Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Urto/9/2019

Identifikačné číslo spisu: 6019010012 Dátum vydania rozhodnutia: 06.11.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6019010012.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. v trestnej veci odsúdeného O. B., v konaní o uznaní a výkone cudzozemského rozhodnutia, na neverejnom zasadnutí konanom 6. novembra 2019 v Bratislave, o odvolaní odsúdeného O. B. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. z 30. júla 2019, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného O. B. zamieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. z 30. júla 2019 rozhodol podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov, o uznaní a výkone rozsudku Krajského súdu St. Pölten sp. zn. 13Hv 65/18y z 11. septembra 2018 v spojení s rozsudkom Vyššieho krajského súdu Viedeň, sp. zn. 23 Bs 313/18z z 29. novembra 2018, ktorým bol odsúdený O. B. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa rakúskeho Trestného zákonníka, ktorého sa dopustil na skutkovom základe uvedenom v napadnutom výroku rozsudku.

Krajský súd zároveň rozhodol, podľa v spojení s , že odsúdený bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomu rozsudku podal odsúdený odvolanie, ktoré odôvodnil tak, že nesúhlasí s odpykaním zvyšku trestu v Slovenskej republike, pretože žiadny ústav na výkon trestu mu nevie zabezpečiť také podmienky, aké má v Rakúskej republike, to sa týka aj podmienečného prepustenia. Nesúhlasí so svojím vydaním, pretože tým budú porušené jeho ľudské práva. Tiež vyjadril obavu, že ho budú v Slovenskej republike stíhať za jeho staré prečiny, preto požiadal, aby bol chránený zásadou špeciality, ktorá by ho chránila pred možných stíhaním na území Slovenskej republiky (č. l. 91).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie odsúdeného O. B. nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o úvahy a závery krajského súdu, týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie uznania cudzozemského rozhodnutia a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie podľa , prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto považuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené, dostatočné a vyčerpávajúce.

Skutok uvedený v rozsudku Krajského súdu St. Pölten sp. zn. 13Hv 65/18y z 11. septembra 2018 v spojení s rozsudkom Vyššieho krajského súdu Viedeň, sp. zn. 23 Bs 313/18z z 29. novembra 2018 ako zločin znásilnenia je trestným činom uvedeným v b) zákona a teda súd neskúma, či ide o trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Odsúdený je občanom Slovenskej republiky, má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a teda bola splnená podmienka na rozhodnutie o uznaní a výkone „cudzozemského rozhodnutia" uvedená v ust. zákona

Správne postupoval Krajský súd v Banskej Bystrici, keď pri uznaní rozsudku súdu štátu pôvodu rozhodol podľa tak, že výrok o treste odňatia slobody ponechal bez premeny, keďže nezistil existenciu dôvodov uvedených v , S ohľadom na druh trestu, dĺžku jeho trvania a trestnú sadzbu, je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Prvostupňový súd správne postupoval aj v prípade, keď odsúdeného O. B. v zmysle zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (najvyšší súd je viazaný zásadou zákazu reformatio in peius), pričom postupoval podľa , a teda že odsúdený bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody bez jeho premeny.

Neoddeliteľnou súčasťou tohto výroku o treste je rozhodnutie o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do toho ktorého ústavu na výkon trestu. Pri tomto rozhodnutí, rešpektujúc ustanovenie , nezohráva rozhodujúcu úlohu otázka podmienečného prepustenia, či preradenia na výkon trestu do miernejšieho ústavu na výkon trestu, pretože Slovenská republiky nevyužila možnosť podľa rámcového rozhodnutia rady ustanoviť, že pri každom rozhodnutí o predčasnom, alebo podmienečnom prepustení sa môže brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu, podľa ktorých má daná osoba nárok na predčasné a podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o výkone trestu, nejde o otázku podmienečného prepustenia, ktorá sa eventuálne bude v ďalšom priebehu konania riešiť podľa Slovenskej republiky. Podstatným je, aby v zmysle nedošlo k uloženiu prísnejšej trestnej sadzby z hľadiska jej druhu alebo výmery. Preto najvyšší súd nemohol akceptovať argument odsúdeného o zhoršení podmienok po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd konštatuje, že krajský súd dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Najvyšší súd teda nemá žiadne výhrady, ktoré by mohol krajskému súdu vytknúť.

Nad rámec uvedeného najvyšší súd dodáva, že na odsúdeného sa zásada špeciality v zmysle vzťahuje ex offo (okrem ods. 2 predmetného ustanovenia), avšak z vyjadrenia Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vyplýva, že žiadne trestné stíhania voči odsúdenému na území Slovenskej republiky nie sú vedené (č. l. 75). Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že Rakúska republika ako štát pôvodu v osvedčení takýto súhlas neudelila a ani Slovenská republika, ako vykonávajúci členský štát, o takýto súhlas nežiadala, preto táto námietka odsúdeného nie je dôvodná.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.