre, botasky, tenisky, hračky, hodinky a iné) od týchto dodávateľov, tieto pokladničné doklady sa v kontrolných záznamoch elektronických registračných pokladníc uvedených dodávateľov nenachádzali, čo znamená, že dodávatelia tieto pokladničné doklady nevystavili a tovar na nich uvedený daňovému subjektu Z. F. Z. nedodali. Z tohto dôvodu preto správca dane výdavky zaúčtované ním špecifikovanými výdavkovými pokladničnými dokladmi, na základe preverovaných pokladničných dokladov neuznal ako daňový výdavok v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. O uvedených zisteniach bol daňový subjekt prostredníctvom svojho zástupcu oboznámený v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101850550/2018 zo dňa 20.09.2018, v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102132878/2018 zo dňa 29.10.2018 a v zápisnici č. 102206707/2018 zo dňa 09.11.2018. K jednotlivým zisteniam správcu dane sa zástupca daňového subjektu vyjadril: „Beriem na vedomie“. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane ďalej uvádza, že v účtovníctve daňového subjektu Z. F. Z. za účtovné obdobie rok 2015 sa nachádzajú pokladničné doklady vystavené elektronickou registračnou pokladnicou dodávateľa D-log s.r.o., na základe ktorých je účtovaný nákup tovaru v marci 2015 a preskladnenie tovaru v máji 2015. Z odpovede na dožiadanie č. 100723970/2018 zo dňa 12.04.2018 vyplynulo, že preverované pokladničné doklady, ktoré mali byť vystavené elektronickou registračnou pokladnicou daňového subjektu D-log s.r.o. nie je možné z tam uvedených dôvodov preveriť. Na základe tejto skutočnosti, ako aj na základe vyjadrení bývalého konateľa spoločnosti D-log s.r.o., ako aj zástupcu kontrolovaného daňového subjektu C.. F., správca dane konštatoval, že výdavky zaúčtované výdavkovým pokladničným dokladom VPD051 zo dňa 31.07.2015 na základe preverovaných pokladničných dokladov, nie sú daňovým výdavkom v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu nemožnosti preveriť pokladničné doklady, po vypočutí bývalého prokuristu, správca dane takisto neuznal za daňové výdavky v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, výdavky zaúčtované výdavkovým pokladničným dokladom VPDO11 zo dňa 28.02.2015 v sume 27 130,12 EUR na základe preverovaných pokladničných dokladov vystavených elektronickou registračnou pokladnicou dodávateľa Insia L-M s.r.o., na základe ktorých bolo daňovému subjektu Z. F. Z. účtované sprostredkovanie odevov a obuvi vo februári 2015. Pokiaľ ide o ostatné zistenia týkajúce sa zaúčtovaných hotovostných výdavkov, správca dane dôvodil, že keďže na základe svojich zistení neuznal za daňové výdavky nákup tovaru zaúčtovaný na základe výdavkového pokladničného dokladu , ktorý bol vystavený na základe 46 dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou rôznych dodávateľov v celej sume 31 942,92 EUR (bez DPH), je nutné uvedenú sumu z dôvodu zahrnutia sumy 12 051,50 EUR do nedaňových výdavkov o túto sumu (12 051,50 EUR) neuznané daňové výdavky znížiť. Taktiež správca dane neuznal za daňový výdavok v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sumu 849,92 EUR

zo sumy 2819,52 EUR zaúčtovanú na základe výdavkového pokladničného dokladu , ktorý bol vystavený na základe 6 dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou rôznych dodávateľov, pričom z toho 2 doklady sú vystavené dodávateľom TESCOMA v sume 153,28 EUR s DPH a 696,64 EUR (spolu 849,92 Eur) s DPH. Zástupca kontrolovaného daňového subjektu C.. U. F. sa v tejto súvislosti vyjadril, že sa jedná o nedaňové výdavky, ktoré boli omylom zaúčtované. Správca dane v nadväznosti na svoje závery poukázal na to, že k nim dospel po zrelej úvahe a vyhodnotení všetkých zistení v súlade so základnými zásadami daňového konania (§ 3 zákona č. 56312009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správcom dane vykonávaná daňová kontrola bola zameraná na preverenie uskutočnenia predaja tovarov a poskytnutia služieb dodávateľmi uvedenými na pokladničných dokladoch, na základe ktorých si daňový subjekt Z. F. Z. uplatnil daňové výdavky. Správca dane sa pri kontrole zameral nielen na obsahovú stránku predmetných pokladničných dokladov, ale predovšetkým na preverenie skutkového stavu veci, na realitu predaja tovaru a to vo všetkých vzájomných súvislostiach a s ohľadom na skutočnosť, či došlo k predaju tovaru a poskytnutiu služieb dodávateľmi uvedenými na pokladničných dokladoch, ktoré by predstavovali preukázateľnosť výdavku alebo iba deklarovanie hospodárskej činnosti s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu. Daňový subjekt je povinný správcovi dane predložiť akékoľvek dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, rovnako musí byť opatrný pri výbere svojich obchodných partnerov, aby potom v prípade daňovej kontroly nemal so splnením si dôkaznej povinnosti problém. Daňová kontrola vykonávaná správcom dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Daňovými následkami v konkrétnom prípade je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov. Pritom zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie. Na základe zistených skutočností správca dane konštatuje, že v prípade preverovaných pokladničných dokladov, na ktorých sú ako dodávatelia uvedené vyššie spomenuté spoločnosti, nebolo preukázané reálne dodanie tovaru tak, ako to deklaruje daňový subjekt Z. F. Z. vo svojom účtovníctve, pričom títo dodávatelia nepotvrdili uskutočnenie predaja tovaru ani pravosť pokladničných dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, preverované doklady nevystavili, doklady sa nenachádzali v kontrolných záznamoch elektronických registračných pokladníc. Taktiež v prípade niektorých z uvedených dodávateľov, títo preverované doklady nevystavili, resp. vystaviť nemohli (pokladničné doklady boli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s daňovým kódom pokladnice, ktorý bol v čase predaja tovaru neplatný. Preverované spoločnosti TOPWIN s.r.o., KLIMA plus, s.r.o., G.H. import s.r.o., sú dlhodobo nekontaktné, nepodávajú daňové priznania a teda svojou nečinnosťou sami deklarujú nevykonávanie ekonomickej činností. Správca dane preto uzavrel, že kontrolovaný daňový subjekt Z. F. Z. zaúčtovaním pokladničných dokladov vystavených elektronickými registračnými pokladnicami, na ktorých sú ako dodávatelia uvedené spoločnosti AZIA CENTRUM, s.r.o., BOONG, spol. s r.o. , HELVS s.r.o., INDIMEX s.r.o., INNTEX, s.r.o., KEVINSPOL SK, s.r.o., MEKY SK s.r.o., Meli company s.r.o., POLO TRADE s.r.o., SKARJA Slovakia, s.r.o., CAIFA spol. s r.o., CONCRETE s. r. o., DIGRESS textil, s.r.o., ENIKI BENIKI, s.r.o., EU - SHOES s. r. o., FEI FAN s. r. o., HAKONA, s.r.o., Interza s.r.o., Just Play Slovakia, s.r.o., L.S.O., s.r.o., LEGO s.r.o., LU KAI, s.r.o., MCD Plus, s.r.o., REAL Store s.r.o., Valentina, s.r.o., POLIA, s.r.o., ROC trade s.r.o., KLIMA plus, s.r.o., G.H. import s.r.o., TOP\VIN s.r.o., D-log s.r.o., Insia L-M s.r.o., do daňových výdavkov, porušil o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), teda že musí existovať súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Na uvedené kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, nakoľko iba v prípade, že je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok. Nesplnením čo i len jednej podmienky pri každom konkrétnom výdavku hrozí postih podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, teda neuznanie výdavku správcom dane. Po zohľadnení všetkých zistených okolností, Daňový úrad Košice neuznal daňovému subjektu Z. F. Z. daňové výdavky v sume 198 317,35 Eur uplatnené na základe pokladničných dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, na ktorých sú ako dodávatelia uvedené vyššie spomenuté spoločnosti, nakoľko došlo k porušeniu ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, keď si daňový subjekt Z.

F. Z. do daňových výdavkov zahrnul výdavky, ktorých vynaloženie nebolo preukázané. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu, pokiaľ ide o zistenia podľa jednotlivých jeho dodávateľov tovaru, ktorých pokladničné doklady neboli uznané za doklad preukazujúci daňový výdavok na nákup tovaru, neobsahovalo žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Dňa 04.02.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s daňovým subjektom, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených vo vyjadrení k protokolu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100358986/2019). Pri ústnom pojednávaní boli daňovému subjektu položené otázky, z odpovedí ktorých vyplynulo, že daňový subjekt nedisponuje dôkazmi, ktoré by potvrdili jeho vyjadrenia uvedené vo vyjadrení k protokolu a že daňový subjekt v roku 2015 neviedol skladovú evidenciu, neboli vystavované príjemky na sklad. K jednotlivým zisteniam správcu dane sa kontrolovaný daňový subjekt mal možnosť vyjadriť v priebehu daňovej kontroly, keď bol prostredníctvom svojho zástupcu priebežne oboznamovaný s jednotlivými zisteniami, viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101217065/2018 zo dňa 20.09.2018, v zápisnici č. 102132878/2018 zo dňa 29.10.2018 a v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102206707/2018 zo dňa 09.11.2018, pričom jeho zástupca sa k zisteniam vyjadril slovami, že berie na vedomie, daňový subjekt ani raz nevzniesol námietku k vypočutiu svedkov pri úkonoch vykonaných dožiadanými správcami dane. Správca dane dôvodí, že nie je úlohou správcu dane presvedčiť daňový subjekt, ale je úlohou daňového subjektu hodnoverne preukázať daňové výdavky, čo v tomto prípade splnené nie je, keďže daňový subjekt preukázal nákup tovaru len pokladničnými dokladmi vyhotovenými elektronickými registračnými pokladnicami, ktoré sa nenachádzajú v kontrolných záznamoch elektronickej registračnej pokladnice jednotlivých dodávateľov, preverované doklady nevystavili resp. vystaviť nemohli (pokladničné doklady boli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou s daňovým kódom pokladnice, ktorý bol v čase predaja tovaru neplatný, dodávatelia nepotvrdili uskutočnenie predaja tovaru ani pravosť pokladničných dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, dodávatelia sú dlhodobo nekontaktní, nepodávajú daňové priznania a svojou nečinnosťou sami deklarujú nevykonávanie ekonomickej činnosti. Iné doklady preukazujúce nákup tovaru od týchto dodávateľov neboli daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly, ani s vyjadrením k protokolu, ani pri prerokovaní pripomienok a dôkazov uvedených vo vyjadrení k protokolu predložené. Ak by tovar bol riadne naložený a prevezený do predajní, ako to tvrdí kontrolovaný daňový subjekt, potom by mal predmetný tovar zaevidovaný v knihe zásob a hlavne by musel disponovať spôsobom prepravy, ktorý by tvoril výdavkovú položku v jeho účtovníctve. Daňový subjekt neviedol skladovú evidenciu, na podnikanie nepoužíval žiadne motorové vozidlo, neúčtoval o nájme motorového vozidla, ani o platbách za dopravy, ktoré by sa dali priradiť k spochybneným nákupom tovaru. K námietke, že daňovému subjektu nebolo umožnené byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky, je potrebné uviesť, že v danom prípade sa nejedná o dôkaz získaný výsluchom svedka, ale o tzv. listinný dôkaz z iných konaní, použitie ktorého pripúšťa v znení neskorších predpisov. Zároveň treba uviesť, že ak správca dane sám vykonal vypočutie svedka, daňový subjekt bol o tom, že bude vypočutý svedok oboznámený, daňový subjekt sa vypočutia svedka nezúčastnil. Vo vyrubovacom konaní správca dane vyčíslil čiastkový základ dane z príjmov podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v sume 205 075,54 EUR. Celkový základ dane bol vypočítaný v sume 210 847,74 EUR (: 1 772,20 EUR + : 205 075, EUR + : 4000, EUR). Z takto vypočítaného základu bola vypočítaná daň v sume 50 610, EUR. Správca dane vo vyrubovacom konaní vyčíslil rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 oproti dani uvedenej daňovým subjektom v daňovom priznaní vo výške 49 113,94 EUR.

4. O odvolaní žalobcu podanému proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 rozhodol žalovaný dňa 30.05.2019 (rozhodnutie č. 101310700/2019) tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 potvrdil.

5. V odôvodnení rozhodnutia č. 101310700/2019 žalovaný zopakoval skutkové a právne závery Daňového úradu Košice vyplývajúce z jeho rozhodnutia č. 100453211/2019, ako aj obsah odvolacích námietok žalobcu, na ktoré reagoval a uviedol, že správca dane daňovou kontrolou, ktorou je na daňové účely potrebné rozumieť podrobné preskúmavanie účtovných prípadov, ako aj všetkých dokladov ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti, preveroval doklady, na základe ktorých daňový subjekt zaúčtoval do daňových výdavkov výdavky, vynaloženie ktorých daňový subjekt preukazoval dokladmi z ERP, vyhotovenými dodávateľmi uvedenými na dokladoch za nákup tovaru (textil, oblečenie, doplnky). Správca dane v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 Daňového poriadku požiadal miestne príslušných správcov dane spoločnosti, uvedených na dokladoch z ERP, ktoré daňový subjekt k daňovej kontrole predložil o preverenie, či sa v kontrolných záznamoch preverovaných ERP nachádzajú predložené doklady a či daná spoločnosť tieto doklady

vyhotovila. Z výsledkov dožiadaní, ktoré správca dane osobitne za každú dožiadanú spoločnosť podrobne uviedol v napadnutom rozhodnutí je zrejmé, ktoré konkrétne doklady sa v kontrolných záznamoch nenachádzali, resp. z akých konkrétnych dôvodov správca dane považoval tieto doklady za nepreukázané za účelom ich uznania do daňových výdavkov. Žalovaný neakceptoval odvolaciu námietku žalobcu, že boli porušené jeho práva vyplývajúce z ustanovenia 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, nakoľko správca dane vypočúval splnomocnenú zástupkyňu spoločnosti ROC trade s. r. o., konateľku spoločnosti SKARJA Slovakia, zástupcu KEVINSPOL SK, s.r.o., konateľa INDÍMEX s.r.o., splnomocneného zástupcu HELVS s. r. o., splnomocnenú zástupkyňu BOONG, spol. s r.o., ako svedkov na ústnom pojednávaní, o ktorom vždy spísal zápisnicu, pričom výpovede svedkov boli použité ako dôkazy proti daňovému subjektu. Žalovaný dôvodil, že zápisnice, ktoré dožiadaný správca dane vyhotovil, neboli zápisnicami vyhotovené z výsluchu svedkov. O výsluch svedka v zmysle § 25 Daňového poriadku ide v prípade, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam, týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe. V prípadoch uvedených spoločností boli zástupcovia spoločností predvolaní na daňový úrad z dôvodu doručenia kontrolných záznamov z ERP, ktoré na evidenciu tržieb používali a ktoré správca dane použil za účelom zistenia, či sú medzi dokladmi kontrolných záznamov aj doklady z ERP predložené daňovým subjektom. Súčinnosť a vysvetlenia, ktoré zástupcovia spoločnosti poskytli sa týkali výlučne dokladov, ktoré mali tieto spoločnosti vystaviť, ich vizuálneho vyobrazenia, tovaru ktorý tieto spoločnosti predávali a predávajú, t. j. boli poskytované informácie, ktoré sa týkali len vlastnej spoločnosti a nie okolností týkajúcich sa daňového subjektu. Dožadovaný správca dane vychádzal pri overovaní skutočností požadovaných v zaslanom dožiadaní z informácií zachytených v písomnej podobe (vzorové pokladničné doklady) alebo na nosičoch dát (CD na ktorých boli uložené kontrolné záznamy). Zástupcovia uvedených spoločností neboli v postavení svedkov, neboli poučení ako svedkovia podľa § 25 Daňového poriadku, čo je podmienkou k tomu, aby správca dane mohol určitú osobu vypočúvať ako svedka a neposkytli správcovi dane svedeckú výpoveď. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že tovar nakúpil od menovaných dodávateľov a správcovi dane predložil daňové doklady vydané týmito dodávateľmi, čím si splnil svoju povinnosť, žalovaný považuje za potrebné uviesť, že z ustanovenia , a Daňového poriadku vyplýva, že daňový výdavok musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Táto preukázateľnosť znamená, že na to, aby správca dane pri daňovej kontrole uznal daňový výdavok, nestačí len predloženie daňového dokladu, ale je potrebné aby skutočnosti deklarované v daňovom doklade boli preukázané. Preto doklady z ERP, ktoré neodrážajú pravdivo skutočnosť, že tovar bol na základe týchto dokladov aj nakúpený a zaplatený, nie sú ako dôkaz použiteľné. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku daňového subjektu, že správca dane neuniesol pri dokazovaní svoje dôkazné bremeno. Nie správca dane ale daňový subjekt je ten, ktorý musí jednoznačne preukázať existenciu materiálneho plnenia od tvrdeného dodávateľa, teda že sumy uhradené na základe predložených dokladov z ERP osvedčujú, že ním preukázané výdavky spĺňajú podmienky pre uznanie za odpočítateľné výdavky v zmysle a dokazujú reálnosť uskutočnenia dodávok tovarov tak, ako boli uvedené v predmetných dokladoch. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Daňový subjekt teda predloží riadne vyplnené daňové priznanie, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Ak však správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dokladov, ktoré daňový subjekt predložil, čo sa v danom prípade stalo, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť a v tomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, aby uvedené pochybnosti vyvrátil. Daňový subjekt správcom dane spochybnené a preverované nákupy tovaru preukazoval pokladničným dokladmi z ERP, ktoré sa nenachádzali v kontrolnom zázname príslušnej ERP dodávateľa, resp. bol na týchto dokladoch uvedený neplatný DKP, t. j. nákup tovaru od spoločností uvedených na dokladoch, nebol jednoznačne preukázaný. Žiadne iné dôkazy, preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, že tovar bol riadne u daných dodávateľov nakúpený, neboli správcovi dane predložené (príjemky na sklad, kniha zásob, výdavky na dopravu a pod.). Doklady svedčiace o predaji nakúpeného tovaru konečným spotrebiteľom, nepreukazujú dodávateľa tovaru. Daňovému subjektu bolo umožnené aby pochybnosti správcu dane odstránil, keďže správca dane ho o zaslaných odpovediach na dožiadanie, aj s vyjadreniami zástupcov dožiadaných dodávateľov priebežne informoval. Ani raz však nebola zo strany daňového subjektu vznesená námietka, aby bolí títo zástupcovia dodávateľov vypočutí ako svedkovia. Daňový subjekt preto nebol pri výkone daňovej kontroly nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z ustanovenia Daňového poriadku. Nepredložil

vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení, takže správca dane nemal dôvod vykonať vo vyrubovacom konaní doplnenie dokazovania. Preto nemal správca dane ani dôvod meniť, resp. upravovať svoje zistenia a závery uvedené v protokole z daňovej kontroly, ktorý je zákonným dôkazným prostriedkom pre vyrubenie rozdielu dane. Kontrolné zistenia a ich vyhodnotenia sa zakladajú na objektívnej skutočnosti, ktorá bola zistená na základe dôkazov uvedených v protokole z kontroly. K argumentácii daňového subjektu že nekontaktnosť dodávateľov, resp. ich zrušenie alebo vymazanie z obchodného registra, nemôže byť na príťaž daňovému subjektu a k nedôvodnému prenášaniu zodpovednosti na daňový subjekt vo vzťahu k daňovej povinnosti jeho obchodných partnerov žalovaný uviedol, že správca dane neuznal výdavky na úhradu tovaru uvedeného na dokladoch z ERP z dôvodu nepreukáznosti dokladov, na základe ktorých daňový subjekt výdavky na ich úhradu zaúčtoval do daňových výdavkov. Vykonaným dokazovaním správca dane jednoznačne spochybnil hodnovernosť dôkazov predložených daňovým subjektom a bolo na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti odstránil. Správca dane, ktorý mal pri daňovej kontrole povinnosť pravdivosť údajov uvedených na predložených dokladoch verifikovať, oprávnene spochybnil ich pravdivosť vzhľadom na zistenie, že doklady sa nenachádzali v kontrolných záznamoch ERP, ktoré ich mali vystaviť, mali odlišné vizuálne zobrazenie ako vzorové pokladničné doklady, spoločnosti, ktoré mali doklady vystaviť, sa na uvedených adresách sídiel spoločností reálne nenachádzali ani nezdržiavali, so správcom dane nekomunikovali, boli v likvidácii, nepodávali daňové priznania, konatelia spoločností neboli dosažiteľní, resp. nevykonávali žiadnu činnosť. Uvedené zistenia správcu dane, týkajúce sa jednotlivých dodávateľov daňového subjektu jednoznačne spochybnili a vyvrátili tvrdenie daňového subjektu, že v roku 2015 mu boli doklady vystavené týmito spoločnosťami a že tovar od nich aj reálne nakúpil. Nedôvodnou uznal žalovaný aj námietku daňového subjektu, že správca dane mal v rozhodnutí uviesť, ktorý tovar, v akom množstve považoval správca dane za nespochybniteľné nedodaný a ktorý tovar, v akom množstve nevedel daňový subjekt preukázať. Správca dane pri každom posudzovanom dodávateľovi uviedol čísla dokladov, ktoré neboli u toho konkrétneho dodávateľa v ERP zaevidované a okrem toho na stranách 56 až 63 rozhodnutia uviedol všetky neuznané doklady (v počte 326). K namietanému spôsobu overovania dokladov z ERP dožiadanými správcami dane Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že dožiadaní správcovia dane nevykonávali pri preverovaní zaslaných dokladov z ERP kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich zo o používaní ERP, ale preverovali, či sa konkrétne doklady z ERP nachádzali v kontrolných záznamoch vyhotovených v roku 2015 ERP s DKP uvedeným na kontrolovaných dokladoch. Vzhľadom na uvedené je namietané nevykonanie kontrolných nákupov a následné porovnanie dokladov bezdôvodné. Žalovaný preto konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, dostatočne zistil skutkový stav a záver, ktorý zo zistených skutkových okolností vyvodil zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že daňovým subjektom predložené dôkazy na preukázanie nákupu tovaru, nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti sporných výdavkov na ich uplatnenie do daňových výdavkov. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že ním deklarované obchody sa uskutočnili a že tovar nakúpil od dodávateľov uvedených na predložených dokladoch z ERP a že týmto dodávateľom za tovar aj zaplatil.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a replika žalobcu

6. Správnou žalobou datovanou ku dňu 09.08.2019, podanou na poštovú prepravu v ten istý deň a doručenou správnemu súdu dňa 12.08.2019 sa žalobca, ako už bolo uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101310700/2019 zo dňa 30.05.2019, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania.

7. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že správny orgán zisťoval skutkový stav aj u tretích osôb, ktoré žalobca nemal možnosť taktiež vypočuť, že žalobcovi nebolo umožnené byť pri vypočúvaní svedkov, ktoré svedčili v jeho neprospech. Správca dane nepoužil dôkazy, ktoré by boli zabezpečované z iných daňových kontrol, ale len dôkazy zabezpečované v rámci daňovej kontroly u žalobcu, na základe dožiadaní iných správcov dane, na základe vykonania miestneho zisťovania a ústnych pojednávaní u iných daňových subjektov a tieto dôkazy neboli vykonané aj za prítomnosti žalobcu, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch, čo je dôvod na jeho zrušenie. Z protokolu, ako aj zo spisu je zrejmé, že správca dane neupovedomil daňový subjekt o výsluchu svedkov v

prípadoch: napr. ROC trade s.r.o., SKARJA Slovakia, s.r.o., KEVINSPOL SK, s.r.o., INDIMEX s.r.o., HELVS s.r.o., BOONG, spol. s r.o., v ktorých boli zástupcovia týchto daňových subjektov vypočúvaní na ústnych pojednávaniach vedených správcom dane, daňový subjekt nebol upovedomený o výsluchu menovaných aj nemenovaných svedkov, čím bolo porušené právo daňového subjektu klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Rovnako sa daňový subjekt nemôže stotožniť s názorom správcu dane, že v danom prípade sa nejedná o dôkaz získaný výsluchom svedka, ale o tzv. listinný dôkaz z iných konaní, použitie ktorého pripúšťa v znení neskorších predpisov, nakoľko je zrejmé, že správca dane vypočúval svedkov na ústnom pojednávaní, o ktorom vždy spísal zápisnicu, pričom výpovede svedkov, napr.: splnomocnenej zástupkyne spoločnosti ROC trade s.r.o. , konateľky spoločnosti SKARJA Slovakia, zástupcu KEVINSPOL SK, s.r.o., konateľa INDIMEX s.r.o., splnomocneného zástupcu HELVS s.r.o., splnomocnenej zástupkyne BOONG, spol. s r.o., boli použité ako dôkazy proti daňovému subjektu. Z uvedeného je potom zrejmé, že ide o dôkazy získané výpoveďou svedkov. Žalobca uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že pri objasňovaní dôkazne kľúčových skutočností správca dane zvolil takmer v celej šírke vykonaného dokazovania, ako dôkazný prostriedok z miestnych zisťovaní a následných ústnych pojednávaní u iných daňových subjektov, v rámci daňovej kontroly u žalobcu, u ktorých absentuje procesný prvok priamej účasti a zainteresovanosti žalobou na vykonaných dôkazných úkonoch prebiehajúcej daňovej kontroly. Podľa názoru žalobou, opierajúc sa o súdnu judikatúru, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, predovšetkým pokiaľ ide o okolnosti bezprostredne sa dotýkajúce kontrolovaného daňového subjektu, ide o výsluch svedka. Danému procesnoprávnemu obsahu dôkazného právneho úkonu vykonávaného v rámci daňovej kontroly, teda musí byť podľa názoru žalobcu daná aj zákonom upravená právna forma úkonu s dodržaním všetkých právnych podmienok pre jeho vykonanie. Žalobca nemôže akceptovať argumentáciu žalovaného spočívajúcu v bagatelizovaní významu opakujúceho sa procesného porušenia, z dôvodu veľkého rozsahu vykonaného dokazovania a veľkého rozsahu získaných zistení spochybňujúcich reálnosť neuznaných daňových výdavkov. V tomto prípade nešlo o ojedinelé opomenutie oboznámenia žalobcu o tom, že bude vykonaný výsluch svedka a k akej preverovanej skutočnosti, ale o systematické ignorovanie zákonnej požiadavky reálne vytvoriť žalobcovi možnosť na využitie práva účasti na výsluchu svedkov a klásť im otázky. Preto ak je v daňovom konaní v rámci dokazovania vykonávaný výsluch svedkov a daňový subjekt nemá možnosť byť prítomný na tomto výsluchu a klásť pri ňom svedkom otázky, sú potom takto získané svedecké výpovede dôkaznými prostriedkami zabezpečenými správcom dane v rozpore so zákonom. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nemôže kamuflovať výsluch svedka, resp. porušovanie práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky len s odôvodnením, že malo ísť len o predvolania na daňový úrad z dôvodu doručenia kontrolných záznamov z ERP, ktoré na evidenciu tržieb používali a ktoré správca dane použil za účelom zistenia, či sú medzi dokladmi kontrolných záznamov aj doklady z ERP predložené daňovým subjektom a že súčinnosť a vysvetlenia, ktoré zástupcovia spoločností poskytli, sa týkali výlučne dokladov, ktoré mali tieto spoločnosti vystaviť, ich vizuálneho vyobrazenia, tovaru ktorý tieto spoločnosti predávali a predávajú, t. j. boli poskytované informácie, ktoré sa týkali len vlastnej spoločnosti a nie okolností týkajúcich sa daňového subjektu a že zástupcovia uvedených spoločností neboli v postavení svedkov, neboli poučení ako svedkovia podľa Daňového poriadku, čo je podmienkou k tomu, aby správca dane mohol určitú osobu vypočúvať ako svedka a neposkytli správcovi dane svedeckú výpoveď, resp. že malo ísť len miestne zisťovanie, resp. o úkony na zabezpečenie dôkazov, lebo je zrejmé, že menované aj nemenované osoby sa k veci žalobcu ústne vyjadrovali a tieto vyjadrenia žalovaný aj prvostupňový správca dane použil v rozhodnutiach proti žalobcovi. Žalobca je toho názoru, že bolo mu upreté právo vyplývajúce z ustanovenia Daňového poriadku, klásť svedkom otázky a žalovaný sa pri tom spoliehal len na vyjadrenie menovaných i nemenovaných svedkov, ktorých dôveryhodnosť daňovému subjektu nepreukázal, najmä ak daňový subjekt tvrdil, že doklady, ktoré predložil k daňovej kontrole nadobudol v prevádzke dodávateľa. Žalovaný aj prvostupňový správca dane pri vykonávaní daňového dokazovania poškodili žalobcu na jeho právach, nakoľko žalobcu neupovedomili o vykonaní viacerých výsluchov svedkov a neumožnili mu klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, ktoré právo vyplýva z ustanovenia Daňového poriadku. Žalobca považuje aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za zjavne nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a najmä nedostatočné a nepresvedčivé, ak v jeho odôvodnení žalovaný neuvádza, či upovedomenie o vypočutí svedkov Ľ. P.Č., V. F., bolo žalobcovi aj riadne doručené. Obdobne je to aj s odôvodnením žalovaného pokiaľ ide o vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne spoločnosti ROC trade s.r.o., nakoľko z neho nie je možné zistiť identifikáciu svedka, ktorý mal svedčiť proti žalobcovi, pričom ani nie je uvedené, že to mal byť utajený svedok. Podľa názoru žalobcu ku skutočnému a objektívnemu objasneniu stavu veci bolo potrebné vykonať u jednotlivých dodávateľov aj obhliadku priestorov prevádzok, v ktorých

boli jednotlivé tovary nakupované, a v ktorých boli používané ERP, lebo len takýmto spôsobom by správca dane presvedčil žalobcu, že jednotliví dodávatelia nepoužívali aj iné ERP, ktoré komentoval správca dane a najmä, či použité ERP pri nákupoch žalobcom neboli iné, ako malí títo dodávatelia zaregistrované u správcu dane. Žalobca namietal, že správca dane aj žalovaný nevenoval preverovaniu skutočností uvádzaných v dokladoch zákonom požadovanú pozornosť, čo malo vplyv pre správne určenie dane. Má za to, že predložením listinných dokladov (doklady z ERP) uniesol dôkazné bremeno. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že správca dane náležitým spôsobom neodstránil rozpor v tvrdeniach nemenovaných aj menovaných svedkov, ktorí vo výpovediach mali tvrdiť, že im predložené doklady z ERP nepatria, resp. že takéto doklady nevydávajú, že nemajú takúto ERP vo svojej evidencii, že ERP nemajú registrované u správcu dane atď. a tvrdenia žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Správca dane aj žalovaný ani neodôvodnili, z akých dôvodov nepotrebovali tieto rozpory odstrániť. Žalobca nemá vedomosť, z akých dôvodov správca dane najprv nevykonal kontrolné nákupy, resp. najprv nezaistil ERP priamo u menovaných dodávateľov priamo v ich konkrétnych prevádzkach a až následne potom týmto dodávateľom preukázal, resp. porovnal doklady z ERP, ktoré predložil žalobca. Žalobca poukazuje na marenie výkonu miestnych zisťovaní dožiadaným správcom dane, keď dožiadaný správca dane najprv predložil sporné doklady z ERP menovaným dodávateľom a potom od týchto dodávateľov žiadal vysvetlenia k týmto dokladom. Výsledkom takéhoto konania správcu dane sú potom vyjadrenia menovaných dodávateľov, aké podali správcovi dane. Postup dožiadaného správcu dane bol v tomto prípade neštandardný a nesprávny, nakoľko je v právomoci správcu dane vykonávať kontrolné nákupy za účelom dodržiavania osobitných predpisov, napr. v znení neskorších predpisov. V tomto prípade si to stav priam bezvýhradné vyžadoval. Bez zabezpečenia dôkazu o skutočných dokladoch, ktoré menovaní dodávatelia v skutočnosti zo svojich ERP vydávajú a ich porovnania s dokladmi predloženými daňovým subjektom je konštatovanie správcu dane o nepreukázaní dodania tovarov nedostatočné a zjavne zaujaté voči žalobcovi. Žalobca trvá na skutočnosti, že doklady predložené ku kontrole boli vydané vyššie uvedenými dodávateľmi z ich elektronických registračných pokladní, ktoré sa nachádzali v čase nákupov v ich prevádzkarniach, kde nákupy tovarov boli daňovým subjektom aj vykonané. Podľa názoru žalobcu správca dane aj žalovaný nevykonal dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, a vzal do úvahy dôkazy svedčiace len v neprospech žalobcu, ale dôkazy svedčiace v prospech žalobcu nevzal do úvahy a neuviedol ani z akých dôvodov ich nepotreboval vziať do úvahy. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu v rozhodnutí o odvolaní v značnej miere obmedzil len na vysvetlenie postupu správcu dane. Jeho vyjadrenie vyznieva tendenčne v snahe prezentovať správnosť uvedeného postupu a záverov správcu dane, avšak bez toho, aby výsledok konfrontácie svojich záverov a záverov žalobcu predstavil zákonne konformným spôsobom. Žalovaný prijaté právne závery ozrejmil veľmi priamočiaro bez toho, aby presvedčivo vyvrátil argumenty žalobcu a vysporiadal sa s nimi v zmysle Daňového poriadku. Aj keď navonok pôsobí obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného rozsiahlo na prezentáciu skutkových okolností a prijatých právnych záverov, podľa názoru žalobcu, netvorí reálny obraz o ním namietaných právnych problémoch. Žalobca preukázal dodávku tovarov od jednotlivých dodávateľov daňovými dokladmi. Žalobca disponuje dokladmi potvrdzujúcimi vykonanie platby medzi ním a dodávateľmi, pričom žalobca nemal v čase nákupu možnosti preskúmať správnosť, zákonnosť a registráciu jednotlivých ERP u správcu dane. Z dokazovania správcu dane nie je jednoznačne zrejmé, že k plneniu z predložených a vystavených dokladov nedošlo. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho, že žalovaný aj správca dane sa nevysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v jeho prípade sa vyskytli vo vykonávaní dôkazov značné a dôvodné pochybnosti (napr. či správca dane dokázal, aké v skutočnosti používali ERP jednotliví dodávatelia žalobcu v čase skutočných nákupov, prečo nemohol žalobca klásť svedkom otázky, ako im kládol správca dane, potom je nutné rozhodnúť v jeho prospech (pravidlo in dubio pro reo). Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného aj správcu dane žalobca považuje za príliš jednostranné, formalistické a nedostatočné, s nesprávnym právnym posúdením. Na záver žalobca uvádza skutočnosť, že druhostupňové rozhodnutie bolo doručované na jeho meno ešte v pozícii podnikateľa. K tomu však uvádza, že v čase vydania tohto rozhodnutia živnostenské oprávnenie žalobcu neexistovalo, bolo zrušené Okresným úradom Košice ku dňu 11.12.2018. To, že túto skutočnosť žalovaný nepreveroval (zo zákona príslušný živnostenský úrad oznamuje správcovi dane zrušenie živnosti) nemožno dávať na ťarchu žalobcovi. Žalobca takýto postup žalovaného považuje za nesprávny a nezákonný.

8. V písomnom vyjadrení k správnej žalobe datovanom ku dňu 21.10.2019 žalovaný reagoval na hore uvedené žalobné námietky a uviedol, že tieto sú zhodné s odvolacími námietkami žalobcu

uvedenými v jeho odvolaní, s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný naviac dodáva, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal oprávnenosť uplatnenia výdavkov z nákup tovaru v sume 199 167,27 Eur do daňových výdavkov, v dôsledku čoho správca dane o uvedenú sumu upravil základ dane a vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby v sume 49 113,94 Eur za zdaňovacie obdobie roka 2015. Žalobca okrem pokladničných dokladov nepredložil žiadne iné doklady preukazujúce nákup tovaru od deklarovaných dodávateľov a to ani v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania, ani v odvolacom konaní. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že tovar bol riadne naložený a prevezený do predajní, kedy žalobca neviedol skladovú evidenciu, na podnikanie nepoužíval žiadne motorové vozidlo, neúčtoval o nájme motorového vozidla, ani o platbách za dopravu, ktoré by sa dali priradiť k spochybneným nákupom tovaru. Vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, správca dane preukázateľne spochybnil. Správca dane si svoju dôkaznú povinnosť splnil už v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania po kontrole. Žalobca však svoje dôkazné bremeno neuniesol. Postup správcu dane pri posúdení zahrnutia nevyhotovených zjednodušených faktúr dodávateľom na predložených dokladoch ERP za nákup tovaru do daňových výdavkov, zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Pokiaľ ide o skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného bolo doručované na meno žalobcu ešte v pozícii podnikateľa, hoci v čase jeho vydania živnostenské oprávnenie žalobcu už neexistovalo, žalovaný podotýka, že aj keď fyzická osoba - podnikateľ ukončí svoju podnikateľskú činnosť, neznamená to, že neručí za tie svoje záväzky, ktorá vznikli v období jeho podnikateľskej činnosti.

9. Na uvedené stanovisko žalovaného zareagoval žalobca vyjadrením zo dňa 26.02.2020, kde uviedol, že žalovaný na výrok svojho rozhodnutia použil dôkazy zabezpečené miestnym zisťovaním u iných daňových subjektov, pri ktorých vypočúval konkrétne osoby a nemenovaných svedkov, pričom tieto dôkazy nevykonal za prítomnosti žalobcu, resp. žalobcovi neumožnil právo týchto svedkov vypočuť, čo žalobca považuje za porušenie jeho ústavných práv. Na uvedené skutočnosti žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe vôbec nereagoval. Tieto dôkazy sa potom javia ako nepoužiteľné, nakoľko neboli zabezpečené zákonným spôsobom. Žalovaný nezabezpečil ani to, aby bol žalobca oboznámený o výsluchu týchto svedkov. Žalobca taktiež uvádza, že v čase doručovania rozhodnutia o vyrubení dane, nebol daňovým subjektom v zmysle daňového poriadku a v tomto čase nemal ani záväzky voči správcovi dane, ktoré by boli odobrené právoplatným rozhodnutím o vyrubení dane. Podstatnou náležitosťou a to porušovaním procesných práv žalobcu v daňovom konaní a pri daňovej kontrole sa však žalovaný nezaoberal.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

10. Správny súd v konaní podľa a nasl. , po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice (č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019) a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré uvedeným rozhodnutiam predchádzali, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a správny súd jej nemôže vyhovieť.

11. Keďže žalobca v správnej žalobe výslovne uviedol, že nežiada nariadiť v preskúmavanej veci pojednávanie s čím žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe súhlasil, správny súd skonštatoval, že nebola splnená ani jedna z podmienok vyplývajúca z ust. a preto predseda senátu prejednávajúceho túto vec, nebol povinný pojednávanie nariadiť. Krajský súd v Košiciach dňa 21.01.2022 na úradnej tabuli súdu, ako aj na svojej webovej stránke oznámil, že v tejto veci bude dňa 27.01.2022 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. 207 na 2. poschodí, verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku spísanej dňa 27.01.2022 vyplýva, že bolo konštatované splnenie podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle ustanovení a a v tento deň bol rozsudok vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

12. Na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia Daňového úradu Košice, mal správny súd k dispozícii jeho administratívny spis, z obsahu ktorého vyplýva, že daňovník Z. F. Z., DIČ: XXXXXXXXXX, v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 datovanom ku dňu 18.02.2016, vypočítal základ dane v sume 7 877,14 Eur a daňovú povinnosť v sume 1 496,65 Eur. Listom zo

dňa 05.12.2017 oznámil Daňový úrad Košice daňovému subjektu Z. F. Z., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX, že dňom 22.12.2017 u neho začne s výkonom daňovej kontroly, predmetom ktorej bude daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015. Dňa 24.08.2018 vyzval správca dane (Daňový úrad Košice) daňový subjekt Z. F. Z., oboznámiť sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 a zároveň ho poučil o jeho práve vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim. K oboznámeniu daňového subjektu Z. F. Z. s uvedenými zisteniami správcu dane došlo na ústnych pojednávaniach v dňoch 20.09.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101850550/2018) 29.10.2018 ( zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102132878/2018 ) a 09.11.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102206707/2018), na ktorých sa zúčastnil splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu C.. U. F., ktorý k uvedeným zisteniam uviedol, že ich berie na vedomie, pričom obsah uvedených zápisníc nenamietal a neuplatnil k nim žiadne návrhy. Dňa 23.11.2018 vyhotovil Daňový úrad Košice z tejto daňovej kontroly protokol č. 102315716/2018, do ktorého zakomponoval zistenia obsiahnuté v zápisniciach o ústnom pojednávaní č. 101850550/2018, č. 102132878/2018 a č. 102206707/2018 a ktorého východiská a závery tvorili základ rozhodnutí Daňového úradu Košice zo dňa 18.02.2019, č. 100453211/2019 a neskôr aj žalovaného. Správca dane listom zo dňa 26.11.2018 umožnil kontrolovanému daňovému subjektu - Z. F. Z., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril a označil tiež dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Kontrolovaný daňový subjekt na protokol reagoval vyjadrením zo dňa 10.12.2018, v ktorom nesúhlasil so zisteniami správcu dane pokiaľ ide o jednotlivých jeho dodávateľov. K prerokovaniu pripomienok a dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom k protokolu 102315716/2018 došlo na ústnom pojednávaní dňa 04.02.2019, ktorého sa zúčastnil osobne Z. F. Z. a o priebehu ktorého bola spísaná zápisnica č. 100358986/2019.

13. Podľa ust. (o dani z príjmov), sa na účely tohto zákona rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. , daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

15. Podľa ust. e/ , sa na účely tohto zákona rozumie daňovým kódom elektronickej registračnej pokladnice kód pridelený daňovým úradom.

16. Podľa ust. q/ , sa na účely tohto zákona rozumie pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby, doklad o vrátení platby za vrátený tovar, doklad o vrátení platby za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, doklad o vrátení platby za neposkytnutú službu alebo doklad o vrátení platby za vykúpené zálohované obaly vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient.

17. Podľa ust. s/ , sa na účely tohto zákona rozumie kontrolným záznamom kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podľa ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a kópia pokladničných dokladov, dokladov podľa ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice.

18. Podľa ust. , veta pred bodkočiarkou , je podnikateľ povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient bez zbytočného odkladu po jej prijatí

19. Podľa ust. , bod1. , na účely plnenia povinnosti podľa možno používať elektronickú registračnú pokladnicu, pre ktorú daňový úrad pridelil daňový kód elektronickej registračnej pokladnice ().

20. Podľa ust. , veta druhá , na požiadanie daňového úradu alebo colného úradu je podnikateľ povinný predložiť úplné kontrolné záznamy za požadované obdobie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v čitateľnom textovom formáte ihneď na predajnom mieste alebo v lehote určenej daňovým úradom alebo colným úradom. Daňový úrad alebo colný úrad môže uložiť podnikateľovi povinnosť predkladať kontrolné záznamy, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu ().

21. Podľa ust. (Daňový poriadok), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

22. Podľa ust. , daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa ust. , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

24. Podľa ust. , správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

25. Podľa ust. , ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa ust. , na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

27. Podľa ust. , , kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

28. Základ žalobnej argumentácie sa odvíja od nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane, kedy tento podľa jeho názoru, prostredníctvom dožiadaného správcu dane vypočúval zástupcov niektorých dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.) ako svedkov, pričom ho o nariadených výsluchoch týchto osôb neupovedomoval, čím porušil jeho právo klásť týmto osobám, v ponímaní žalobcu svedkom, otázky. Takto získané výpovede boli podľa žalobcu následne použité ako dôkaz proti kontrolovanému daňovému subjektu (Z. F. Z.). Za účelom preverenia opodstatnenosti tejto námietky, sa správny súd oboznámil s obsahom úkonov dožiadaného správcu dane (Daňový úrad Bratislava), ktoré tento zrealizoval vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.). Pokiaľ ide o daňový subjekt BOONG, spol. s r.o., zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dožiadaným správcom dane dňa 04.05.2018 so splnomocnenou zástupkyňou tohto daňového subjektu pani P.. Y. F. (č. 100887412/2018) vyplýva, že táto predložila k nahliadnutiu kontrolné záznamy z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6012020330158001 na CD nosiči,

certifikát z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6012020330158001, knihu elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6012020330158001 a knihu uzávierok fiškálnej elektronickej registračnej pokladnice BOONG, spol. s r.o. za rok 2015. Na otázku správcu dane či spoločnosť BOONG, spol. s r.o. týkajúcu sa predložených pokladničných dokladov, odpovedala splnomocnená zástupkyňa tak, že pokladničný doklad č. 002 zo dňa 28.12.2015 (príloha č. 5 zápisnice) spoločnosť BOONG, spol. s r.o. nevystavila a že jeho vizuálna podoba nezodpovedá ich dokladom (napr. názov spoločnosti je dosadený, chýba dobrý deň, rifle ako tovar (artikel) ich spoločnosť nepredáva). Pokiaľ ide o ich prevádzku na adrese Stará Vajnorská 37 v Bratislave, táto bola otvorená do 19.12.2015. Na záver konštatovala, že predložený doklad zo dňa 28.12.2015 nemohol byť vystavený ich spoločnosťou. Pokiaľ ide o spoločnosť HELVS s.r.o., v zápisnici o ústnom pojednávaní datovanej ku dňu 11.04.2018 (č. 100709452/2018), je uvedené, že na ňom jej splnomocnenec v daňovom konaní pán N. Q. predložil správcovi dane knihu elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6022022794477001 s certifikátom, kontrolné záznamy z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6022022794477001 za mesiac november 2015 na CD nosiči, knihu analytickej evidencie zúženú - prehľad účtu 60410 - tržby ERP a vzor pokladničného dokladu z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6022022794477001. Správca dane predložil splnomocnencovi spoločnosti HELVS s.r.o., k nahliadnutiu pokladničný doklad č. 002 zo dňa 13.09.2015 vystavený elektronickou registračnou pokladnicou s prideleným daňovým kódom 6022022794477002 a na otázku správcu dane, či tento pokladničný doklad vystavila spoločnosť HELVS s.r.o., splnomocnenec odpovedal, že spoločnosť HELVS s.r.o. nepoužívala elektronickú registračnú pokladnicu s prideleným daňovým kódom 6022022794477002, táto sa na prevádzke nenachádza a správcom dane predložený pokladničný doklad č. 002 zo dňa 13.09.2015, nebol vystavený spoločnosťou HELVS s.r.o. Dňa 19.04.2018 bola zamestnancami dožiadaného správcu dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (č. 100774297/2018) s konateľom spoločnosti INDIMEX s.r.o., ktorá mala byť ďalším z dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.), pánom G. M. U. a tento na ústnom pojednávaní predložil kontrolné záznamy z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6022020300469001 za zdaňovacie obdobie roka 2015 na USB nosiči. Následne správca dane položil uvedenému konateľovi otázku, aký sortiment predáva spoločnosť INDIMEX s.r.o., predložil mu na oboznámenie viacero pokladničných dokladov, ktorými bol účtovaný nákup tovaru : tepláky, pulóvre, rifle, košeľa, tielko, blúzka, bunda, nohavice, vesta a pod. a opýtal sa ho, či tieto vystavila spoločnosť INDIMEX s.r.o. a opýtal sa ho, či spoločnosť INDIMEX tieto pokladničné doklady vystavila a či sa ich vizuálna stránka zhoduje s ich pokladničnými dokladmi. Prítomný konateľ odpovedal, že spoločnosť INDIMEX s.r.o. nepredáva oblečenie, ale prevažne darčekové predmety ako napr. porcelán, keramika, bytový textil a predložené pokladničné doklady nevystavila, pričom dodal, že ich vizuálna stránka je odlišná od pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou INDIMEX s.r.o. Správca dane sa taktiež zaujímal o to, či spoločnosť INDIMEX s.r.o. vystavuje spolu s pokladničnými blokmi aj prázdne dodacie listy - potvrdenky, opatrené výlučne pečiatkou spoločnosti INDIMEX s.r.o., ktoré zároveň predložil konateľovi k nahliadnutiu. Odpoveď konateľa spoločnosti INDIMEX s.r.o. bola taká, že spoločnosť dodacie listy nevydáva , pečiatka sa taktiež nezhoduje, nakoľko ich pečiatka má okrúhly tvar, túto dávajú na pokladničné doklady a na faktúry dávajú podlhovastú pečiatku. Ďalším z dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.), pri ktorom správca dane pristúpil k prevereniu pokladničných dokladov prostredníctvom dožiadaného správcu dane, bola spoločnosť KEVINSPOL SK, s.r.o. Zo zápisnice spísanej s konateľkou tejto spoločnosti pani B. N. na ústnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2018 (č. 100902060/2018) vyplýva, že konateľka správcovi dane predložila hlavnú analytickú knihu za rok 2015, žurnál za rok 2015 z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 602202233031002 a vzorový doklad z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 602202233031002 s dátumom 09.05.2018. Správcu dane taktiež zaujímalo, predajom akého tovaru sa spoločnosť KEVINSPOL SK, s.r.o.. zaoberala v roku 2015, na čo konateľka odpovedala, že predajom peňaženiek, kabeliek, kufrov, opaskov, či niekedy spoločnosť KEVINSPOL SK, s.r.o. predávala textil, na čo konateľka odpovedala, že spoločnosť KEVINSPOL SK, s.r.o. nikdy textil nepredávala, či spoločnosť KEVINSPOL SK, s.r.o. vystavila dožiadaným správcom dane predložené pokladničné doklady a dodacie listy s pečiatkami (získané od Daňového úradu Košice; ktorými kontrolovaný daňový subjekt Z. F. Z. deklaroval nákup tovaru), na čo konateľka odpovedala, že predložené pokladničné doklady nepatria spoločnosti KEVINSPOL SK, s.r.o. a pokiaľ ide o predložené dodacie listy, takéto spoločnosť KEVINSPOL SK, s.r.o. nepoužíva, ale používa iné. Pokiaľ ide o tovar uvedený na správcom dane predložených pokladničných dokladoch, takýto tovar spoločnosť KEVINSPOL SK, s.r.o. nepredávala a ani nepredáva a používa tiež inú pečiatku ako tú, ktorá je uvedená na predloženom dodacom liste. Dňa 20.04.2018 bola dožiadaným správcom

dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom konateľka spoločnosti SKARJA Slovakia, s.r.o., ako ďalšieho deklarovaného dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.), pani M. L. predložila úplné kontrolné záznamy z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6032020221280003 zo dňa 04.08.2015, 23.08.2015, 29.08.2015 a 30.08.2015 a vzor pokladničného dokladu č. 1 zo dňa 19.04.2018. Následne správca dane predložil konateľke k nahliadnutiu štyri presne špecifikované pokladničné doklady, taktiež s dátumom 04.08.2015, 23.08.2015, 29.08.2015 a 30.08.2015, na základe ktorých bol účtovaný nákup tovaru (kraťasy, tričká, spodné prádlo, tepláky, rifle, sukne, pyžamo) kontrolovaným daňovým subjektom (Z. F. Z.) a následne jej položil otázky, či mali dňa 04.08.2015 zatvorené, pričom vychádzal z úplných kontrolných záznamov z elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom 6032020221280003, na čo konateľka reagovala tak, že v tento deň pravdepodobne nemali zákazníkov. Na otázku či vyššie uvedené pokladničné doklady vystavila spoločnosť SKARJA Slovakia, s.r.o., konateľka odpovedala, že tieto doklady nikdy nevystavili, čo potvrdzujú predložené kontrolné záznamy, doklady v takomto formáte nevystavujú, každý druh tovaru má svoj číselný kód, tak ako to je vidno na vzorovom doklade a na každom doklade sa nachádza pečiatka aj podpis. Na otázku správcu dane, či je tovar uvedený na vyššie spomínaných pokladničných dokladoch bežným druhom sortimentu daňového subjektu SKARJA Slovakia, s.r.o., jeho konateľka odpovedala, že spoločnosť SKARJA Slovakia, s.r.o. sa zameriava na predaj kojeneckého a detského tovaru, spodné prádlo, spodnú bielizeň a doplnkový tovar, čiapky, rukavice, v lete plavky. Niektorý tovar uvedený na preverovaných pokladničných dokladoch sa nedá presne identifikovať. Uvedený tovar predávajú po baleniach po troch, piatich, desiatich a dvanástich kusoch. Obsah zápisnice o ústnom pojednávaní konanom dňa 30.11.2015 na Daňovom úrade Bratislava (č. 21324783/2015), na ktorom sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu ROC Trade s.r.o. (M. M.), ktorý mal byť ďalším z dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.), možno zhrnúť tak, že podľa vyjadrení splnomocnenej zástupkyne, prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti daňového subjektu ROC trade s.r.o. bol predaj spotrebného tovaru, spoločnosť ROC trade s.r.o. nepredávala textil, z dôvodu zistenia neoprávnenej a nezákonnej zmeny konateľa na P. B. od 06.10.2014 bola spoločnosť ROC trade s.r.o. nútená všetky svoje aktivity utlmiť a preto zrušili registráciu elektronických registračných pokladníc s daňovým kódom pokladnice 6022023297243001 a 1002023297243001, spoločnosť ROC trade s.r.o. od januára do marca 2015 vystavovala pri predaji tovaru faktúry a od apríla 2015 nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť.

29. Priebeh vyššie uvedených ústnych pojednávaní uviedol správny súd takto podrobne preto, aby bolo dostatočne zrejmé, čo bolo v skutočnosti ich predmetom, vzhľadom na existenciu pravidla, že každý zrealizovaný úkon je nutné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho formálneho označenia. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom zápisníc o uvedených ústnych pojednávaniach je nepochybné, že v nich uvedené označenie predmetu týchto ústnych pojednávaní (predloženie dokladov, preverenie dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou s konkrétnym daňovým kódom, prípadne predloženie kontrolných záznamov), skutočne zodpovedá tomu, čo sa na uvedených ústnych pojednávaniach prejednávalo. Z dôvodovej správy k vyplýva, že na účely správy daní je každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Inými slovami, o výsluch svedka pôjde vtedy, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam, ktoré pozná, ak sa tieto týkajú iných osôb. Zástupcovia spoločností, ktorých kontrolovaný daňový subjekt (Z. F. Z.) označil ako svojich dodávateľov, boli predvolávaný dožiadaným správcom dane (povinnosť podľa ust. , veta druhá ), výlučne za účelom verifikácie pokladničných dokladov, na základe ktorých bol kontrolovaným daňovým subjektom (Z. F. Z.) účtovaný nákup tovaru od týchto dodávateľov a ktoré kontrolovaný daňový subjekt (Z. F. Z.) v priebehu daňovej kontroly správcovi dane predložil a z ich výpovedí nevyplýva, že by sa v nich dotkli iných skutkových okolností, napríklad, že by akýmkoľvek spôsobom komentovali ich obchodný vzťah ku kontrolovanému daňovému subjektu (Z. F. Z.B.). „Ak správca dane, prípadne ním dožiadané iné finančné úrady vykonávajú v rámci daňovej kontroly miestne šetrenie a ústne pojednávanie u iných daňových subjektov bez výsluchu svedka alebo znalca, pretože pri ústnych pojednávaniach a miestnych zisťovaniach sú len predkladané správcovi dane napr. nájomné zmluvy a správca dane si urobí kópie týchto zmlúv, nie je za tejto situácie splnená podmienka pre uplatnenie práva daňového subjektu v zmysle ust. , t. j. právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní.“ (Rozsudok Krajského súdu v Ostrave z 22. novembra 1999, sp. zn. a ). Správny súd preto dospel k presvedčeniu, že správca dane prostredníctvom dožiadaného správcu dane nemal dôvod zabezpečovať účasť kontrolovaného daňového subjektu na týchto ústnych pojednávaniach, nakoľko ani jeden zo

zástupcov hore uvedených spoločností nebol predvolaný, aby vypovedal v pozícii svedka. Ak tak žalobca uvažuje, nie je takéto uvažovanie správne. Preto ani žalobcom namietané porušenie práva byť vyrozumený o týchto ústnych pojednávaniach a na nich klásť predvolaným osobám otázky, nie je v tomto prípade opodstatnené. Správny súd zároveň poukazuje aj na to, že v priebehu daňovej kontroly nebolo dotknuté ani právo kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.), vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, ako aj k spôsobu ich zistenia, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt (Z. F. Z.) bol so zisteniami správcu dane priebežne oboznamovaný na ústnych pojednávaniach v dňoch 20.09.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101850550/2018) 29.10.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102132878/2018) a 09.11.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102206707/2018), na ktorých sa zúčastnil jeho splnomocnený zástupca C.. U. F. a tento k uvedeným zisteniam uviedol, že ich berie na vedomie, pričom obsah uvedených zápisníc nenamietal a neuplatnil k nim žiadne návrhy. Obsah všetkých zápisníc o uskutočnených ústnych pojednávaniach so zástupcami spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi kontrolovaného daňového subjektu, bol zároveň značne podrobným spôsobom pretransformovaný do protokolu z daňovej kontroly zo dňa 23.11.2018, č. 102315716/2018, ku ktorému správca dane umožnil kontrolovanému daňovému subjektu (Z. F. Z., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX), vyjadriť sa a označiť tiež dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že správca dane nemal povinnosť odovzdať kontrolovanému daňovému subjektu rovnopisy vyššie spomenutých zápisníc o ústnom pojednávaní, nakoľko túto povinnosť má výlučne k osobám, ktoré sa na ústnom pojednávaní zúčastnili.

30. K poznámke žalobcu o nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že „z neho nie je možné zistiť identifikáciu svedka, ktorý mal svedčiť proti žalobcovi“ správny súd uvádza, že z tej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca spochybňuje vyplýva, že sa jednalo o splnomocnenú zástupkyňu spoločnosti ROC trade s.r.o., ktorá mala byť ďalším z dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu (Z.E. F. Z.). To, že žalovaný opomenul v odôvodnení rozhodnutia uviesť jej meno, nemôže byť vadou rozhodnutia, nakoľko zo zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorú dožiadaný správca dane spísal dňa 30.11.2015 (č. 21324783/2015) vyplýva, že touto splnomocnenou zástupkyňou je M.Í. M., ktorej totožnosť pred začatím ústneho pojednávania správca dane overil. Vzhľadom k faktu, že uvedená splnomocnená zástupkyňa sa na ústnom pojednávaní dňa 30.11.2015 vyjadrovala výlučne k predmetu podnikania spoločnosti ROC trade s.r.o., k zmene konateľstva v tejto spoločnosti a uviedla, že došlo k zrušeniu registrácie elektronických registračných pokladníc s daňovým kódom 6022023297243001 a 1002023297243001, nebola z dôvodov, ktoré boli vyššie spomenuté, vypočúvaná ako svedok.

31. Dôvodom konštatovania nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného nemôže byť ani žalobcom namietaná skutočnosť, že v jeho odôvodnení absentuje informácia, či upovedomenia o vypočutí svedka Ľ. P. bývalého konateľa spoločnosti D-log s.r.o., ktorá taktiež mala byť dodávateľskou spoločnosťou kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.), boli tomuto preukázateľne oznámené. Z administratívneho spisu vyplýva, že upovedomenie o vypočutí svedka P. datované ku dňu 04.10.2018, bolo doručené C.. U. F. (zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu Z. F. Z.) dňa 09.10.2018 a keďže sa výsluch svedka P. konal v náhradnom neskoršom termíne, správca dane o tomto novom termíne výsluchu znovu kontrolovaný daňový subjekt upovedomil listom zo dňa 25.10.2018, ktorý prevzal C.. U. F. dňa 29.10.2018 osobne. V obidvoch upovedomeniach bol kontrolovaný daňový subjekt zároveň poučený o jeho práve byť prítomný pri vypočutí svedka a tomuto klásť otázky. V tomto prípade, je pre posúdenie zákonnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného, pre správny súd rozhodujúce, či je v ňom premietnuté dodržanie zákonného procesného postupu týchto orgánov, týkajúceho sa výsluchu svedka, pričom skutočnosť, že správca dane alebo aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli každú, na to sa vzťahujúcu informáciu, nemôže byť považované za vadu týchto rozhodnutí. Rovnako to platí aj v prípade nariadenia výsluchu bývalého prokuristu spoločnosti Insia L-M s.r.o., V. F. ako svedka, o ktorom bol kontrolovaný daňový subjekt Z. F. Z. upovedomený listom zo dňa 04.10.2018 (doručeným C.. U. F. dňa 09.10.2018) a vzhľadom na stanovenie nového termínu výsluchu tohto svedka, opätovne listom zo dňa 25.10.2018 (prevzal C.. U. F. osobne dňa 29.10.2018).

32. V súvislosti so žalobcom namietaným výsledkom dokazovania vykonaného správcom dane, správny súd pripomína, že je to práve daňový subjekt, kto preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií a záznamov a správca dane je potom ten, kto tento proces usmerňuje a riadi, pričom nie je viazaný návrhmi daňových subjektov. Konečným výsledkom v tomto procese má byť čo najdokonalejšie zistený skutkový stav, vedúci k správnemu zisteniu dane a následnému

zabezpečeniu jej úhrady. Správny súd po vyhodnotení hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych skutočností obsiahnutých v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného a vyplývajúcich tiež z obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že ním uvádzané skutočnosti existujú aj na materiálnom základe tak, ako ich deklaroval na predložených pokladničných dokladoch. K oprávnenosti uznania kontrolovaným daňovým subjektom deklarovaných výdavkov považuje správny súd za potrebné uviesť, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok musí byť splnená okrem podmienky jeho zaúčtovania v účtovníctve alebo zaevidovania v evidencii príjmov a výdavkov aj podmienka preukázateľnosti stanovená v ust. § 2 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov. Znamená to, že na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov nepostačuje len samotná existencia dokladov, v danom prípade pokladničných, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt (Z.T. F. Z.), ale musí ísť o výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Kontrolovaný daňový subjekt je preto povinný vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že tovar uvedený na predložených pokladničných dokladoch reálne dodal dodávateľ na nich uvedený. V tomto smere kontrolovaný daňový subjekt (Z. F. Z.) vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol také dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili a taktiež ani z vykonaného dokazovania správcu dane nebolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľný obchod bol reálne a preukazným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý pokladničný doklad vystavil.

33. Kontrolovaný daňový subjekt relevantným spôsobom nereagoval na zistenia a závery správcu dane, podľa ktorých sa konkrétne žalobcom predložené pokladničné doklady nenachádzali v kontrolných záznamoch elektronických registračných pokladní s prideleným daňovým kódom jeho údajných dodávateľov. Kontrolovaný daňový subjekt takisto nevyvrátil zistenia správcu dane, podľa ktorých boli niektoré z pokladničných dokladov, na základe ktorých preukazoval daňové výdavky na nákup tovaru od svojich dodávateľov vystavené v čase, kedy títo dodávatelia už boli vymazaní z obchodného registra, ako aj to, že v čase vystavenia niektorých z predložených pokladničných dokladov neboli platné daňové kódy pridelené daňovým úradom pokladniciam, ktoré mali tieto pokladničné doklady vystaviť. Z daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom kontrolovaný daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Ak žalobca namieta nesprávne závery pri posudzovaní unesenia dôkazného bremena, správny súd poukazuje na zákonnú úpravu daňového poriadku, kde tento obsahuje osobitnú úpravu dôkaznej povinnosti daňovníka. Je to práve kontrolovaný daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok a to nielen u seba, ale aj u svojho dodávateľa a za súčinného pôsobenia správcu dane. Obrana kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly spočívala výlučne v spochybňovaní postupu a zistení správcu dane bez toho, aby predložil čo i len jediný dôkaz preukazujúci svoje tvrdenia. Správca dane v priebehu daňovej kontroly pravidelne vyzýval kontrolovaný daňový subjekt, aby svoje tvrdenia o skutočnostiach, o ktorých mal správca dane pochybnosti preukázal a akým spôsobom, prípadne v akom rozsahu požaduje, aby boli tieto skutočnosti daňovým subjektom preukázané. V súvislosti so žalobcom vznesenými námietkami týkajúcimi sa rozsahu vykonaného dokazovania a vyhodnotenia získaných dôkazov, správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako aj správca dane sa dostatočným spôsobom vysporiadali s návrhmi a námietkami kontrolovaného daňového subjektu vznesenými v priebehu daňového konania a preto s námietkou žalobcu, že ich rozhodnutia sú neodôvodnené a nepreskúmateľné nemožno súhlasiť.

34. Preukázané zistenia správcu dane podporujú aj konštatovania a závery uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 28.10.2020, č. ORP-804/6- VYS-KE-2020, v ktorom vyšetrovateľ policajného zboru kvalifikoval vystavené pokladničné doklady ako fiktívne a dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu (Z. F. Z.), ktorý ich mal vystaviť a ktorý bol preverovaný správcom dane, ako predstieraných.

35. K poznámke žalobcu, že v čase vydania žalovaného rozhodnutia už neexistovalo živnostenské oprávnenie žalobcu, pričom toto rozhodnutie znie na jeho podnikateľské meno, správny súd uvádza, že daňová kontrola prebiehala u kontrolovaného daňového subjektu v čase, kedy tento ešte bol nositeľom živnostenského oprávnenia (podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 11.12.2018) a kontrolovaným zdaňovacím obdobím bol rok 2015. Z tohto dôvodu je preto uvedenie identifikačných údajov podnikateľského subjektu na rozhodnutí žalovaného dôvodné. Následné doručenie rozhodnutia

žalovaného na adresu posledného miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a na meno Z. F. Z., nevidí správny súd taktiež ako problematické, nakoľko iná adresa na doručenie nebola žalovanému známa. Napokon totožnú adresu si žalobca uviedol aj v správnej žalobe.

36. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane vrátane konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, dospel k záveru, že správnu žalobu nie je možné, vzhľadom na nespôsobilosť žalobných bodov spochybniť tieto rozhodnutia, považovať za dôvodnú.

37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

38. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).